SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 372/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,právne zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária,L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 16ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 1, čl. 46 ods. 1a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 36 ods. 1a čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a v spojení s čl. 3, čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6ods. 1, 2 a 3 písm. b) a c) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/09a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola7. apríla 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ), vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17ods. 1, 2 a 5, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 36 ods. 1a čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a v spojení s čl. 3, čl. 5ods. 1, 3 a 4, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b) a c) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/09.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdompod sp. zn. 5 T 52/09 je sťažovateľ ako obžalovaný trestne stíhaný pre pokus obzvlášťzávažného zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákonaa zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestnéhozákona, pričom uznesením okresného súdu sp. zn. 5 T 52/09 zo 14. apríla 2014 v spojenís uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Tos 51/2014z 15. mája 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby, pričom jeho žiadosť na prepustenie z väzbyokresný súd uznesením sp. zn. 5 T 52/09 zo 4. decembra 2014 zamietol, avšak na základesťažovateľom podanej sťažnosti krajský súd uznesením sp. zn. 1 Tos 1/2015z 15. januára 2015 toto zamietajúce uznesenie okresného súdu zrušil a nariadilokamžité prepustenie sťažovateľa z väzby (sťažovateľ bol vo väzbe od 12. apríla 2014 do 15.januára 2015, pozn.).
3. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ namieta svoju nezákonnú väzbu,ktorej nezákonnosť mal vo svojom uznesení sp. zn. 1 Tos 1/2015 z 15. januára 2015deklarovať krajský súd, ktorého argumentácie sa sťažovateľ v celom rozsahu dovoláva.Podľa názoru krajského súdu nezákonnosť väzby mala byť spôsobená v príčinnej súvislostis napádaným postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 5 T 52/09, ktorý s „... osobitnou starostlivosťou a urýchlením...“ nekonal a nerozhodol o námietke zaujatosti podanejsťažovateľom 2. septembra 2014 proti zákonnému sudcovi okresného súdu, a napriek tomupo jej podaní a bez rozhodnutia o nej vykonával v označenej trestnej veci procesné úkony,ktorých nevykonanie by zjavne nezmarilo účel trestného konania (25. septembra 2014postúpil na nadriadený krajský súd sťažnosť sťažovateľa proti svojmu rozhodnutiu o väzbez 26. augusta 2014; vykonal hlavné pojednávanie 13. októbra 2014, ktoré však bolo bezvykonania dokazovania odročené na 11. november 2014, na ktorom už boli vypočutísvedkovia, ktorí boli vypočutí aj na pojednávaní 16. decembra 2014, pozn.), v dôsledkučoho okresný súd spôsobil ich nezákonnosť. Krajský súd preto uložil okresnému súdupovinnosť po tom, ako bude v prvom rade rozhodnuté o tejto námietke zaujatosti, všetkytieto procesné úkony zopakovať, v dôsledku čoho vinou okresného súdu dôjde k predĺženiutrestného konania proti sťažovateľovi a tiež by tým došlo k neúmernému predĺženiu jehoväzby, ktorú krajský súd z tohto dôvodu uznesením sp. zn. 1 Tos 1/2015 z 15. januára 2015zrušil a sťažovateľa z väzby prepustil.
4. Z uvedeného sťažovateľ vyvodzuje, že jeho väzba bola „... v období od 02.09.2014 (t. j. od podania námietky zaujatosti, pozn.) do 15.01.2015 nezákonná, protiústavná, v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v rozpore s Listinou základných práv a slobôd. Bola výsledkom svojvoľného konania porušovateľa na škodu základných práv a slobôd sťažovateľa...“, pričom v tomto období podľa sťažovateľa vinouokresného súdu došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, keďže počas výkonu tejtonezákonnej väzby 7. novembra 2014 a 30. decembra 2014 došlo k otvoreniu jehokorešpondencie s advokátkou zastupujúcou ho v predmetnej trestnej veci, čím malo dôjsť„... k porušeniu listového tajomstva a dôverných informácií o trestnom konaní medzi sťažovateľom a jeho advokátkou...“, a tiež mu mala byť 19. decembra 2014 znemožnenátelefonická konzultácia s jeho advokátkou, k čomu by podľa sťažovateľa „... nedošlo, ak by porušovateľ v rozhodnom od 02.09.2014 do 15.01.2015 čase konal s osobitnou starostlivosťou a urýchlením voči sťažovateľovi, sťažovateľ by bol v rozhodnom období na slobode, a teda by nebola kontrolovaná jeho korešpondencia so zvolenou advokátkou a nebolo by mu znemožnené telefonicky konzultovať otázky jeho obhajoby so zvolenou advokátkou JUDr. Alena Chvojková, radiť sa s advokátkou vo veci obhajoby telefonicky, a to všetko v čase, kedy väzba sťažovateľa už bola nezákonná“.
5. Napokon v sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ tiež uvádza, že v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným postupom okresného súdu, ktorého procesné úkony vykonané po podaní námietky zaujatosti 2. septembra 2014 bez toho, aby bolo o tejto námietke rozhodnuté, bude nevyhnutné opakovať, mu vzniknú zvýšené trovy obhajoby, ktoré by mu za riadneho chodu veci neboli vznikli a ktoré sťažovateľ vyčíslil na sumu 800 €, ktorú žiada, aby mu ústavný súd voči okresnému súdu priznal.
6. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol: „Neľudské a ponižujúce zaobchádzanie malo za následok u sťažovateľa mu spôsobenie intenzívneho duševného a fyzického utrpenia, vzbudilo u neho pocity strachu, úzkosti a podradenosti, potupy a poníženie.“
7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné práva a slobody ⬛⬛⬛⬛ chránené podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5, čl. 19 ods. 1, ods. 2, čl. 22 ods. 1, ods. 2, čl. 23 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení podľa čl. 8 ods. 1, ods. 2, čl. 36 ods. 1 a čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a v spojení podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4, čl. 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. b), písm. c), čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod č. k. 5 T 52/2009 porušené boli.
2. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 22.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva odškodnenie majetkovej ujmy v sume 800,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 279,66 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne – advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práva práv zaručených v ústave, listine a dohovore v príčinnej súvislosti s postupom okresnéhosúdu v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. 5 T 52/09 o jeho väzbe, z ktorej bol prepustenýrozhodnutím krajského súdu sp. zn. 1 Tos 1/2015 z 15. januára 2015. Podľa sťažovateľadošlo k porušeniu ním označených práv v dôsledku nezákonnosti väzby zavinenej okresnýmsúdom, ktorý bez toho, aby najprv rozhodol o sťažovateľom uplatnenej námietke zaujatostiproti predsedovi senátu okresného súdu, vykonával v trestnom konaní vedenompod sp. zn. 5 T 52/09 procesné úkony (pojednávania s vykonaním dokazovania), kvôli čomusa tieto úkony stali nezákonnými s potrebou ich opakovania (znovu vykonania), v dôsledkučoho, resp. kvôli čomu bol napokon sťažovateľ prepustený z väzby označeným rozhodnutímkrajského súdu.
11. V súvislosti s uvedeným sa v záujme dokreslenia celkového stavu vecižiada hlavne podotknúť, že tak, ako to napokon vyplýva aj z rozhodnutia krajského súdusp. zn. 1 Tos 1/2015 z 15. januára 2015, dôvodom na prepustenie sťažovateľa z väzby nebolzánik alebo rozptýlenie dôvodov na podozrenie zo spáchania trestného činu obžalovanýmsťažovateľom ani zánik dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku,teda dôvody, ktoré boli u sťažovateľa stále dané, ale týmto dôvodom bolo ex offo zisteniekrajského súdu o pochybení okresného súdu pri vybavovaní námietky zaujatosti uplatnenejsťažovateľom 2. septembra 2014, bez vecného vybavenia ktorej okresný súd vykonávalv trestnej veci sťažovateľa procesné úkony [t. j. vykonával úkony (konkrétne pojednávania)v merite veci, t. j. v konaní o vine a treste, nie vo veci väzby, o ktorej okresný súd užpo podaní námietky zaujatosti nekonal, pozn.], na základe čoho napokon krajský súd založilsvoj záver aj o nezákonnosti väzby sťažovateľa, ktorá by podľa neho bola „... minimálne v rozpore s § 76 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého môže väzba trvať len nevyhnutný čas.“ (pozri stranu 6 rozhodnutia krajského súdu, pozn.), bez toho, aby uviedol príčinnúsúvislosť medzi trvaním väzby, resp. prekročením povolenej zákonnej lehoty trvania väzbysťažovateľa na jednej strane a včasným nevybavením jeho námietky zaujatosti podanej až porozhodnutí o väzbe na strane druhej. V súvislosti s uvedeným však sťažovateľ označenérozhodnutie krajského súdu, ktoré je mu v tomto smere na prospech, však nenapáda, a pretotáto skutočnosť nebola predmetom skúmania ústavného súdu. Krajský súd k uvedenémuzisteniu dospel v konaní o preskúmanie rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí žiadostisťažovateľa o prepustenie z väzby a jej nahradenie písomným sľubom alebo peňažnouzárukou, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol, že sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná, avšak„... z iných dôvodov než uvádza...“.
12. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný postup okresného súdu pri vybavovaní jehonámietky zaujatosti z 2. septembra 2014, ktorý mal spôsobiť nezákonnosť jeho väzby,ústavný súd konštatuje, že tento postup, ako to vyplýva aj zo samotnej sťažnosti,bol v uvedenom smere preskúmaný už krajským súdom v konaní sp. zn. 1 Tos 1/2015,a to s výsledkom, ktorého sa sťažovateľ domáha aj v konaní pred ústavným súdom,t. j. s výsledkom, podľa ktorého nerozhodnutie o námietke zaujatosti sťažovateľa okresnýmsúdom bolo dôvodom nezákonnosti jeho väzby (tento záver nebol predmetom skúmaniaústavné o súdu, tak ako to je uvedené v bode 11 tohto rozhodnutia, pozn.), v dôsledku čohokrajský súd zjednal už aj nápravu, a to nielenže konštatoval porušenie práv sťažovateľa, alesťažovateľa aj prepustil z väzby na slobodu.
13. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princípsubsidiarity (ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy,môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané,iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť vžiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
14. Keďže o ochrane sťažovateľom označených práv v súvislosti a napádanýmpostupom okresného súdu už rozhodol krajský súd, ktorý v tomto smere zjednal ajsťažovateľom požadovanú nápravu, ústavný súd vychádzajúc zo svojho postavenia akonezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnouani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecnýchsúdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnomprerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2zákona o ústavnom súde).
15. V súvislosti so žiadosťou sťažovateľa o priznanie mu náhrady škody vzniknutejmu či už v príčinnej súvislosti s nezákonnou väzbou alebo v príčinnej súvislosti s nákladmiobhajoby na opakované vykonanie procesných úkonov okresným súdom, ústavný súdpodotýka, že sťažovateľ sa jej môže domáhať prostredníctvom iného jemu dostupnéhozákonného prostriedku po splnení zákonných podmienok, a to žalobou podľa zákonač. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmeneniektorých zákonov, o ktorej bude oprávnený rozhodovať iný všeobecný súd, preto ústavnýsúd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietolpre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
16. Za zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) považovalústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namietal porušenie svojho právana obhajobu v dôsledku porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov policajtomv súvislosti s kontrolou, prípadne znemožnením jeho komunikácie so zvolenou obhajkyňouči už telefonicky alebo korešpondenciou počas výkonu väzby, pretože medzi sťažovateľomnamietaným postupom policajta a okresným súdom, ktorý sťažovateľ (kvalifikovane právnezastúpený) označil za jediného porušovateľa svojich práv, nie je žiadna súvzťažnosť príčinya následku.
17. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsťk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buďpre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutímpríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorýchsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možnopovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosťporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiťpo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
18. V súvislosti s uvedeným ústavný súd pre úplnosť veci dodáva, že pokiaľ ideo sťažovateľom uvádzaný a spochybňovaný postup policajta počas výkonu väzby,je nevyhnutné podotknúť, že podľa § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúrev znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, abyv miestach, kde sa vykonáva väzba, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdualebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobodya aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
19. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosťpostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajnýchorgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom jeoprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie súpodľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
20. Podľa prvej vety § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podaťna ktorejkoľvek prokuratúre.
21. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre Podávateľ podnetu môže žiadaťo preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavínadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).
22. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, aksťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákonna ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie jesťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
23. Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákonao prokuratúre za účinné prostriedky nápravy, vyčerpaním ktorých pred podaním sťažnostiústavnému súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04,I. ÚS 186/05, III. ÚS 24/2012). Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. III. ÚS 235/07,III. ÚS 157/08) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkovnápravy v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podanímsťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosťorgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdísťažovateľ, ale aj prijať opatrenia, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietanéhoporušenia práv (m. m. napr. I. ÚS 186/05).
24. V okolnostiach prípadu teda ústavný súd konštatuje, že aj keby sťažovateľ označilza porušovateľa svojho práva na obhajobu policajta v súvislosti s jeho postupom počasvýkonu väzby, bolo by nevyhnuté sťažnosť odmietnuť pre jej neprípustnosť, pretože ústavnýsúd nielen podnet, ale aj opakovaný podnet považuje za iný právny prostriedok ochranypodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý zákon o prokuratúre sťažovateľovi naochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je podľa uvedeného predpisu oprávnený.Preskúmaním podnetu, resp. aj opakovaného podnetu sa totižto príslušné orgányprokuratúry budú musieť vysporiadať s identickými námietkami, aké by sťažovateľ uvádzalaj v konaní pred ústavným súdom.
25. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeranéhofinančného zadosťučinenia a tiež úhrady trov konania sú viazané na vyslovenie porušeniapráv alebo slobôd sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tých častiachsťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015