znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 372/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2009   predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   A.,   Š.,   D.   P.,   Š.,   a M.   J.   ml.,   Š.,   zastúpených advokátkou JUDr. R. F., Š., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 282/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 25 C 48/03) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. A., D. P. a M. J. ml. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra 2009 doručená sťažnosť A. A., Š., D. P., Š., a M. J. ml., Š. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. R. F., Š., v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 282/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 25 C 48/03).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 14. marca 2003 podal právny predchodca sťažovateľov   okresnému   súdu   návrh   na   určenie   neplatnosti   právneho   úkonu.   Právny predchodca sťažovateľov po začatí konania v predmetnej veci zomrel a namiesto neho na jeho miesto   vstúpili jeho právni nástupcovia   – sťažovatelia. Okresný súd Bratislava III v predmetnej veci rozhodol rozsudkom z 18. januára 2006, ktorým návrhu sťažovateľov vyhovel v plnom rozsahu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania   odporkyne   26.   júna   2007   napadnutý   rozsudok   zrušil   a   vec   vrátil   na   ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava III uznesením sp. zn. 25 C 48/03 z 22. októbra 2007 ustanovil v   konaní   znalca   z   odboru   písmoznalectva.   Ustanovený   znalec   Okresnému   súdu Bratislava III po uplynutí takmer jedného roka 13. októbra 2008 oznámil, „že pre vykonanie jeho znaleckého posudku je potrebné vo veci vykonať znalecký posudok za účelom zistenia ďalších skutočností“.

Ďalšie prieťahy v tomto konaní okresný súd spôsobil tým, že až 9. septembra 2009 t. j. s odstupom ďalšieho roka, ustanovil do konania znalca z odboru psychiatrie z dôvodu preskúmania skutočností navrhnutých znalcom z odboru písmoznalectva.

Sťažovatelia   sa   so   svojou   sťažnosťou   na   prieťahy   v   uvedenom   konaní z 29. septembra   2009   obrátili   na   predsedníčku   okresného   súdu,   ktorá   im   odpovedala podaním z 27. októbra 2009, v ktorom posúdila ich sťažnosť ako nedôvodnú.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví,   že ich   základné právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru   boli   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   282/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 25 C 48/03) porušené, priznal každému z nich primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume 711,64 €.

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   porušenie   ich   práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 282/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 25 C 48/03).

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovatelia 1. októbra 2009 doručili okresnému   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   podľa   §   62   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorá   je   právnym   prostriedkom   nápravy   podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde. Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojej   odpovedi   z 27.   októbra   2009   konštatovala,   že sťažnosť sťažovateľov považuje za nedôvodnú, avšak súčasne poukázala na okolnosti, ktoré ovplyvnili, resp. predĺžili konanie v uvedenej veci (predovšetkým poukázala na zložitosť veci,   potrebu   znaleckého   dokazovania,   resp.   nevyhnutnosť   vypracovania   viacerých znaleckých   posudkov,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   okresný   súd   bol   najmä   v   roku   2008 „mimoriadne   personálne   poddimenzovaný“).   Napriek   tomu   sťažovateľom   prisľúbila vykonanie   opatrení   v   záujme   zabezpečenia   plynulosti   ďalšieho   priebehu   uvedeného konania,   resp.   vykonávanie   dohľadu   nad   ďalším   priebehom   uvedeného   konania,   keď uviedla, že v tejto veci bude „vykonávaný nad plynulosťou tohto konania v súlade s ust. § 53 zák. č. 757/2004 Z. z. dohľad predsedom súdu“.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o súdoch predseda súdu dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania a na tento účel

a) dohliada na riadny chod súdnych oddelení,

b) sleduje   a   hodnotí   pravidelnosť   práce   sudcov   a   senátov   v   oblasti   organizácie a efektivity   práce   senátov   a   oddelení,   efektivity   využívania   pridelených   prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní,

c) vykonáva previerky súdnych spisov a manipulácie s nimi,

d) sleduje   dodržiavanie   sudcovskej   etiky   a   správanie   súdnych   úradníkov a zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,

e) zúčastňuje sa na niektorých pojednávaniach,

f) sleduje rozhodovaciu činnosť sudcov z hľadiska plynulosti súdneho konania,

g) vybavuje sťažnosti.

Sťažnosť   sťažovateľov   bola   na   poštovú   prepravu   podaná   30.   októbra   2009 (ústavnému súdu doručená 3. novembra 2009).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd dospel k názoru, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo, len jeden mesiac pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu. Ústavný súd zastáva stanovisko, že predmetná sťažnosť bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľov iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal   primeranú   lehotu   na   prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v   napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 278/04).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   zastáva   názor,   že   hoci   sťažovatelia   podali predtým, ako sa obrátili na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, takéto formálne využitie   právneho   prostriedku   nápravy   podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde sťažovateľmi   nemožno   považovať   za   efektívny   postup,   ktorý   by   predstavoval   splnenie podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia zákona o ústavnom súde. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľom na ochranu ich práv účinne poskytuje a na použitie ktorého sú oprávnení podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo nimi sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predsedníčka okresného súdu primerane nereagovala a nevyužila príležitosť, aby sama   urobila   nápravu   a   odstránila   protiprávny   stav   zapríčinený   nečinnosťou   okresného súdu.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľmi.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovatelia   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009