znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 371/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37,Bratislava,   zastúpenej   JUDr.   Ľubicou   Pavelkovou   Chabadovou,   Advokátska   kanceláriaChabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Veľký   Krtíš   v   konaniachvedených pod   sp. zn. 2   Ro   99/2013,   sp. zn. 2   Ro   159/2013,   sp. zn. 8 Ro 90/2013,sp. zn. 8 Ro 93/2013, sp. zn. 8 Ro 103/2013, sp. zn. 2 Ro 289/2013, sp. zn. 2 Ro 182/2013,sp. zn. 8 Ro 132/2013, sp. zn. 8 Ro 172/2013, sp. zn. 8 Ro 169/2013, sp. zn. 8 Ro 194/2013,sp. zn. 8 Ro 179/2013, sp. zn. 2 Ro 273/2013 a sp. zn. 2 Ro 222/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., o d m i e t a   pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola2. apríla 2015   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s.,Prievozská 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), vo vecinamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručenéhočl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených podsp. zn. 2 Ro 99/2013, sp. zn. 2 Ro 159/2013, sp. zn. 8 Ro 90/2013, sp. zn. 8 Ro 93/2013, sp.zn. 8 Ro 103/2013, sp. zn. 2 Ro 289/2013, sp. zn. 2 Ro 182/2013, sp. zn. 8 Ro 132/2013, sp.zn. 8 Ro 172/2013, sp. zn. 8 Ro 169/2013, sp. zn. 8 Ro 194/2013, sp. zn. 8 Ro 179/2013, sp.zn. 2 Ro 273/2013 a sp. zn. 2 Ro 222/2013 (ďalej spolu len „napadnuté konania okresnéhosúdu“).

2.   Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   návrhmi   doručenými   okresnému   súdu31. marca   2006   a 24.   júla   2006,   ktoré   sťažovateľka   podala   v elektronickej   podobe(na DVD nosiči)   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom,   sa   domáhala   vydaniaplatobných rozkazov, ktorými by sa jej dlžníkom uložila povinnosť zaplatiť jej dlžnú sumu.Sťažovateľka uviedla, že aj napriek tomu, že tieto podania boli podané v súlade s § 42 ods. 1Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého „Podanie možno urobiť... elektronickými prostriedkami...   Podanie   obsahujúce   návrh   vo   veci   samej   alebo   návrh   na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba...“, okresný súd tieto podania neprijal, odmietol ich zaevidovať a vrátil ich sťažovateľke s tým, že „... súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“.

3. V dôsledku uvedeného sťažovateľka v liste adresovanom okresnému súdu okreminého tiež uviedla, „... že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (31.03.2006, 24.7.2006), preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania,   pretože   toto   je   deň,   kedy   došiel   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   návrh   na   jeho začatie...   Sťažovateľ   informoval   Okresný   súd   Veľký   Krtíš,   že   považuje   za   nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že Okresný   súd   Veľký   Krtíš   nemá   vytvorené   podmienky   na   prijímanie   takých   podaní. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté...“.

4.   V dôsledku   uvedeného   sťažovateľka   podala   proti   postupu   okresného   súduv súvislosti s jej podaním doručeným mu 24. júla 2006 sťažnosť ústavnému súdu, ktorýnálezom sp. zn. II. ÚS 148/08 z 24. júna 2008 (ďalej len „nález ústavného súdu“) vyslovilporušenie   základného   práva   sťažovateľky   na súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavya práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej podaníz 24. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickýmpodpisom a súčasne prikázal okresnému súdu vo veci týchto podaní sťažovateľky konať.

5. Obdobne v súvislosti s elektronickými podaniami doručenými okresnému súdu31. marca 2006 o porušení práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoruv príčinnej súvislosti s postupom okresného súdu, ktorý ich odmietol prijať, mal rozhodnúťEurópsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) 16. júna 2009 v konaní o sťažnostisťažovateľky č. 54252/07.

6. Vzhľadom na uvedené rozhodnutia tak ústavného súdu, ako aj ESĽP sťažovateľka11. marca 2013 opätovne doručila okresnému súdu svoje podania, ktoré mu už v minulostipredložila 31. marca 2006 a 24. júla 2006, pričom   v súlade s názorom   ústavného súduvysloveným v jeho náleze o tejto veci „... má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované   s   účinnosťou   ku   dňu   jeho   podania,   t.   j.   s   účinnosťou   ku   dňu   24.   7.   2006 a 31.3.2006...“, v dôsledku čoho už za tieto podania v súčasnej dobe nie je možné vyrúbiť súdny   poplatok   a tiež   je   takýto   výklad   podľa   sťažovateľky   jediný   prípustný,   pretože pochybenie okresného súdu pri pôvodnom neprijatí jej elektronických podaní jej nemôže byť na ťarchu v podobe premlčania pohľadávok, ktorých uspokojenia sa predmetnými návrhmi sťažovateľka domáhala.

7.   Okresný   súd   podania   sťažovateľky   tentokrát   prijal   a zaevidoval   ich pod sp. zn. 2 Ro 99/2013, sp. zn. 2 Ro 159/2013, sp. zn. 8 Ro 90/2013, sp. zn. 8 Ro 93/2013, sp. zn. 8 Ro 103/2013, sp. zn. 2 Ro 289/2013, sp. zn. 2 Ro 182/2013, sp. zn. 8 Ro 132/2013, sp. zn. 8 Ro 172/2013, sp. zn. 8 Ro 169/2013, sp. zn. 8 Ro 194/2013, sp. zn. 8 Ro 179/2013, sp.   zn.   2   Ro   273/2013   a   sp.   zn.   2   Ro   222/2013,   avšak   nestotožniac   sa   s názorom sťažovateľky,   že   «... ide   o   „znovudoručenie“   návrhov   na   vydanie   platobných   rozkazov podaných na tento súd dňa 31.3.2006 a 24.7.2006...», považujúc ich za doručené až 11. marca 2013 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za tieto návrhy s poučením, že v prípade jeho nezaplatenia konania zastaví, čo napokon okresný súd aj učinil.

8.   O odvolaniach sťažovateľky proti konania zastavujúcim uzneseniam okresnéhosúdu rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“), ktorý svojimiuzneseniami potvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, žesťažovateľka   žiadnym   spôsobom   hodnoverne   nepreukázala   svoje   tvrdenie   o   totožnostinávrhov   na   začatie   konania   z 31.   marca   2006   a   24.   júla   2006   s   návrhmi   doručenýmiokresnému súdu 11. marca 2013.

9. Napokon sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich práv i podaním dovolaní protiuzneseniam krajského súdu, ktoré však dovolací súd odmietol.

10. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí jejsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.s.   so   sídlom   Prievozská   37, 821 09   Bratislava...   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom   svojho   práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl.46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.6   ods.   l   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).

3.   Spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s.   so   sídlom   Prievozská   37,   821   09 Bratislava,  ... priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   5,600   Eur   (slovom: päťtisícšesto   eur   /400,-Eur   za   každé   jednotlivé   porušenie   ústavného   práva/),   ktoré   je Okresný súd Veľký Krtíš povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet Spoločnosti Lawyer Partners a.s. so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava...

4. Okresný súd Veľký Krtíš je povinný uhradiť spoločnosti Lawyer Partners a. s., IČO: 35 944 471... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu... a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľky ústavný súd v prvom rade podotýka, žepetit sťažnosti sťažovateľky nie je dostatočne jasný a určitý, pretože v bode 1 petitu sťažnostižiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký Krtíš“ beztoho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, a v bode 2 petitu ďalej žiada, aby ústavnýsúd   okresnému   súdu   prikázal, „aby   na   základe   týchto   podaní   pokračoval   v konaniach (príloha   menný   zoznam konaní   tejto sťažnosti)“, pričom formulácia „na základe   týchto podaní“ je nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti je nevykonateľný.Ústavný   súd   z dôvodov   procesnej   ekonómie   upustil   od   výzvy   adresovanej   právnemuzástupcovi   sťažovateľky   na   odstránenie   uvedených   nedostatkov   petitu   sťažnosti   a ustálilpredmet tohto konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadnéodstránenie uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inémurozhodnutiu o tejto sťažnosti.

14. Pokiaľ   ide   o sťažovateľkou   napádaný   postup   okresného   súdu,   ústavný   súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

15. Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených základných práv oprávnený   konať   alebo   rozhodovať   iný   všeobecný   súd,   ústavný   súd   jej   sťažnosť   už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

16. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

17. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých   práv,   porušenie   ktorých   sťažovateľka   namieta   a   k   porušeniu   ktorých   malo   dôjsť v dôsledku   postupu   okresného   súdu   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   2   Ro   99/2013, sp. zn. 2 Ro 159/2013, sp. zn. 8 Ro 90/2013, sp. zn. 8 Ro 93/2013, sp. zn. 8 Ro 103/2013, sp. zn. 2 Ro 289/2013, sp. zn. 2 Ro 182/2013, sp. zn. 8 Ro 132/2013, sp. zn. 8 Ro 172/2013, sp. zn. 8 Ro 169/2013, sp. zn. 8 Ro 194/2013, sp. zn. 8 Ro 179/2013, sp. zn. 2 Ro 273/2013 a sp. zn.   2   Ro   222/2013,   neposkytujú   všeobecné   súdy   na   základe   sťažovateľke   dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jej práv.

18.   Podľa   ústavného   súdu   sťažovateľka   mala   možnosť   domáhať   sa   preskúmania, sťažnosťou   pred   ústavným   súdom   napadnutého   postupu   okresného   súdu   v označených konaniach, a to využitím riadneho opravného prostriedku (odvolania), ktoré tak, ako to vyplýva aj z príloh sťažnosti, sťažovateľka napokon aj využila. Na základe sťažovateľkou podaných   odvolaní   sa   krajský   súd   v   rozsahu   svojho   preskúmavacieho   oprávnenia odvolacieho   súdu   musel   v   podstate   vyrovnať   s   rovnakými   skutkovými   a   právnymi argumentmi,   aké   sťažovateľka   proti   postupu   okresného   súdu   uvádza   aj   v   konaní pred ústavným súdom, avšak sťažovateľka tieto rozhodnutia krajského súdu touto sťažnosťou nenapáda.

19.   Vychádzajúc   z   postavenia   ústavného   súdu   ako   nezávislého   súdneho   orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou   vo   veciach   patriacich   do   právomoci   všeobecných   súdov   (II.   ÚS   1/95, II. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

20.   Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   ďalšíminávrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015