znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 371/2012-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., K., právne zastúpenej advokátom JUDr. JCLic. T. M., PhD., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a práva   podľa   čl.   1   ods.   1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3 K 257/1999 a jeho rozhodnutím z 30. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2.O d k l a d á   vykonateľnosť   opatrenia   Krajského   súdu   v Košiciach   č.   k. 3 K 257/1999-713 z 30. mája 2012.

3. Návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

4. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 29. júna 2012   doručená   a   27.   júla   2012   doplnená   sťažnosť   spoločnosti   K.,   s.   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa   čl.   1   ods.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol k dohovoru“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 K 257/1999 a jeho rozhodnutím z 30. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

5. Sťažovateľka v podanej sťažnosti v podstatnom tvrdí, že «Konkurzným súdom, ktorým je Krajský súd..., bol uznesením zo dňa 12. 11. 1999, č. k.   3   K   257/99-8   vyhlásený   na   majetok   úpadcu   M.,   a.   s.   K...   konkurz...   Konkurznou správkyňou   boli   do   konkurznej   podstaty   zaradené   tieto   nehnuteľnosti (bližšie   označené pozemky a stavby,   pozn.)...   Znaleckými posudkami...   zo dňa 20.   februára 1999...   bola všeobecná   hodnota   Nehnuteľností   úpadcu   stanovená   na   sumu   105.329.247   SK (3.496.290,48 €)... Krajský súd... ako konkurzný súd Opatrením... z... 23. júna 2000 súhlasil s predajom majetku úpadcu... mimo dražby, avšak za dodržania 11. podmienok. Krajský súd... okrem iného v bode 5 určil, že kupujúcim sa stane ten, kto ponúkne najvyššiu kúpnu cenu a to v prvom výbere najmenej cenu podľa znaleckého posudku... V druhom výbere, ak nebude   ponúknutá   cena   podľa   znaleckého   posudku,   ten,   kto   ponúkne   najvyššiu   kúpnu cenu... Konkurzný súd v bode 9 opatrenia určil, že na ponuky, ktoré neobsahujú náležitosti uvedené   vo   výroku   tohto   opatrenia,   sa   nebude   prihliadať...   Zo   zápisnice   o   výsledkoch oboznámenia sa s ponukami zo dňa 25. júla 2006 vyplýva, že v prvom kole speňažovania Nehnuteľností nepredložil žiaden záujemca ponuku na ich odkúpenie za znalecky určenú cenu... JUDr. G. (konkurzná správkyňa, pozn.) uverejnila dňa 4. augusta 2006 Podrobné podmienky   predaja   majetku   úpadcu   M.,   a.   s.   v   druhom   kole,   v   ktorom   okrem   iného stanovila,   že   obálka   s   cenovou   ponukou   musí   obsahovať   aj   doklad   o   tom,   že   záloha minimálne 50 % navrhnutej kúpnej ceny bola zložená na účet správkyne do 14. augusta 2006 do 11:00 hod.... Zo zápisnice o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami zo dňa 15. augusta 2006 vyplýva, že do ponukového konania boli doručené len dve ponuky... ponuka spoločnosti T., a. s., T., ktorá ponúkla kúpnu cenu vo výške 339.241,85 € (10.220.000 Sk)... (a, pozn.) ponuka   spoločnosti   K.   s.   r.   o.,   K.,   ktorá   ponúkla   kúpnu   cenu   vo   výške 1.379.373,30 € (41.555.000 Sk)... Zo zápisnice o vyhodnotení ponúk vyplýva, že správkyňa konkurznej podstaty si vyžiadala potvrdenie z Č. a. s.. Z potvrdenia Č. a. s. zo dňa 14. augusta 2006 vyplýva, že na účet správkyne bola poukázaná o 14:37 hod. platba vo výške 979.220,61 € (29.500.000 Sk). Zo zápisnice rovnako vyplýva, že záujemca K. s. r. o. k svojej záväznej ponuke priložila potvrdenie vystavené H. a. s.... v zmysle ktorého spoločnosť H. a. s. potvrdila, že spoločnosť K. s. r. o., dňa 11. augusta 2006 zrealizovala platbu z účtu č.... v prospech účtu... vo výške 29.500.000 Sk (979.220,61 €)... Správkyňa do zápisnice uviedla, že   v   ponukovom   konaní   uspela   spoločnosť   T.,   a.   s.,   a   to   z   dôvodu,   že   splnila   všetky podmienky ponukového konania. K. s. r. o. v ponukovom konaní neuspela z dôvodu, že záloha kúpnej ceny nebola na účet správkyne pripísaná do 11:00 hod., a taktiež z dôvodu, že potvrdenie H. a. s. predložené K. s. r. o. nie je dokladom o platbe. JUDr. G. preto navrhla prijať ponuku spoločnosti T., a. s., T... Na základe vyhodnotenia ponúk v zmysle Zápisnice zo dňa 16. augusta 2006 vydal Krajský súd... Opatrenie č. k. 3 K 257/99-322 zo dňa   16.   augusta   2006,   na   základe   ktorého   JUDr. G.   uzavrela   kúpnu   zmluvu   so spoločnosťou   T.,   a.   s.,   T.,   ktorej   predmetom   bol   prevod   vlastníckeho   práva   k Nehnuteľnostiam... Najvyšší súd SR Uznesením zo dňa 29. marca 2012 sp. zn. 4 MObdo 5/2011 zrušil Opatrenie Krajského súdu... č. k. 3 K 257/1999-322 zo dňa 16. augusta 2006, pričom vo svojom odôvodnení uviedol, že dôvodom zrušenia Opatrenia č. k. 3 K 257/1999- 322 zo dňa 16. augusta 2006 je jeho nedostatočné odôvodnenie... „Súd prvého stupňa v odôvodnení dovolaním napadnutého opatrenia neuviedol, ktoré podmienky, stanovené pri predaji   majetku,   záujemca,   ktorý   ponúkol   vyššiu   cenu,   nesplnil   a   odvolal   sa   iba   na zápisnicu o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami zo dňa 15. 05. 2006, ktorá rovnako neobsahuje   žiadne   skutočnosti   týkajúce   sa   splnenia   podmienok   predaja   majetku.“  ... Následne... Krajský súd... vydal Opatrenie č. k. 3 K/257/1999-713 zo dňa 30. mája 2012, ktorým opätovne súhlasil s predajom Nehnuteľností spoločnosti T., a. s., T...».

6. Sťažovateľka tiež poukázala na skutočnosť, že uznesením krajského súdu sp. zn. 3 K 257/99 zo 17. apríla 2012 na základe uskutočnenej schôdze konkurzných veriteľov krajský   súd   odvolal   predchádzajúcu   správkyňu   konkurznej   podstaty   JUDr.   S.   G.   a do funkcie novej správkyne konkurznej podstaty vymenoval Ing. Z. S. Sťažovateľka bola popri S. a. s. jedným z veriteľov, ktorý hlasoval za odvolanie pôvodnej správkyne, a to pre jej pochybný postup jednak pri speňažovaní majetku úpadcu, ako aj výdavkoch, ktoré JUDr. G. vynaložila. Krajský súd uznesením č. k. 3 K/257/1999-691 zo 6. mája 2011 aj na základe námietok podaných sťažovateľkou neschválil konečnú správu predloženú JUDr. G., čím v konečnom dôsledku potvrdil nehospodárnosť postupu JUDr. G. „Nová správkyňa Ing. S... podala na krajskom súde dňa 21. mája 2012, teda deväť dní pred vydaním Opatrenia č. k. 3 K/257/1999-713 zo dňa 30. mája 2012, podanie, ktorým vzala späť návh na udelenie súhlasu   s   predajom   nehnuteľného   majetku   úpadcu   mimo   dražby...   Podľa   názoru sťažovateľa, bolo povinnosťou krajského súdu vyporiadať sa v odôvodnení Opatrenia č. k. 3 K/257/1999-713 zo dňa 30. mája 2012 so späťvzatím návrhu na vydanie opatrenia na predaj Nehnuteľného majetku úpadcu a vo svojom odôvodnení uviesť, prečo neprihliadal na spätvzatie tohto návrhu vykonaného novou správkyňou. Konkurzný súd však v odôvodnený Opatrenia č. k. 3 K/257/1999-713 zo dňa 30. mája 2012 ani len nespomenul úkony, ktoré vykonala nová správkyňa a ktoré predchádzali vydaniu tohto opatrenia. Domnievame sa, že ide   o   ďalší   z   dôvodov   potvrdzujúcich   arbitrárnosť   a   protiústavnosť   Opatrenia   č.   k. 3 K/257/1999-713 zo dňa 30. mája 2012.“.

7.   Podľa   názoru   sťažovateľky   krajský   súd po   zrušení   napadnutému rozhodnutiu predchádzajúceho opatrenia zo 16. augusta 2006 bol oboznámený so všetkými relevantnými námietkami   sťažovateľky   a   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ktorý   podal mimoriadne dovolanie), na základe ktorých bol názor krajského súdu o oneskorenej úhrade sťažovateľkou   ponúknutej   kúpnej   ceny   vyvrátený.   Sťažovateľka   v   tomto   ohľade   ďalej uviedla, že „Navyše, NS SR v zrušujúcom Uznesení z 29. marca 2012... uložil krajskému súdu pokyn, aby uviedol, ktoré podmienky ponukového konania Sťažovateľ ako neúspešný záujemca   nesplnil,   pričom   najvyšší   súd   zároveň   poukázal   aj   na   nepreskúmateľnosť zápisnice z vyhodnocovania ponúk zo dňa 15. augusta 2006, keďže tá rovnako neobsahuje žiadne   skutočnosti   týkajúce   sa   splnenia   podmienok   predaja   majetku   úpadcu.“.   Napriek tomu   krajský   súd   v   napadnutom   rozhodnutí   s   odkazom   na   doterajšiu   súdnu   prax   (iba) uviedol, že „V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že súdna prax pri realizácii predaja majetku   úpadcu   prostredníctvom   ponukových   konaní   sa   realizovala   v   tom   čase   takým spôsobom,   že   správcovia   konkurzných   podstát   v   podmienkach   predaja   na   základe splnomocňujúcich   podmienok   v   opatreniach   súdu   o   podmienkach   predaja   majetku stanovovali presný čas pripísania zálohy na účet správcu v príslušnom peňažnom ústave z dôvodu, že dochádzalo k únikom informácií zo samotných bánk a tým spôsobom sa maril účel súťaže a ochrana seriózneho kupujúceho. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na analógiu predaja, ktorý korešponduje s ustanovením § 281- § 288 Obchodného zákonníka, kde je upravený inštitút obchodnej verejnej súťaže, na ktoré sa napokon odvolávajú aj podrobné podmienky predaja majetku úpadcu vydané správkyňou.“.

8. Sťažovateľka ďalej uviedla «Krajský súd... povýšil súdnu prax nad akékoľvek hmotnoprávne ustanovenia zákonov, čo by bolo prijateľné, pokiaľ by tento výklad, resp. súdna   prax   v   konečnom   dôsledku   znamenala   poskytnutie   väčšieho   rozsahu   ochrany základných práv a slobôd, čo v tomto prípade sa, samozrejme, nestalo... Čo odôvodňuje nezákonnosť   vydaného   Opatrenia...   zo   dňa   30.   mája   2012   je   to,   že   v   ňom   absentuje akýkoľvek odkaz na hmotnoprávne predpisy... Súd nesmie v materiálnom právnom štáte odkazovať na súdnu prax bez toho, aby vysvetlil, a najmä právne zdôvodnil svoj právny postup odkazom na relevantné právne normy... Krajský súd... použil svojvoľný a arbitrárny výklad   práva,   ak   vôbec   o   nejakom   výklade   právnych   noriem   môžeme   v   tomto   prípade hovoriť...   Nelogickosť   odôvodnenia   Opatrenia...   spočíva   v   tom,   že   v   tomto   konkrétnom prípade neúspešný záujemca K. s. r. o. poukázala zálohu dňa 11. augusta 2006, teda štyri dni pred otváraním obálok. Z tohto vyplýva, že K. s. r. o. dala prevodný príkaz v takom časovom predstihu, že akékoľvek ovplyvňovanie výsledkov zo strany tohto záujemcu muselo byť vylúčené. Navyše, okrem K. s. r. o. a T. a. s. T. žiaden iný záujemca neprejavil záujem o kúpu Nehnuteľností.   Ak podľa „súdnej praxe“ malo byť dodržanie podmienky času na ochranu seriózneho záujemcu, v čom teda spočívala neserióznosť ponuky Sťažovateľa? V tom, že Sťažovateľ ponúkol o jeden milión eur vyššiu kúpnu cenu, čo preukázal prevodným príkazom preukazujúcim uhradenie zálohy, avšak objektívne nevedel ovplyvniť presný čas pripísania   finančných   prostriedkov   na   účet   správkyne?   Opatrenie   Krajského   súdu   v Košiciach   č.   k.   3 K/257/1999-713   zo   dňa   30.   mája   2012   nedalo   na   žiadnu   z problematických a relevantných otázok odpoveď... Konkurzná správkyňa spolu s krajským súdom vyhodnotili ponukové konanie tak, že uspela spoločnosť s ponukou o jeden milión eur nižšou, pritom zo zápisnice z vyhodnocovania ponúk vyplýva, že K. s. r. o. splnila všetky podmienky   ponukového   konania,   okrem   podmienky   času...   Keďže   je   povinnosťou konkurzného súdu a správkyne postupovať tak, aby boli veritelia uspokojení v čo najväčšom rozsahu, mala správkyňa ako aj konkurzný súd vysvetliť svoj postup, prečo má byť výťažok zo speňažovania majetku úpadcu o jeden milión eur nižší. Z Opatrenia Krajského súdu... zo dňa   30.   mája   2012   však   nie   je   zrejmé,   ako   sa   krajský   súd   vyrovnal   s   touto   svojou povinnosťou... Podľa názoru Sťažovateľa predstavuje Opatrenie Krajského súdu... zo dňa 30. mája 2012 priamy zásah do jeho vlastníckeho práva...».

9. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci rozhodol takto:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl.   1   ústavy,   právo   sťažovateľa   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru, základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy a právo sťažovateľa na majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu k dohovoru postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 K/257/1999-713 zo dňa 30. mája 2012 porušené boli.

Opatrenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 K/257/1999-713 zo dňa 30. mája 2012 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný K. s. r. o. uhradiť trovy konania v sume 323,71 € (slovom tristodvadsaťtri   eur a sedemdesiatjeden   centov) na účet   jej   právneho   zástupcu JUDr. M. O. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

10. Sťažovateľka tiež navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia až do skončenia konania na ústavnom súde. Dôvodom návrhu na odloženie vykonateľnosti tohto opatrenia je skutočnosť, „že s vykonateľnosťou tohto Opatrenia je spojené   právo   vlastníka   týchto   Nehnuteľností   ich   ďalej   bez   obmedzenia   scudzovať a odôvodňuje   zákonnosť   akéhokoľvek   ďalšieho   scudzovacieho   úkonu   vlastníka Nehnuteľností, keďže Opatrenie č. k. 3 K/257/1999-713 zo dňa 30. mája 2012 predstavuje právny titul, na základe ktorého spoločnosť T. a. s. nadobudla Nehnuteľnosti.“. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že aj dovolací súd predtým uznesením sp. zn.   3   M Obdo   4/2007   zo   7.   novembra   2007   odložil   vykonateľnosť   napadnutému rozhodnutiu predchádzajúceho opatrenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 K 257/99-322 zo   16. augusta   2006.   Pritom   Opatrenie   č.   k.   3   K   257/99-322   zo   16.   augusta   2006   je obsahovo totožné s napadnutým rozhodnutím.

11. V neposlednom rade sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v súlade s § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde vydal predbežné opatrenie, ktorým „zakazuje spoločnosti E. s. r. o., M., predať, darovať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom, predkupným právom, dať do nájmu, vypožičať, uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, vložiť ako vklad na podnikanie, ručiť, meniť podstatu, dať súhlas s dobrovoľnou dražbou, vyhotoviť notársku zápisnicu - exekučný   titul,   alebo   akokoľvek   inak   nakladať   s   nehnuteľným   majetkom...   a   to   až   do právoplatnosti   rozhodnutia   vo   veci   sťažnosti   sťažovateľa   K.   s.   r.   o.  ...   voči   Opatreniu Krajského súdu... č. k. 3 K/257/1999-713 zo dňa 30. mája 2012.“.

II.

12. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

13. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Tvrdenia sťažovateľky nastoľujú ústavne relevantné otázky presahujúce rámec predbežného prerokovania veci. Ich opodstatnenosť treba posúdiť v konaní vo veci samej.

14. Nezistiac nedostatky   v zákonom   predpísaných náležitostiach   sťažnosti a ani dôvody na jej odmietnutie, preto ústavný súd prijal podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť na ďalšie konanie (bod 1 výroku).

15.   Sťažovateľka   taktiež   navrhla   (body   10   a   11),   aby   ústavný   súd   dočasným opatrením podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia (bod 10) a aby zakázal spoločnosti E. s. r. o. (na ktorú mala podľa sťažovateľky spoločnosť   T.   a.   s.,   T.   previesť   vlastníctvo   sporných   nehnuteľností,   pozn.) „predať, darovať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom, predkupným právom, dať do nájmu, vypožičať, uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, vložiť ako vklad na podnikanie, ručiť, meniť podstatu, dať súhlas s dobrovoľnou dražbou, vyhotoviť notársku zápisnicu - exekučný titul, alebo akokoľvek inak nakladať s nehnuteľným majetkom...“ (bod 11).

16.   Podľa   §   52   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   na   návrh sťažovateľa   rozhodnúť   o   dočasnom   opatrení   a   odložiť   vykonateľnosť   napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody   sťažovateľa,   aby   sa   dočasne   zdržal   vykonávania   právoplatného   rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

17. Po posúdení sťažovateľkinho návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na odklad vykonateľnosti sťažovateľkou napadnutého rozhodnutia krajského súdu č. k. 3 K 257/1999-713 z 30. mája 2012 v zmysle § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené v bode 2 výrokovej časti tohto uznesenia.

18. Podľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení. Podľa § 52 ods. 4 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

19. O ďalšom návrhu sťažovateľky, aby ústavný súd zakázal spoločnosti E. s. r. o. disponovať   so   spornými   nehnuteľnosťami   (pozri   bod   11   a   15   in   fine)   nebolo   možné rozhodnúť už len z toho dôvodu, že skutočnosti v tomto ohľade uvádzané sťažovateľkou neboli dostatočným spôsobom preukázané/doložené. Preto v tejto časti návrhu sťažovateľky nevyhovel (bod 3 výroku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012