znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 370/2013-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   5.   júna   2013 predbežne prerokoval sťažnosť I. S., H., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. Š., Š., vo veci namietaného porušenia základného páva garantovaného čl. 2 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a čl.   14   ods.   1   a   3 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 1 T 288/2012 z 11. februára 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2013 doručená sťažnosť I. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich práv uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) z 11. februára 2013, ktorým   bola   jej   trestná   vec   pre   prečin   podvodu   vrátená   Okresnej   prokuratúre   G. do prípravného   konania   z dôvodu,   že   nesúhlasila   so   zmenou   výroku   o náhrade   škody v rámci prokurátorom navrhnutej dohody o vine a treste.

2. Porušenie svojich základných práv označených v záhlaví tohto uznesenia videla sťažovateľka v tom, že dohoda o vine a treste v navrhovanom znení nebola nespravodlivá, a to aj vo vzťahu k adhéznemu výroku o náhrade škody s možnosťou poškodeného zvyšok škody   proti   nej   si   uplatniť   v civilnom   konaní,   preto   neexistovala   zákonná   možnosť na vrátenie veci opätovne do prípravného konania, v dôsledku čoho sa v predmetnej trestnej veci vyskytli zbytočné prieťahy.

3. Sťažovateľka   preto   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil   porušenie   ňou označených práv uznesením okresného súdu, toto uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu   na   ďalšie   konanie,   priznať   sťažovateľke   primerané   finančné   zadosťučinenie v symbolickej výške 1 € a náhradu trov konania v sume 331,12 €.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhoduje ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd ak vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ústavný   súd   už   mnohokrát   vo   svojich   rozhodnutiach   konštatoval, že nie je súčasťou   všeobecnej   súdnej   sústavy,   a neprislúcha   mu   preto   právo   vykonávať dohľad či prieskum nad procesnými rozhodnutiami všeobecných súdov – tu okresného súdu –   proti   ktorým   zákon   nepripúšťa   žiaden   riadny   alebo mimoriadny   opravný   prostriedok. Do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je oprávnený zasiahnuť len vtedy, ak došlo ich právoplatným rozhodnutím v konaní, v ktorom bol sťažovateľ účastníkom, k porušeniu jeho základných práv či slobôd chránených ústavným poriadkom, proti ktorému už nemá žiadne   obranné   právne   prostriedky   vyplývajúce   z príslušných   procesných   noriem upravujúcich to-ktoré konanie.

7. Jadrom sťažnosti podanej ústavnému súdu je nesúhlas sťažovateľky s procesným postupom okresného súdu, ktorý jej trestnú vec uzavretú prokurátorom podaním návrhu na schválenie dohody o vine a treste vrátil prokurátorovi do prípravného konania len preto, že nechcela súhlasiť so súdom navrhnutým iným adhéznym výrokom o náhrade škody proti poškodenému spôsobenej touto trestnou vecou, než aká bola uvedená v dohode medzi ňou a prokurátorom.

8. Ústavná sťažnosť tvorí procesný prostriedok na ochranu zaručených základných práv   a slobôd,   ktorý   je   vo   vzťahu   k ostatným   prostriedkom,   ktoré   jednotlivcovi   slúžia tiež na   ochranu   jeho   práv,   vo   vzťahu   subsidiarity.   Atribút   subsidiarity   sťažnosti má dimenziu   formálnu   i materiálnu.   Na   jednej   strane   sa   subsidiarita   sťažnosti   odráža v požiadavke vyčerpania všetkých prostriedkov pred jednotlivými orgánmi verejnej moci, ktoré právny poriadok jednotlivcovi poskytuje, či nachádza výraz v inštitúte neprípustnosti ústavnej sťažnosti. Na druhej strane má princíp subsidiarity aj dimenziu materiálnu, z ktorej vyplýva,   že   dôvodom   sťažnosti   sú   samotné   kompetencie   ústavného   súdu   ako   orgánu ochrany   ústavnosti   (čl.   124   ústavy),   teda   orgánu,   ktorý   poskytuje   ochranu   základným právam   jednotlivca   len   vtedy,   pokiaľ   základné   práva   neboli   rešpektované   ostatnými orgánmi verejnej moci.

9.   Z ústavnej   sťažnosti   a jej   príloh   je   zrejmé,   že   po   sťažovateľkou   napadnutom uznesení okresného súdu sa jej trestná vec opätovne dostala do jednej z fáz prípravného konania, v ktorom funkciu dozoru vykonáva prokurátor. Podľa judikatúry ústavného súdu dozor   prokurátora   nad   zachovávaním   zákonnosti   v prípravnom   konaní   predstavuje aj aktívny aspekt jeho konania, ktorý zahŕňa garancie základných práv a slobôd všetkým procesným stranám trestného konania (porov. III. ÚS 126/05). Iba prokurátor je oprávnený ukončiť   v prípravnom   konaní   trestné   stíhanie   proti   obvinenej   sťažovateľke   jedným zo spôsobov uvedených v Trestnom poriadku (§ 214 a nasl.).

10. Z uvedeného vyplýva, že keďže trestné konanie proti sťažovateľke nie je ešte skončené, a ústavný súd nie je orgán činný v trestnom konaní či trestný všeobecný súd, nemá ani právomoc jej zabezpečovať ochranu základných práv a slobôd; túto povinnosť majú jednak orgány   činné v trestnom   konaní a všeobecné súdy   potom,   ako sa vec   pred ne opätovne dostane po procesnom úkone príslušného prokurátora.

11. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na to, že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľke v ďalšom priebehu vedeného trestného konania v rámci predovšetkým uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať   aj   porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd   garantovaných   ústavou,   dospel ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľky   k záveru   o nedostatku svojej   právomoci   konať   a rozhodnúť   v uvedenej   veci   (obdobne   napr.   III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

12. Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná, ak sťažovateľka nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov. Nevyužitie niektorej z možnosti ochrany   označených   práv   nemožno   nahradzovať   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

13. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   uvedeného   zákona z dôvodu jej neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013