znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 370/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť V. H, P., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 114/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2011 doručená   sťažnosť   V.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) (sťažovateľ v texte sťažnosti nesprávne uvádza čl. 46 ods. 1 ústavy, pozn.) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 114/2008.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Môj právny predchodca, môj otec R. H., podal na Okresný súd Trnava Návrh na vydanie Platobného rozkazu. Stalo sa tak 29. 04. 2007... Medzitým   tým   bol   obnovený   Okresný   súd   Piešťany   a   napadnutá   vec   bola delimitovaná po jeho obnovenej činnosti na znovu zriadený Okresný súd Piešťany. Môj právny predchodca môj otec, R. H., ktorý návrh podal zomrel. Konanie bolo prerušené,   až   do   doby,   dokiaľ   sa   v   dedičskom   konaní   nerozhodne   aj   o   tom,   kto   bude právnym, nástupcom v postavení žalobcu v tejto právnej veci....

Ja, ako právny nástupca po poručiteľovi, ktorý bol žalobcom a do tohto konania som vstúpil   na   strane   žalobcu,   som   Okresnému   súdu   Piešťany   dňa   03.   05.   2009...   poslal dedičské rozhodnutie...

Sťažovateľ   v   dôsledku   nečinnosti   Okresného   súdu   Piešťany   nemá   žiadnu   právnu istotu, že jeho vec bude riadne a včas nielen začatá, ale aj ukončená“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález tohto znenia:

„...   prikázal   Okresnému   súdu   Piešťany,   aby   vo   veci   rozhodol   bez   zbytočných prieťahov vydaním Platobného rozkazu v zhode s podaným návrhom na vydanie Platobného rozkazu zo dňa 29. 04. 2007 na zaplatenie žalovanej sumy 595,1882 EUR s prísl. (pôvodne 17. 940,60 SKK s prísl.) a trovami konania“.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

7. Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh došiel k záveru, že sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonných náležitosti a z dôvodu jej neprípustnosti.

8. Podľa   § 20 ods.   1 a 3 zákona o ústavnom súde   návrh   na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

9.   Podľa   §   50   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   okrem   všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

10.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa   odseku   1,   ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

12. Z uvedeného v okolnostiach danej veci vyplýva, že sťažovateľom navrhovaný petit sťažnosti (pozri bod 3) nie je dostatočným podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, pretože je neurčitý a nezrozumiteľný. V petite nie je uvedená konkretizácia konania, t. j. spisová značka konania, sťažovateľ nežiada vysloviť v súvislosti s postupom okresného súdu porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré výslovne predchádza príkazu vo veci konať (k tomu pozri čl. 127 ods. 2 ústavy), a navyše, ústavný súd nemá právomoc, aby prikázal okresnému súdu vydať platobný rozkaz, tak ako to je uvedené v sťažovateľovom navrhovanom petite.

13. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd   uvádza,   že   sťažovateľ   je   zastúpený   advokátom.   Podľa   § 18   ods. 2   zákona č. 586/2003 Z. z.   o advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č. 455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 320/07). Keďže sťažovateľ je v danom prípade kvalifikovane zastúpený   advokátom,   ústavný   súd   podľa   ustálenej   rozhodovacej   praxe   (napr. I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010) zastáva názor, že v takýchto prípadoch nie je potrebné osobitným spôsobom vyzývať advokáta na odstránenie nedostatkov podanej sťažnosti.

14.   Aj   keby   ústavný   súd   sťažnosť   neodmietol   z   dôvodu   nesplnenia   zákonných náležitosti,. bolo by ju potrebné odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

15. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa v bode 10 citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde   v   danej   veci   skúmal,   či   sú   splnené podmienky na konanie pred ním. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),   alebo   ak   sa   preukáže,   že   sťažovateľ   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

16. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03,   IV. ÚS 278/04). Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

17. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

18. Sťažovateľ nepreukázal a ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh nezistil, žeby sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch sťažnosť na prieťahy v predmetnom súdnom konaní. Ani priložený list sťažovateľa z 3. mája 2009 nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť podľa obsahu, lebo žiada „... aby nám bolo čo   najkratšom   čase   doručené   predvolanie   na   pojednávanie...“, a   nie   je adresovaná   ani predsedovi okresného súdu, ale okresnému súdu Mgr. V. Z., sudcovi.

19. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju aj z toho dôvodu bolo potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

20.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2011