I. ÚS 37/96

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu konanom 11. júla 1996 predbežne prerokoval podnet, ⬛⬛⬛⬛ vo veci porušeniazákladných práv upravených v čl. 11, 12, 30, 46 a 48 ÚstavySlovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu v Humennom č.k.8 C 511/93-69 z 5. augusta 1994 a Krajského súdu v Košiciach č.k.12 Co 422/94-77 z 8. júna 1995, a takto r o z h o d o l : Podnet     ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a,   pretože   nemázákonom predpísané náležitosti.

O d ô v o d n e n i e : Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavnýsúd") bol 17. júna 1996 doručený podnet, ktorým sa jeho pisateľobrátil na ústavný súd, aby "posúdil, či nevrátením kompletnéhomajetku po neb. otcovi podľa zrušeného rozsudku Uznesením GP SRzo dňa 04. 02. 91 a 18. 02. 91 nie sú porušené základné ľudské práva voči mne a mojím súrodencom garantované Ústavou Slovenskej republiky v čl. 11, 12, 20, 46 a 48 a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8v čl. 6,   13, 17 a   čl. 1 dodatkového   Dohovoru (správne

"protokolu") a protokolmi č. 4, 7, najmä čl. 3". Ďalej žiadal, aby ústavný súd posúdil, či postup Okresného súdu v Humennom nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky tým, že "nezabezpečilnaplnenie zrušeného rozsudku uznesením GP SR zo dňa 04. 02. 91 a18. 02. 91 aj v časti prepadnutého celého majetku nášho neb. otcaa tým, že neriešil veci bez prieťahov. Podľa nás neuvedenímzrušeného rozsudku do pôvodného stavu zo strany Slovenskejrepubliky sú takto porušované voči nám základné ľudské práva aslobody garantované Ústavou SR." V odôvodnení podnetu jeho pisateľ uviedol, že uznesenímGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky (v ďalšom len "GPSR") č. VII/1 RPz 107/90-12 zo 4. februára 1991 a z 18. februára1991 bol zrušený rozsudok bývalého Štátneho súdu v Bratislavez 5. marca 1952, sp. zn. 2 Ts III 5/52, ktorým bol jeho neb. otec medzi iným odsúdený aj k trestu prepadnutia

celého majetku v prospech štátu. Podľa názoru pisateľa podnetuzrušením rozsudku sa mali veci vrátiť do právneho stavu pred5. marcom 1952, kedy bol nebohý otec vlastníkom stavebnej firmy Oprávnené nároky dedičov on a jehosúrodenci uplatnili ako požiadavku "na vydanie - odškodneniehnuteľného majetku po nebohom   otcovi 9. decembra 1991 naMinisterstve spravodlivosti SR a 6. januára 1992 na Ministerstvefinancií SR". Všade však boli odmietnuté s odkazom na uplatnenienároku podľa zákona č. 87/1991 Zb. napriek tomu, že rozsudok bolzrušený podľa 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnejrehabilitácii. Pisateľ podnetu uplatnil nároky na vydanie majetku aj

u Chemkostavu, š.p. Humenné ako držiteľa majetku, ktorý prevzaltento podnik z bývalej otcovej firmy. Keďže jeho požiadavky neboli splnené, uplatnil ich   na Okresnom súde v Humennom 27. februára 1992,   ktorý rozsudkom z 5.   augusta 1994 č. 8 C 511/93-69 jeho návrh zamietol s tým, že držiteľ majetku po otcovi Chemkostav, š. p. Humenné, nie je oprávnený ho vrátiť. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 12 Co 422/94-77 z 8. júna 1995 odvolanie   navrhovateľa proti rozsudku   Okresného súdu v Humennom zamietol a potvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Z podnetu je zrejmé, že jeho pisateľ žiadal ústavný súd o posúdenie, či nevrátením kompletného majetku po jeho otcovi podľa zrušeného rozsudku, neboli porušené základné ľudské práva voči nemu a jeho súrodencom. Postup Okresného súdu v Humennom, ktorým podľa tvrdenia pisateľa podnetu malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd upravených Ústavou Slovenskej republiky (čl. 11, 12, 20, 46 a 48), vyústil do rozhodnutia tohto súdu, ktorým nevyhovel jeho návrhu, aby súčasný držiteľ majetku po otcovi pisateľa podnetu Chemkostav, š.p. Humenné ho vrátil oprávneným osobám (medzi nimi i pisateľovi podnetu). Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (nie zákonnosti). Ústavný súd môže podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky začať konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv. Pri predbežnom prerokovaní podnetu ústavný súd o.i. skúma, či existuje priama príčinná súvislosť medzi základným právom alebo slobodou, porušenie ktorého pisateľ podnetu namietal a označeným konaním, opomenutím alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy. V prípade, ak takáto priama príčinná súvislosť sa preukáže (t.j., že konkrétnym konaním mohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody) a podnet spĺňa aj ďalšie zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd ho môže prijať na ďalšie konanie. Ak však ústavný súd nezistí existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi základným právom alebo slobodou a označeným postupom orgánu verejnej správy, podnet odmietne, lebo nemá zákonom predpísané náležitosti. V takomto prípade postup orgánu verejnej   správy   nemôže   vôbec   vytvoriť možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody.

Ústavný súd preto i   v prípade podnetu ⬛⬛⬛⬛ preskúmal, či označený postup Okresného súdu v Humennom je v priamej príčinnej súvislosti s tými základnými právami, ktoré označil pisateľ podnetu na ústavný súd (existenciu takejto priamej príčinnej súvislosti však nezistil). Pokiaľ sa v podnete uvádza, že "podľa nás neuvedením zrušeného rozsudku do pôvodného stavu zo strany Slovenskej republiky sú takto porušované voči nám základné ľudské práva a slobody garantované Ústavou SR" ústavný súd poukazuje na postup oprávnených   osôb   v záležitostiach   zmiernenia   následkov majetkových a iných krívd spôsobených postupmi uvedenými v   2 ods. 1 až 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení   neskorších predpisov.   Ak v   danom prípade   nebol rešpektovaný citovaným zákonom   ustanovený postup a pisateľ podnetu sa domáhal na všeobecnom súde proti právnickej osobe (Chemkostav š.p. Humenné) nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným   rozhodnutím   v   zmysle   zákona   č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nesplnil zákonné predpoklady podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným   postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a   podrobnosti o súdnej   ochrane ustanoví zákon. Nesplnenie zákonom ustanovených podmienok postupu pri uplatňovaní práv zo strany zainteresovaných osôb, nemôže im spôsobovať porušenie ich základných práv a slobôd, pokiaľ sám súd neporušil ustanovenia čl. 47 až 50 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na   uvedené Ústavný súd   Slovenskej republiky rozhodol podľa 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 11. júla 1996

Za správnosť opísaného JUDr. Tibor Šafárik

textu: ⬛⬛⬛⬛ predseda senátu