znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 37/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť M. V., zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Adamcom, Levočská   3,   Spišská   Nová   Ves,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 32/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára 2015   doručená sťažnosť M. V.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   Mgr. Tomášom Adamcom, Levočská   3, Spišská   Nová Ves,   ktorou   namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednenie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 32/2004.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Na Okresnom súde v Poprade prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov /„BSM“/, ktoré je vedené pod spisovou značkou 17C/32/2004, pričom žalobný návrh titulom BSM bol Okresnému súdu v Poprade doručený dňa 30.04. 2004 a tento súd do dnešného dňa v tejto právnej veci právoplatne nerozhodol....

Skutočnosť,   že   súd   prvého   stupňa   doteraz   právoplatne   nerozhodol,   pociťuje sťažovateľka ako dlhoročný a pretrvávajúci stav právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľka nachádza.   Podľa   sťažovateľky   je   to   stav,   v   ktorom   ju   toto   napadnuté   súdne   konanie obmedzuje vo všetkých aspektoch jej života, a to tak v súkromnej sfére, ako aj v pracovnej sfére.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné   právo   sťažovateľky,   M.   V.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, zaručené v Článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, zaručené v Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, postupom Okresného súdu v Poprade v konaní vedenom pod spisovou značkou 17C/32/2004, porušené bolo.

2. Okresnému   súdu   v   Poprade,   v   konaní   vedenom   pod   spisovou   značkou 17C/32/2004, prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke, M. V., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000,- €...,   ktoré   je   Okresný   súd   v   Poprade   povinný   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu, a to na účet právneho zástupcu sťažovateľky.

4. Okresný   súd   v   Poprade   je   povinný   uhradiť   sťažovateľke   trovy   právneho zastúpenia, a to v lehote do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľky.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 32/2004.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   vychádzal   zo   svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty sťažovateľa (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu   v   nadväznosti   na   takto   vymedzený   účel   označeného   práva   vyplýva,   že   ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07, IV. ÚS 263/08, I. ÚS 28/08).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci sťažovateľa Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.

Ústavný súd zistil, že vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 17 C 32/2004 bol 16. decembra 2014 vyhlásený rozsudok,   proti ktorému podala sťažovateľka 13. januára 2015   odvolanie.   Sťažnosť   sťažovateľky   namietajúca   porušenie   označených   práv namietaným postupom okresného súdu bola ústavnému súdu doručená až 16. januára 2015, teda v čase, keď k porušovaniu označených práv postupom okresného súdu už nemohlo dochádzať.

Vydaním prvostupňového rozsudku, proti ktorému je podané odvolanie a vec musí byť   postúpená   krajskému   súdu,   okresný   súd   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky. Ďalšie úkony alebo postupy   už   okresný   súd   nemohol   vykonávať,   a preto   záležitosť   možno   posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľky skončila rozhodnutím vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Vo veci samej už okresný súd po doručení sťažnosti ústavnému súdu nemohol konať, pretože proti jeho rozhodnutiu je podané odvolanie a vec bude   postúpená   krajskému   súdu,   ktorý   bude   rozhodovať   o podanom   odvolaní   proti rozhodnutiu okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   v   závere   dodáva,   že   v   prípade,   ak   by   v   postupe   konajúceho   súdu v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľka sa môže   opätovne   obrátiť na   ústavný   súd   so   sťažnosťou,   ktorou   bude   namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015