znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 37/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., S., vo veci namietaného porušenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/225/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12. decembra   2011   doručená   sťažnosť   V.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/225/2008.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že sa „... 23. 07. 2007 žalobou domáhal zaplatenia 51.515,60 Sk. Dňa 24. 10. 2007 bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku a vec bola v tom čase vedená pod sp. zn.: 18 Rob/266/2007. Vzhľadom na to, že do dňa 23. 06. 2008 nebol vo veci vykonaný žiadny iný úkon, podal vo veci sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní predsedovi Okresného súdu v Poprade. Predseda Okresného súdu v Poprade mu dňa   24.   06.   2008   oznámil,   že   sťažnosť   bola   dôvodná.   Dňa   16.   12.   2008   bolo   vo   veci nariadené   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na   10.   02.   2009.   Na   pojednávaní   bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalecký posudok bol vyhotovený dňa 03. 06. 2011 a meritórne bolo vo veci rozhodnuté až 20. 09. 2011, pričom rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené dňa 21. 10. 2011.

Ako vyplýva z uvedeného medzi jednotlivými pojednávaniami uplynuli nasledovné lehoty... 21 mesiacov medzi podaním žaloby a prvým pojednávaním,... 4 mesiace medzi prvým   a   druhým   pojednávaním,...   20   mesiacov   medzi   druhým   a   tretím   pojednávaním... Z uvedeného   je   zrejmé,   že   súd   konal   pri   svojich   úkonoch   v   rozpore   so   zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania.“. Postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/225/2008 považuje sťažovateľ za porušenie ním označených základných práv.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľovi V. S... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Poprad   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C/225/2008 porušené bolo.

Sťažovateľovi V. S... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR   (slovom   dvetisíc   EUR),   ktoré   je   Okresný   súd   Poprad   povinný   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Poprad je povinný nahradiť trovy sťažovateľa do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu...“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože okresný súd spôsobil prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/225/2008.

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

8. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).

9.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach,   ktorými   sťažovatelia   namietajú zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola na ústavnom   súde   uplatnená v čase,   keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02, IV. ÚS 102/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v rovnakom rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať   aj z   toho,   že   porušenie   uvedených   práv   sa   namieta   v   takom   konaní   pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06).

10. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj dopytom na okresnom súde zistil, že   konanie   pred   okresným   súdom,   postup   ktorého   bol   sťažovateľom   namietaný,   bolo skončené   zastavením   konania   20.   septembra   2011.   Posudzovaná   vec   bola   napokon právoplatne skončená 8. novembra 2011.

11. Sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý v okamihu podania sťažnosti ústavnému súdu už o veci samej nekonal. Z toho vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom označené práva. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

12.   Nad   rámec   veci   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vzhľadom   na   opis   činnosti priebehu konania pred okresným súdom uvádzaný sťažovateľom v podanej sťažnosti, ako aj z príloh   sťažnosti   sťažnosť   by   nebola   úspešná   aj   preto,   že   charakter   konania,   v rámci ktorého bolo nariadené znalecké dokazovanie, nevykazovala celková dĺžka konania pred okresným súdom požadovanú ústavnú intenzitu prieťahov konaní. Konanie pred okresným súdom začalo 23. júla 2007 návrhom na zaplatenie 51 515,60 Sk s príslušenstvom a trvalo 4 roky. Okresný súd 1. júla 2008 rozhodol platobným rozkazom č. k. 11 Ro/141/2007-24, proti ktorému bol odporcom podaný odpor 15. júla 2008. Keďže rozhodnutie vo veci samej záviselo   od   posúdenia   skutočností,   na   ktoré   boli   potrebné   odborné   znalosti,   ustanovil okresný súd (v súlade s § 127 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov) uznesením č. k. 13 C/225/2008-65 zo 16. apríla 2009 znalca, ktorého musel vymeniť. Nie každý prieťah v súdnom konaní má totiž za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné   prieťahy   v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   (a čl.   6   ods.   1   dohovoru),   nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04).

13.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2012