znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 37/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   S.,   T.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   A.   S., Advokátska   kancelária,   D.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/157/2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára 2011 doručená druhá sťažnosť Ing. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/157/2008.

2.   Z   obsahu   sťažnosti   najmä   vyplynulo,   že „Sťažovateľ   ako   žalobca   podal   na Okresný   súd   Námestovo   22.   08.   2008   žalobu   o   určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam.

Nakoľko nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom žalobného návrhu sa začali prevádzať vlastníkmi   na   ďalšieho   nadobúdateľa   a   vzhľadom   na   to,   že   sa   na   predmetných nehnuteľnostiach   taktiež   započala   rozsiahla   stavebná   činnosť,   sťažovateľ   zaslal   na   OS Námestovo   sťažnosť   voči   nečinnosti   súdu   zo   dňa   14.   05.   2009,   na   ktorú   reagovala s negatívnou   odpoveďou   predsedníčka   súdu   a následne   22.   07.   2009   zaslal   aj   ústavnú sťažnosť, ktorá bola uznesením Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 387/09-15 zo dňa 26. 11. 2009, odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, lebo celková dĺžka konania nesignalizovala porušenie označených práv“.

3. Sťažovateľ uviedol, že po zmene návrhu 15. marca 2010 okresný súd nariadil dve pojednávania, z ktorých ostatné sa neuskutočnilo pre účasť konajúceho sudcu na školení a vec nie je stále skončená.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že „Základné právo sťažovateľa Ing. J. S., priznané v čl. 48, ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.: 5C/157/2008, okresnému súdu sa prikazuje, aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov, sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej výške 1.000,-€ (slovom päťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Námestovo povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu,

okresný   súd   Námestovo   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia“.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

8. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/157/2008.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   „práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

11. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

12.   Ústavný   súd   po   oboznámení   sa   so   sťažnosťou,   s   jej   prílohami   a   spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

13. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   môže   podľa   štandardnej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho,   že   porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

14. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zohľadnil svoju doterajšiu judikatúru a konštatuje, že konanie na okresnom súde prebieha od 22. augusta 2008 a druhá sťažnosť (sťažnosť z 22. júla 2009) na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní bola ústavnému súdu doručená 17. januára 2011. Ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka predmetného súdneho konania v trvaní menej ako 2,5 roka v okolnostiach daného prípadu, keď okresný súd   priebežne   vykonával   úkony   smerujúce   k rozhodnutiu   veci,   vyzýval   sťažovateľa   na platenie súdnych   poplatkov   za   podanie návrhu   na začatie konania i návrhu na vydanie predbežného opatrenia, vyzýval účastníkov na vyjadrenie k žalobe a v konečnom dôsledku sťažovateľa   aj   na   zmenu   návrhu,   nie   je   takej   povahy,   aby   v tomto   štádiu   intenzívne signalizovala porušenie označených práv. Doterajšiu dĺžku konania (necelých 2,5 roka), vzhľadom   na   právnu   a faktickú   zložitosť   veci   (usporiadanie   nedoložených   vlastných vzťahov k nehnuteľnostiam), o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu ešte stále nemožno považovať za takú, ktorá by bola v rozpore s kritériami nastavenými Európskym súdom pre ľudské práva a samotného ústavného súdu v obdobných prípadoch.

15.   S   ohľadom   na   uvedené   skutočnosti   a   v   súlade   s   doterajšou   rozhodovacou činnosťou   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   mohol   postup   okresného   súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011