znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 37/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. V., M., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 66/2007 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S.   o d m i e t a.  

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) bola 28. septembra 2009 doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 66/2007, ktorý od 2. mája 2007 vo veci potom, ako mu ju postúpil Najvyšší súd Slovenskej republiky, nerozhodol.

2.   Sťažovateľ   navrhol   vydať   nález,   ktorým   sa   vysloví   porušenie   uvedených základných práv, prizná sa mu finančné zadosťučinenie v sume 1 659,70 € a náhrada trov konania.

3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

4. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

5. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu   tohto   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označila   sťažovateľka,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo.

6.   Podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   ojedinelá   nečinnosť   súdu,   hoci   aj v trvaní   niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. na skončenie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 128/03 a pod.).

7. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa posúdil ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že namietaný postup okresného súdu vzhľadom na celkovú dobu trvania konania (zatiaľ niečo viac ako 2 roky), prihliadnuc na nutnosť primeraného času na štúdium spisu, resp. veci, na celkové okolnosti daného prípadu a najmä na procesné návrhy sťažovateľa (návrh podaný   na   nepríslušnom   súde,   žiadosť   o zmenu   príslušnosti   súdu   z dôvodu   vhodnosti a pod.), nemožno považovať za porušenie práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku,   ústavný   súd   považoval   za bezpredmetné rozhodovať o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2010