znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 37/07-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   augusta   2007 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   S.   K.,   trvale   bytom   K.,   prechodne   bytom   Z.,   zastúpenej advokátkou JUDr. L. B., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 454/2001 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo S. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   Nc 454/2001 b o l o p o r u š e n é.

2. Okresnému súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 454/2001 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   S.   K. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   50 000 Sk   (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   –   okolie p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. S. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 936 Sk (slovom osemtisícdeväťstotridsaťšesť   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Košice   -   okolie p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. L. B., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 37/07-12   zo 17. apríla   2007   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. K. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 454/2001.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľka v nasledovne opísanom skutkovom stave.

Sťažovateľka   podala   4.   októbra   2001   okresnému   súdu   návrh   na   úpravu   práv a povinností k maloletej dcére A. proti odporcovi – otcovi maloletej so súčasným určením výživného. Sťažovateľka rozšírila pôvodný návrh na začatie konania podaním z 28. októbra 2002, v ktorom sa domáhala aj úpravy práv a povinností k maloletému synovi M. proti tomu istému odporcovi.

Okresný súd na pojednávaní 20. septembra 2002 (11 mesiacov po podaní návrhu) vypočul   sťažovateľku   ako   matku   oboch   maloletých   detí   a pojednávanie   bolo   odročené na neurčito, pričom odporca nebol na predmetné pojednávanie predvolaný, ani mu nebol v tom čase doručený návrh sťažovateľky na začatie konania.

Sťažovateľka sa opakovanými písomnými podaniami v rokoch 2002, 2003 a 2004 dožadovala okrem iného aj nariadenia termínu pojednávania, ale okresný súd „... ignoroval moje   požiadavky   a oprávnené   záujmy“,   preto   sťažovateľka   podala   19.   septembra   2005 sťažnosť   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky,   ktorý   ju   postúpil   na   vybavenie predsedovi okresného súdu.

Predseda   okresného   súdu   v odpovedi   doručenej   sťažovateľke   10.   januára   2006 uviedol   prehľad   úkonov   vykonaných   v danej   veci, uznal   sťažnosť   za   opodstatnenú („...prieťahy   spôsobené   nečinnosťou   prejednávajúcej   sudkyni“)   a oznámil,   že   zákonnej sudkyni   bola   uložená   povinnosť   podávať   mu   písomnú   správu   o stave   konania v trojmesačných   intervaloch   až   do   právoplatného   skončenia   veci.   Pojednávania v predmetnej veci nariadené na 10. august 2006 a 22. september 2006 sa neuskutočnili a sťažovateľka považuje ich nariadenie len za formálne.

3. Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci   v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   v konaní vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   Nc 454/2001   a   prikázal   okresnému   súdu   konať v uvedenej   veci   bez   prieťahov.   Zároveň   sťažovateľka   žiada   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila okrem iného tým, že: „Za 5 rokov trvania súdneho sporu, počas ktorého do dnešného dňa nedošlo k žiadnemu rozhodnutiu a jasnému výsledku, som zažila veľa krívd, beznádeje a neistoty zo strany Okresného súdu Košice – okolie. Celé toto obdobie zažívam neustály psychický stres, keďže mám dôvodné obavy o to, či budem mesiac čo mesiac schopná zabezpečiť svojim dvom maloletým deťom optimálne podmienky pre ich zdravý psychický a fyzický vývoj a výchovu, pretože na finančnú pomoc mojich rodičov sa nemôžem neustále spoliehať. Aj   napriek   tomu,   že   súd   je   znalý   situácie,   v akej   sa   nachádzam,   nepristúpil   ani   len k vykonaniu základných úkonov, ktoré mu prináležali v rámci súdneho konania. “

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 14. mája 2007 písomne vyjadril predseda   okresného   súdu   listom   (sp.   zn.   Spr.   V 225/07)   a k jeho   vyjadreniu   zaujala stanovisko   právna   zástupkyňa   sťažovateľky,   ktoré   bolo   doručené   ústavnému   súdu   dňa 30. mája 2007.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení bez toho, aby jednoznačne zaujal stanovisko   k dôvodnosti   sťažnosti   uviedol: „(...)Predmetom   konania   je   úprava   výkonu rodičovských práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom. (...) Otec detí je podľa udania matky švajčiarsky štátny občan žijúci vo Š. V rodných listoch detí je uvedený ako štátny občan   bývalej   zväzovej   republiky   J.   Doplňované   boli   aktuálne   údaje   o otcovi   detí i zisťované jeho plnenie vyživovacej povinnosti k deťom. Pre pochybenie pri spracovaní dožiadania a opakovanej potrebe aktualizácie údajov sa nevykonali pojednávania určené na deň 6. 10. 2005, 7. 12. 2005, 2. 3. 2006 a 20. 4. 2006.“ V ďalšej časti opísal priebeh doterajšieho konania.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   nemohol   prehliadnuť   skutočnosť,   že   v písomnom oznámení sťažovateľke z 10. januára 2006 (sp. zn. Spr. 2091/05) predseda okresného súdu v tom istom konaní konštatoval prieťahy v konaní zavinené nečinnosťou vec prerokúvajúcej sudkyne a sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v súdnom konaní hodnotil ako odôvodnenú.  

4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky na toto vyjadrenie okresného súdu reagovala podaním doručeným ústavnému súdu   30. mája 2007, v ktorom   uviedla, že okresný súd vo svojom podaní nepopiera, že došlo k prieťahom v konaní a sám uznáva, že k zbytočným prieťahom došlo pochybením okresného súdu pri spracovaní dožiadania.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   z písomných   vyjadrení účastníkov   konania   a zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   Nc   454/2001   ústavný   súd   zistil nasledovný relevantný priebeh a stav predmetného konania:

Sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   4.   októbra   2001   návrh   na   úpravu   práva a povinnosti rodičov k maloletej A. K., (...) proti jej otcovi M. P., občanovi Š. Vec je vedená okresným súdom pod sp. zn. Nc 454/2001.

Priebeh doterajšieho konania:

- Zákonná   sudkyňa   20.   septembra   2002   vykonala   informatívny   výsluch sťažovateľky.

- Dňa   17.októbra   2002   vydala   zákonná   sudkyňa   pokyn   kancelárii,   aby   vyzvala sťažovateľku na oznámenie aktuálnej adresy odporcu.

- Podanie sťažovateľky, ktorým sa vyjadrila k veci a uviedla aj adresu odporcu, bolo okresnému súdu doručené 5. februára 2003. Sťažovateľka zároveň rozšírila návrh, aby bolo začaté pojednávanie aj o úprave práva a povinnosti k maloletému synovi M., a jeho otcom je tiež odporca. V tejto súvislosti upravila návrh petitu, ktorým žiadala   okresný   súd,   aby   zveril   maloletú   A.   a maloletého   M.   do   jej   opatery a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletých.

- Podanie   sťažovateľky,   ktorým   sa   doplňujúco   vyjadrila   k veci,   bolo   okresnému súdu doručené 10. novembra 2003.

- Dňa   20.   októbra   2004   bola   zákonnou   sudkyňou   spísaná   zápisnica,   ktorá sa informovala o stave konania vo veci sp. zn. Nc 454/2001 a zároveň uviedla, že odporca   sa   zdržiava   na   adresách,   ktoré   oznámila   okresnému   súdu v predchádzajúcich podaniach.

- Uznesením z 1. apríla 2005 ustanovil okresný súd Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K. za kolízneho opatrovníka maloletých detí.

- Dňa   1.   apríla   2005   bol   vydaný   pokyn   sudkyne   na   nariadenie   pojednávania na 6. október 2005 a náhradný termín pojednávania na 8. december 2005.

- Žiadosť o doručenie súdnej alebo mimosúdnej písomnosti v cudzine z 1. apríla 2005 (len v koncepte, pozn.).

- Dňa 6. októbra 2005 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktoré sa nedostavila sťažovateľka   ani   odporca,   dostavil   sa   iba   kolízny   opatrovník.   Okresný   súd pojednávanie odročil na 8. december 2005 s tým, že bude doplnené dožiadanie pre výsluch odporcu a pre prípad, že sa pojednávania nezúčastní, 8. decembra 2005 bude určený náhradný termín.

-   Dožiadanie okresného súdu o vykonanie dôkazu výsluchu účastníka a doručenie listín z 13. decembra 2005 (len v koncepte, pozn.).

- Predvolanie   na   pojednávanie   z   13.   decembra   2005   s termínom   2.   marca   2006 a náhradným termínom pojednávania na 20. apríl 2006.

- Dňa 20. apríla 2006 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom bola vypočutá sťažovateľka.

- Okresný   súd   3.   augusta   2006   oznámil   sťažovateľke,   že   pojednávanie   určené na 10. august 2006 sa ruší a ďalší termín pojednávania je určený na 22. september 2006.

- Podaním z 27. septembra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľky spresnila príjem odporcu,   náklady   maloletých   na   život   a výchovu,   ďalej   uviedla,   že   matka maloletých   poberá   dávku   v hmotnej   núdzi   a upravila   petit   žalobného   návrhu (upravila výšku mesačného príspevku z 5 000 Sk na 7 000 Sk, pozn.).

- Právna zástupkyňa podaním doručeným okresnému súdu 18. októbra 2006 žiadala vydať   predbežné   opatrenie,   aby   okresný   súd   zveril   maloleté   deti   do   výchovy a opatery matke.

- Uznesením z 18. novembra 2006 vydal okresný súd predbežné opatrenie, ktorým zveril   maloleté   deti   A.   a M.   do   osobnej   starostlivosti   matky   a otca   zaviazal prispievať výživné na maloleté deti.

- Právna   zástupkyňa   podaním   doručeným   okresnému   súdu   10.   januára   2007 oznámila plnenie odporcu vo veci výživného a zároveň uviedla jeho novú adresu.

- Okresný súd spracoval 29. marca 2007 žiadosť o doručenie súdnej a mimosúdnej písomnosti v cudzine.

- Predvolanie   na   pojednávanie   z   29.   marca   2007   nariadené   na   9.   august   2007 s náhradným termínom pojednávania na 4. október 2007.

- Uznesením zo 4. apríla 2007 (č. l. 68) okresný súd ustanovil tlmočníčku a uložil jej vykonať preklad priložených listín do nemeckého jazyka v lehote 7 dní.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 454/2001 o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov   k maloletým   deťom   (zverenie   maloletých   detí   do   výchovy   a opatery   a určenie výživného) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania je rozhodovanie   súdu   o výchove   a výžive   maloletých   detí,   t. j.   ide   o   existenčnú   vec, o agendu starostlivosti súdu o maloletých, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu   a rýchlemu   postupu   súdu   (II.   ÚS   2/01),   aby   bol   naplnený   účel   súdneho konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I.ÚS 158/04). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie sa začalo 4. októbra   2001,   teda   pred   viac   ako   päť   a   trištvrte   rokom,   uskutočnilo   sa   v ňom pojednávanie na okresnom súde a ku dnešnému dňu nie je právoplatne skončené.

1.1 Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je návrh na zverenie maloletých detí do výchovy matky a uloženie povinnosti   otcovi   detí   prispievať   na   ich   výživu,   teda   po   právnej   stránke štandardná rodinnoprávna vec patriaca do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

Skutkovú stránku predmetnej veci možno tiež zaradiť k štandardným v rámci agendy patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre   zastáva   názor,   že   konanie   vedené   proti   cudziemu   štátnemu   príslušníkovi s trvalým pobytom v inej krajine nepatrí ku skutkovo zložitým veciam. Táto skutočnosť môže   spôsobiť   iba   zdĺhavosť   konania   -   vykonávanie   úkonov   v súčinnosti   s orgánmi cudzieho štátu, preklady listín do cudzieho jazyka a potreba časovej rezervy pri nariaďovaní pojednávaní.   Keďže   otec   maloletých   detí   žije   vo   Švajčiarsku,   ústavný   súd   zdĺhavosť konania   vyplývajúcu   z uvedenej   okolnosti   zohľadnil   pri   určení   výšky   priznaného finančného zadosťučinenia.

1.2 Aj keď v správaní sťažovateľky ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom mali vplyv na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní, nemohol ale pri   určení   výšky   priznaného   finančného   zadosťučinenia   (pozri   bod   1.1   tejto   časti odôvodnenia)   nezohľadniť   skutočnosť,   že   sťažovateľka   počas   prebiehajúceho   konania upravovala a menila petit (v dôsledku narodenia maloletého M.), či upresňovala adresu otca maloletých detí. Tieto skutočnosti „objektívne“ majú vplyv na časový priebeh vykonávania úkonov okresného súdu a ich efektivitu v súčinnosti s orgánmi iného štátu.

1.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatoval   zbytočné   prieťahy   v konaní   od   podania   návrhu   4.   októbra   2001 do 20. septembra 2002,   keď   okresný   súd uskutočnil   informatívny   výsluch   sťažovateľky, v trvaní 11 mesiacov a 16 dní.

Ďalej   k prieťahom   v konaní   došlo   od   17.   októbra   2002   (výzva   okresného   súdu sťažovateľke na oznámenie aktuálnej adresy odporcu) do 1. apríla 2005 (keď okresný súd vydal uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletým deťom) v trvaní viac   ako dva roky a päť mesiacov.

Okresný   súd   bol   nečinný,   resp.   nevykonával   úkony   smerujúce   k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza, v celkovej dĺžke viac ako tri roky a štyri mesiace.

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v jeho   pochybení   pri   spracovaní   dožiadania ako dôvodu,   ktorý   by   mal   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v konaní, ústavný   súd   nemohol   akceptovať   inak   ako   v neprospech   orgánu   spôsobujúceho   prieťah v konaní, v danom prípade okresného súdu.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. Ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je právoplatne skončené.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk z dôvodov uvedených v bode 3 v I. časti odôvodnenia nálezu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky   (pozri   body   1.1   a 1.2   tejto   časti   odôvodnenia) považuje za   primerané v sume   50   000   Sk. Pri   určení výšky   finančného   zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil tiež skutočnosť, že okresný súd dočasným opatrením (predbežným opatrením)   –   uznesením   z 18.   novembra   2006   zveril   maloleté   deti   A.   a M.   do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ich výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti otcom   maloletých   detí   potvrdila   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v podaní   doručenom okresnému súdu 10. januára 2007.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 27. októbra 2006, zaujatie stanoviska 30. mája 2007 k vyjadreniu okresného súdu.

Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov,   je   1/6   z   výpočtového základu.   Za   dva   úkony   právnych   služieb   v roku   2006   prináleží   advokátke   odmena z výpočtového základu 16 381 Sk, t. j. dvakrát 2 730 Sk a režijný paušál dvakrát 164 Sk, teda   5   788   Sk.   Za   jeden   právny   úkon   vykonaný   v roku   2007   patrí   advokátke odmena z výpočtového základu 17 822 Sk, t. j. 2 970 Sk a režijný paušál 178 Sk, teda spolu 3 148 Sk. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za tri úkony právnych služieb) predstavuje celkovú sumu 8 936 Sk.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   v tejto   časti   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2007