SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 37/03
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. V., B., vo veci porušenia jeho ústavných práv uznesením Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Lamač č. 15/2002 zo 14. februára 2002 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ľ. V. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára 2003 doručená sťažnosť Ľ. V. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom B., ktorou sa domáhal „vyslovenia nesúladu rozhodnutia miestneho zastupiteľstva Bratislava Lamač č. 15/2002 zo 14. februára 2002 s Ústavou Slovenskej republiky“ (ďalej len „ústava“). Sťažovateľ vo svojom podaní uviedol, že Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Lamač mu napadnutým uznesením odňal mandát poslanca na návrh starostu, pretože podľa názoru starostu je funkcia konateľa v obchodnej spoločnosti MEVA-L, s. r. o., v rozpore s ustanoveniami zákona č. 453/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa ďalšie zákony.
Sťažovateľ je presvedčený o tom, že „miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava Lamač rozhodlo – vzalo na vedomie zánik môjho poslaneckého mandátu v rozpore so zákonmi SR, najmä s Ústavou SR“. Sťažovateľ preto navrhuje vydať nasledovné rozhodnutie: „Rozhodnutie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava Lamač č. 15/2002 zo dňa 14. 2. 2002 je v rozpore s ústavou a týmto rozhodnutím boli porušené občianske práva navrhovateľa“.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ namietal uznesenie Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Lamač č. 15/2002 zo 14. februára 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť uvedeného dňa. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Predmetná sťažnosť z 10. februára 2003 bola ústavnému súdu doručená 13. februára 2003, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. februára 2003