znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 37/01

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu konanom 20. júna 2001 predbežne prerokoval podnet Ž. K., bytom N., na začatie konania pre porušenie   základného   práva   zaručeného   v čl.   20   ods.   1   a v čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky postupom súdov v konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 15 C 409/99 a takto

r o z h o d o l :

Podnet   Ž. K.   na začatie konania   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. apríla 2001   doručené   podanie   Ž.   K.,   bytom   N.   (ďalej   len   „navrhovateľka“),   ktorým   sa „dožadovala   svojich   zákonných   práv   vyplývajúcich   z právoplatného   dedičského rozhodnutia a vyplatenia 3.521,- Sk s 18 % úrokom z omeškania od 2. apríla 1997“.

Navrhovateľka   vo   svojom   podaní   uviedla,   že   na   základe   osvedčenia o dedičstve č. k. D 1140/90-60, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. septembra 1998, mala získať do svojho vlastníctva po svojej neb. matke finančné prostriedky uložené na   sporožírovom   účte   č.   1031627169/0900   v Slovenskej   sporiteľni,   a.   s.,   pobočka Nitra v sume 10 734,30 Sk. Slovenská sporiteľňa však navrhovateľke ako dedičke vyplatila   z uvedenej   sumy   len   7.424,30   Sk   s tým,   že   čiastka   3.521,-   Sk   bola   do dedičstva po jej matke nahlásená omylom.

  Navrhovateľka   proti   Slovenskej   sporiteľni,   a.   s.,   pobočke   v Nitre   podala žalobný návrh, ktorým sa domáhala zaplatenia finančnej čiastky 3.521,- Sk.

Okresný   súd   v Nitre   rozsudkom   z   22.   júna   2000   č.   k.   15C   409/99-61 navrhovateľke   nevyhovel,   jej   návrh   zamietol.   Navrhovateľka   sa   proti   uvedenému rozsudku odvolala, avšak Krajský súd v Nitre rozhodnutím zo dňa 18. júna 2001 č. k. 9 Co 411/00-72 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Navrhovateľka   preto   podala   podnet   na   ústavný   súd,   v ktorom   sa   domáhala „svojich zákonných práv vyplývajúcich z právoplatného dedičského rozhodnutia“.

Keďže   podanie   neobsahovalo   náležitosti,   ktoré   ustanovuje   §   20   zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd dňa 10. mája 2001 vyzval navrhovateľku,   aby   odstránila   nedostatky   svojho   podania   a aby   predložila splnomocnenie udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Súčasne bola poučená, že ak neodstráni nedostatky podania, môže ústavný súd jej podnet na predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľka   v lehote   stanovenej   ústavným   súdom   na   výzvu   reagovala prípisom,   ktorý   bol   doručený   ústavnému   súdu   5.   júna   2001,   avšak   vady   podania neodstránila.   Vo   svojom   podaní   uviedla,   že   „došlo   k porušeniu   dedičského   práva fyzickej osoby, ktorá nemá možnosť uplatniť svoje právo pred všeobecným súdom“. Je toho názoru, že „jasná krivda“, ktorú jej spôsobili všeobecné súdy, je dostatočným dôvodom na to,   aby „žiadala o pomoc“ ústavný súd, a nevidí dôvod platiť si pri uplatňovaní svojho práva advokáta. Splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom nepripojila.

Vzhľadom   na   to,   že   navrhovateľka   vytýkané   nedostatky   svojho   podania neodstránila,   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   jej   podnet odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.