znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 368/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,Garbiarska   2,   Košice,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Gabrielom   Gulbišom,   BoženyNěmcovej 22, Košice, vedené pod sp. zn. Rvp 3509/2015 – sp. zn. Rvp 3511/2015 vo vecinamietaného porušenia čl. 2 ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 142 ods. 2a čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 4 ods. 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listinyzákladných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd uzneseniami Okresného súdu Košice I sp. zn. 16 Er 1199/2011 z 28. mája 2012a sp. zn.   16   Er   217/2012   z 28.   mája   2012   a uznesením   Okresného   súdu   Rožňavasp. zn. 10 Er   284/2011   z 13.   apríla   2012   v spojení   s uzneseniami   Krajského   súduv Košiciach   sp.   zn. 13   CoE   385/2012   z 29.   júla   2013,   sp.   zn.   15   CoE   428/2012z 20. decembra   2012   a   sp.   zn.   13   CoE 169/2014   z 12.   novembra   2014   a uzneseniamiNajvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 4   Ecdo   20/2014   z 26.   novembra   2014,sp. zn. 3 Oboer 301/2013 zo 17. decembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   Rapid   life   životná   poisťovňa,   a.   s.,   vedenépod sp. zn. Rvp 3509/2015,   sp.   zn.   Rvp   3510/2015   a   sp.   zn.   Rvp   3511/2015 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 3509/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli18. marca 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie čl. 2 ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods.1, čl. 48 ods. 2, čl. 142 ods. 2 a čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl.4 ods. 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) ačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)v záhlaví tohto rozhodnutia uvedenými rozhodnutiami všeobecných súdov.

2. V prípade sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 3509/2015   sp. zn. Rvp 3511/2015̶sťažovateľka   zhodne   v   sťažnosti   označila   svoje   identifikačné   údaje,   označila   svojhoprávneho zástupcu a okresný súd, krajský súd a najvyšší súd ako porušovateľov svojich práva v ostatnom texte sťažnosti bez akéhokoľvek odôvodnenia navrhla, «aby o nej v celom rozsahu ďalej konal podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde s tým, že o sťažnosti rozhodne takto:

„1. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení s právom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   ako   i   právo   sťažovateľa garantované čl. 48 ods. 1 ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny postupom Najvyššieho súdu SR porušujúcim čl. 2 odst. 3 Ústavy SR v spojení s čl. 4 odst. 4 Listiny základných práv a slobôd a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 11. 2014 sp. zn. 4Ecdo/20/2014 a postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. júla 2013 sp. zn. 13CoE/385/2012 a postupom porušujúcim čl. 144 Ústavy SR v spojení s porušením čl. 142 ods. 2 a porušením čl. 48 ods. 1 ako i porušením čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a uznesením   Okresného   súdu   Košice   I   zo   dňa   28.   5.   2012   pod   sp.   zn.   16Er/1199/2011 porušené boli.

2.   Uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   zo   dňa   26.   11.   2014 sp. zn. 4Ecdo/20/2014   a   uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach   zo   dňa   29.   júla   2013 sp. zn. 13CoE/385/2012 a uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 28. 5. 2012 pod sp. zn. 16Er/ 1199/2011 sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur...“(v petite sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 3509/2015, pozn.).

V petite sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 3510/2015 uviedla: „1. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení s právom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   ako   i   právo   sťažovateľa garantované čl. 48 ods. 1 ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny postupom Najvyššieho súdu SR porušujúcim čl. 2 odst. 3 Ústavy SR v spojení s čl. 4 odst. 4 Listiny základných práv a slobôd a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 12. 2014 sp. zn. 3Oboer/301/2013   a   postupom   a   uznesením   Krajského   súdu   v   Košiciach   zo   dňa 20. decembra 2012 sp. zn. 15CoE/428/2012 a postupom porušujúcim čl. 144 Ústavy SR v spojení s porušením čl. 142 ods. 2 a porušením čl. 48 ods. 1 ako i porušením čl. 48 ods. 2 Ústavy   SR   a   uznesením   Okresného   súdu   Košice   I   zo   dňa   28.   5.   2012   pod   sp.   zn. 16Er/217/2012 porušené boli.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 12. 2014 sp. zn. 3Oboer/301/2013 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. decembra 2012 sp. zn. 15CoE/428/2012 a uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 28. 5. 2012 pod sp. zn. 16Er/217/2012 sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur...“V petite sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 3511/2015 uviedla: „1.Právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení s právom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   ako   i   právo   sťažovateľa garantované čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny postupom Krajského súdu v Košiciach porušujúcim čl. 2 odst. 3 Ústavy SR v spojení s čl. 4 odst. 4 Listiny základných práv   a   slobôd   a   uznesením   Krajského   súdu   v   Košiciach   zo   dňa   12.   novembra   2014 pod sp. zn.   13CoE/169/2014   a   postupom   porušujúcim   čl.   144   Ústavy   SR   v   spojení s porušením čl. 142 ods. 2 a porušením čl. 48 ods. 1 ako i porušením čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a uznesením Okresného súdu v Rožňave zo dňa 13. 4. 2012 pod sp. zn. 10Er/284/2011 porušené boli.

2.   Uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach   dňa   12.   novembra   2014   pod   sp.   zn. 13CoE/169/2014 a uznesenie Okresného súdu v Rožňave zo dňa 13. 4. 2012 pod sp. zn. 10Er/284/2011 sa rušia a vec sa vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur...“

II.

3.   Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konaniamôže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisiaalebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenieo spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konanío sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1OSP.

4.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.Rvp 3509/2015 – sp. zn. Rvp 3511/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky,Okresného súdu Košice I, Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citovanéprávne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazanýnávrhom na začatie konania. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... (b) právoplatnéhorozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili   základné   práva   aleboslobody...   Podľa   §   50   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   k   sťažnosti   sa   pripojí   kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

8.   Ustanovenie   §   20   zákona   o   ústavnom   súde   sa   v   celom   rozsahu   vzťahujeaj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje,že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, vktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd   sú zastúpenéadvokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a §50 zákona o ústavnom súde).

9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu(advokáta), ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané ústavnému súdu, nepostupovala vsúlade s § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde a predložila sťažnosti ústavnému súdu narozhodnutie bez náležitého odôvodnenia podaných sťažností vo vzťahu k jednotlivým vpetite označeným rozhodnutiam všeobecných súdov a namietaným porušeniam základnýchpráv podľa ústavy a listiny a práva podľa dohovoru. V ďalšom ústavný súd poukazuje na to,že sťažovateľka v rozpore s 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde ani v jednej z podanýchústavných sťažností nedoložila žiadne z napádaných rozhodnutí všeobecných súdov.

10. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačnevyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaníúčastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III.   ÚS   357/2010,II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoréje povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitostiúkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostávav platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, akide   o   osoby   práva   znalé   (napr.   advokáta).   Napokon   ústavný   súd   poukazuje   na   to,že sťažovateľkou podané sťažnosti už boli v predošlom období odmietnuté pre nedostatokzákonom   predpísaných   náležitostí   (I.   ÚS   19/2015,   I.   ÚS   310/2015   I.   ÚS   311/2015,II. ÚS 428/2015).

11. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú takénedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvoduodmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015