SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 368/2015-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, BoženyNěmcovej 22, Košice, vedené pod sp. zn. Rvp 3509/2015 – sp. zn. Rvp 3511/2015 vo vecinamietaného porušenia čl. 2 ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 142 ods. 2a čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 4 ods. 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listinyzákladných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd uzneseniami Okresného súdu Košice I sp. zn. 16 Er 1199/2011 z 28. mája 2012a sp. zn. 16 Er 217/2012 z 28. mája 2012 a uznesením Okresného súdu Rožňavasp. zn. 10 Er 284/2011 z 13. apríla 2012 v spojení s uzneseniami Krajského súduv Košiciach sp. zn. 13 CoE 385/2012 z 29. júla 2013, sp. zn. 15 CoE 428/2012z 20. decembra 2012 a sp. zn. 13 CoE 169/2014 z 12. novembra 2014 a uzneseniamiNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Ecdo 20/2014 z 26. novembra 2014,sp. zn. 3 Oboer 301/2013 zo 17. decembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., vedenépod sp. zn. Rvp 3509/2015, sp. zn. Rvp 3510/2015 a sp. zn. Rvp 3511/2015 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 3509/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli18. marca 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie čl. 2 ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods.1, čl. 48 ods. 2, čl. 142 ods. 2 a čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl.4 ods. 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) ačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)v záhlaví tohto rozhodnutia uvedenými rozhodnutiami všeobecných súdov.
2. V prípade sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 3509/2015 sp. zn. Rvp 3511/2015̶sťažovateľka zhodne v sťažnosti označila svoje identifikačné údaje, označila svojhoprávneho zástupcu a okresný súd, krajský súd a najvyšší súd ako porušovateľov svojich práva v ostatnom texte sťažnosti bez akéhokoľvek odôvodnenia navrhla, «aby o nej v celom rozsahu ďalej konal podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde s tým, že o sťažnosti rozhodne takto:
„1. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení s právom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i právo sťažovateľa garantované čl. 48 ods. 1 ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny postupom Najvyššieho súdu SR porušujúcim čl. 2 odst. 3 Ústavy SR v spojení s čl. 4 odst. 4 Listiny základných práv a slobôd a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 11. 2014 sp. zn. 4Ecdo/20/2014 a postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. júla 2013 sp. zn. 13CoE/385/2012 a postupom porušujúcim čl. 144 Ústavy SR v spojení s porušením čl. 142 ods. 2 a porušením čl. 48 ods. 1 ako i porušením čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 28. 5. 2012 pod sp. zn. 16Er/1199/2011 porušené boli.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 11. 2014 sp. zn. 4Ecdo/20/2014 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. júla 2013 sp. zn. 13CoE/385/2012 a uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 28. 5. 2012 pod sp. zn. 16Er/ 1199/2011 sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur...“(v petite sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 3509/2015, pozn.).
V petite sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 3510/2015 uviedla: „1. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení s právom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i právo sťažovateľa garantované čl. 48 ods. 1 ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny postupom Najvyššieho súdu SR porušujúcim čl. 2 odst. 3 Ústavy SR v spojení s čl. 4 odst. 4 Listiny základných práv a slobôd a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 12. 2014 sp. zn. 3Oboer/301/2013 a postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. decembra 2012 sp. zn. 15CoE/428/2012 a postupom porušujúcim čl. 144 Ústavy SR v spojení s porušením čl. 142 ods. 2 a porušením čl. 48 ods. 1 ako i porušením čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 28. 5. 2012 pod sp. zn. 16Er/217/2012 porušené boli.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 12. 2014 sp. zn. 3Oboer/301/2013 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. decembra 2012 sp. zn. 15CoE/428/2012 a uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 28. 5. 2012 pod sp. zn. 16Er/217/2012 sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur...“V petite sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 3511/2015 uviedla: „1.Právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení s právom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i právo sťažovateľa garantované čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny postupom Krajského súdu v Košiciach porušujúcim čl. 2 odst. 3 Ústavy SR v spojení s čl. 4 odst. 4 Listiny základných práv a slobôd a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. novembra 2014 pod sp. zn. 13CoE/169/2014 a postupom porušujúcim čl. 144 Ústavy SR v spojení s porušením čl. 142 ods. 2 a porušením čl. 48 ods. 1 ako i porušením čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a uznesením Okresného súdu v Rožňave zo dňa 13. 4. 2012 pod sp. zn. 10Er/284/2011 porušené boli.
2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach dňa 12. novembra 2014 pod sp. zn. 13CoE/169/2014 a uznesenie Okresného súdu v Rožňave zo dňa 13. 4. 2012 pod sp. zn. 10Er/284/2011 sa rušia a vec sa vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur...“
II.
3. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konaniamôže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisiaalebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenieo spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konanío sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1OSP.
4. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 3509/2015 – sp. zn. Rvp 3511/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky,Okresného súdu Košice I, Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citovanéprávne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazanýnávrhom na začatie konania. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... (b) právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva aleboslobody... Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
8. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahujeaj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje,že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, vktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpenéadvokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a §50 zákona o ústavnom súde).
9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu(advokáta), ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané ústavnému súdu, nepostupovala vsúlade s § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde a predložila sťažnosti ústavnému súdu narozhodnutie bez náležitého odôvodnenia podaných sťažností vo vzťahu k jednotlivým vpetite označeným rozhodnutiam všeobecných súdov a namietaným porušeniam základnýchpráv podľa ústavy a listiny a práva podľa dohovoru. V ďalšom ústavný súd poukazuje na to,že sťažovateľka v rozpore s 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde ani v jednej z podanýchústavných sťažností nedoložila žiadne z napádaných rozhodnutí všeobecných súdov.
10. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačnevyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaníúčastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoréje povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitostiúkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostávav platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, akide o osoby práva znalé (napr. advokáta). Napokon ústavný súd poukazuje na to,že sťažovateľkou podané sťažnosti už boli v predošlom období odmietnuté pre nedostatokzákonom predpísaných náležitostí (I. ÚS 19/2015, I. ÚS 310/2015 I. ÚS 311/2015,II. ÚS 428/2015).
11. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú takénedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvoduodmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015