SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 368/2010-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. O. K., B., zastúpenej advokátom JUDr. D. J., B., vo veci namietaného porušenia jej práv postupom Okresného súdu Bratislava I a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. O. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra 2010 doručená sťažnosť Ing. O. K., B.(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. D. J., B., vo veci namietaného porušenia jej práv postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:„Ing. O. K., sťažovateľ sa sťažujem na postup porušovateľa Okresného súdu Bratislava 1… sp. zn. 18Ct/8/2003 v žalobe na Ochranu osobnosti
A/ porušovateľ porušil základné práva v súlade so všeobecnými právnymi predpismi a to v konaní O Ochrane osobnosti. Vznikli prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 1… Voči mne ako sťažovateľke boli porušené práva, ktoré mi zaručuje Ústava Slovenskej republiky - Siedmy oddiel čl. 46 bod 3...
Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu... Mám za to, že moje práva porušil Okresný súd Bratislava 1... a to v dvoch bodoch aj nezákonným postupom a prieťahmi v konaní podľa Ústavy SR čl. 48 bod 2... Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom...
Predsedníčka Okresného súdu Bratislava 1 JUDr. H. K., prešetrila… moju sťažnosť, keď som sa sťažovala na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 1, B/ spis. Zn. 18Ct/8/2003 podľa § 62 odst. cit. zákona... sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušeniu práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov alebo porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu.
Odpoveď predsedníčky Okresného súdu Bratislava 1, bola, že skonštatovala moju sťažnosť ako dôvodnú, v liste z 11. augusta 2010.
Kauza sa týkala, že, ako sťažovateľ navrhovateľ som dňa 09. 05. 2002 na Okresný súd Trnava podala návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: Ing. O. K. proti odporcovi: 1. Starostka obce S., 2. Obecný úrad S. žalobu na Ochranu osobnosti. Žaloba bola zapísaná na Okresnom súde v Trnave pod sp. Zn. 11C 78/2002 a bola podaná s kolkom 1000,- Sk. Dňa 11. 07. 2002 Okresný súd Trnava mi adresoval výzvu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 201.000,- Sk. Dňa 01. 08. 2002 som požiadala Okresný súd Trnava o oslobodenie od súdneho poplatku 201.000,- z dôvodov sociálnych, zdravotných a z platobnej insolventnosti spôsobenej druhotnou platobnou neschopnosťou. Okresný súd Trnava nedal žiadnu odpoveď, ale vec postúpil dňa 10. 03. 2003 Okresnému súdu Bratislava 1… pod sp. Zn. 18Ct 8/2003. Na výzvu Okresného súdu Bratislava 1 som opätovne doložila do spisu všetky potrebné dokumenty na oslobodenie od súdneho poplatku 201.000,- Sk vrátane potvrdení, zdravotných záznamov - dátum podania 06. 08. 2003. Dňa 06. 08. 2009 som bola opätovne vyzvaná na doloženie do spisu o osobných a majetkových pomeroch. Proti tomuto Uzneseniu som podala odvolanie. Odvolací súd - Krajský súd v Bratislave mi Uznesením zo dňa 31. 05. 2010 (JUDr. D. K. predsedníčka senátu) sp. Zn. 2Co 89/2010-99 oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol. V tomto Uznesení odvolací súd niekoľkokrát nezákonne rozhodol
1/ nebola uvedená výška súdneho poplatku, ktorá sa zamieta Predpokladám, že sa to týkala súdneho poplatku sumu, ktorú určil Okresný súd Trnava a to 201.000,- sk, poslanú šekom dňa 01. 08. 2002.
Spolu s Uznesením Krajského súdu v Bratislave som dostala v jednej obálke aj výzvu na zaplatenie súdnych poplatkov na ochranu osobnosti na sumu 19.983,- Eur, sudkyňa JUDr. H. H. Okresný súd Bratislava 1, zo dňa 21. 06. 2010
Proti tejto výzve som podala okamžite sťažnosť do rúk pani predsedníčke súdu JUDr. H. K., kde som sa sťažovala nie len na prieťahy v konaní ale aj na to, že nová suma poplatku 19.983,- Eur je nezákonná, poškodzujúca moju osobu predpokladám, že zámerne. A/ Občiansky súdny poriadok stanovuje sumu za poplatky min. 16,50 Eur a 6 % zo žalovanej sumy a maximum 500.000,- sk (16.596,50 Eur), V mojom prípade to malo byť z 12. mil Sk suma za súdny poplatok maximu 16.596,50 Eur.
Na výzve o zaplatení poplatku bolo 19.983,- Eur o 3.386,50 Eur viac ako dovoľuje zákon o súdnych poplatkoch. Okresný súd Bratislava 1, sa dopustil aj ďalšieho porušenia zákona a to, že vyčíslená suma nie je v súlade s novelizáciou o súdnych poplatkoch o ochrane osobnosti, kde poplatok tvorí suma 66,- Eur + 3 % z uplatnenej sumy. Teda v mojom prípade to malo byť 360.000,- sk 11.951,- Eur
2/ Okresný súd Bratislava 1, nesprávne rozhodol o oslobodení súdnych poplatkov, že mi ich prikázal platiť v takej výške a vôbec aj pre to, lebo podľa Občianskeho súdneho poriadku, zákon o súdnych poplatkoch 72/1992 má 3 druhy uznania o oslobodenie súdnych poplatkoch
vecné: bod i) cit. nečinnosť verejne správy
- v mojom prípade bola nečinnosť od roku 2002-2010 – boli uznané prieťahy v konaní aj v Uznesení Krajského súdu Bratislava 2 Co 89/2010 a v liste od p. Predsedníčky Okresného súdu Bratislava 1, JUDr. H. H.
- oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje aj bod 3 čl. 46 Ústavy SR k cit: náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, moci alebo nesprávnym úradný postupom
- Podľa § 13 poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí 3 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným Poplatok 201.000,- Sk mi Okresný súd Trnava doručil 11. 07. 2002 a postúpený na Okresný súd Bratislava 1 dňa 10. 3. 2003. Dňa 01.08.2002 som dala žiadosť o oslobodenie 3 ročná lehota splatnosti súdneho poplatku bola 31. 12. 2005. Podľa § 13 splatnosť poplatku sa teda skončila, a Okresný súd Bratislava 1, mi nemal poslať novú výzvu na zaplatenie a odvolací súd Krajský súd Bratislava mal moje odvolanie proti zaplatenie súdneho poplatku 201.000,- sk prijať ako dôvodné...
Porušenie mojich základných práv boli podľa dvoch článkov Ústavy Slovenskej republiky
- Siedmy oddiel Ústavy Slovenskej republiky - Právo na súdnu a inú ochranu čl.46 bod 3/ Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu....
- čl. 48 bod 2/ Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom... Podľa § 53 odst. 3 zákona o Ústavnom súde sťažnosť podávam ako sťažovateľ v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa počíta odo dňa, keď som sa ako sťažovateľ dozvedela po doručení Uznesenia Krajského súdu (sp. zn. 2Co 89/2010) dňa 12. 07. 2010 a odpovedi sťažnosti zo dňa 11. 08. 2010 a doručení 17. 08. 2010 a porušenie základného práva ku dňu podania sťažnosti trvá, tak ako je to v súdnych konaniach, v ktorých sa namietajú prieťahy...
Návrh na rozhodnutie vo veci samej Aký nález požaduje sťažovateľ Ako sťažovateľ žiadam priznanie primeraného teda maximálneho finančného zadosťučinenia § 50 odst. Zákona o ústavnom súde
Ako dôvod sťažovateľ udávam, že Okresný súd Bratislava 1, mi prieťahmi v konaní a nezákonným rozhodnutím spôsobil, to, že mi zamedzil možnosť brániť sa na súde a dokázať, že odporca klamal a spôsobil mojej rodine finančnú stratu, deťom hanbu a mne zdravotné problémy a vyjadrovanie v médiách voči mojej osobe bolo hanlivé, likvidačné a spoločenské postavenie mojej osoby utrpelo tak, že sa so mnou nestýkali ani rodičia. Utrpela som aj obrovské straty v podnikaní, kde so mnou nikto nechcel spolupracovať. Súd o súdnych poplatkoch rozhodoval nezákonne. Nesprávnym postupom porušovateľ Okresný súd Bratislava 1… Pôsobil tak, že zámerne sťažovateľa poškodzoval a uprednostňoval odporcu. Sťažovateľ má aj v iných kauzách dôkazy z prieťahov v konaní, kde boli spôsobené Značné škody porušovateľom, avšak tie sú už premlčané...
Návrh na rozhodnutie o procesných otázkach Podľa § 52 odst. 2 zákona o ústavnom súde môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť Sťažovateľ ing. O. K... sa domáha A/ odložiť alebo zastaviť vykonateľnosť Uznesenia 2Co 89/2010 a to zaplatiť súdny poplatok na Ochranu osobnosti v žalobe pod sp. zn. 18Ct/8/2003 v sume 19.983,- Eur Aby porušovateľ vytýčil riadne pojednávanie v konaní Ochrana osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy 12.000.000,- mil 398.327,- Eur v právnej veci sťažovateľa
-navrhovateľa: ing. Oľga Kubicová proti odporcovi: Obec S. - Obecný úrad S., bez zaplatenia súdnych poplatkou v sume 19.983,- Eur.
- a podľa vyššie uvedených zákonov, ktoré porušil Okresný súd Bratislava 1... aby vydal Ústavný súd nález, že sťažovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov v akejkoľvek výške B/ Aby Ústavný súd podľa čl. 127 bod 3/... môže svojim rozhodnutím, ktorý vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 14 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažnosť sťažovateľky v predloženej podobe nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona zákon o ústavnom súde.
Je potrebné konštatovať, že celý obsah odôvodnenia i petitu sťažnosti sťažovateľky tak ako je citovaný aj v časti I. tohto uznesenia, je v celom rozsahu zmätočný a nezrozumiteľný.
Ústavný súd hodnotil ako podstatný nedostatok náležitostí sťažnosti sťažovateľky to, že sťažovateľka v petite sťažnosti neoznačila žiadne konkrétne základné právo, ktorého porušenie svojou sťažnosťou namieta, a neoznačila porušovateľa ani súdne konanie či rozhodnutie, ktorými by malo podľa nej dôjsť k porušeniu jej práv.
Vzhľadom na to, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ústavný súd nepovažoval výzvu na odstránenie nedostatkov sťažnosti v danom prípade za potrebnú pre poskytnutie plnej možnosti na uplatnenie ústavnej ochrany základných práv sťažovateľky.
Ústavný súd z dôvodu, že sťažnosť sťažovateľky nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, túto pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2010