SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 367/2015-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2016 v senátezloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňákaprerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, Bratislava,zastúpenej advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., konajúcouprostredníctvom advokáta JUDr. Františka Sedlačka, PhD., LL.M., Štefánikova 8,Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40 R 2/2014-360z 23. decembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súduTrenčín č. k. 40 R 2/2014-360 z 23. decembra 2014 p o r u š e n é b o l i.
2. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 40 R 2/2014-360 z 23. decembra 2014 saz r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
3. Spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., priznáva náhradu trov konaniav sume 296,44 € (dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súdTrenčín p o v i n n ý zaplatiť na účet advokátskej kancelárie SEDLAČKO & PARTNERS,s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“)č. k. I. ÚS 367/2015-12 z 26. augusta 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosťspoločnosti Sberbank Slovensko, a. s. (ďalej len,,sťažovateľka“), vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40 R 2/2014-360z 23. decembra 2014 (ďalej len,,okresný súd“ a,,uznesenie okresného súdu“).
2. Napadnutým uznesením okresný súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníkav reštrukturalizácii (ďalej len,,dlžník“), o ktoromhlasovala schvaľovacia schôdza 3. decembra 2014 a ktorý bol prílohou tohto uznesenia.Druhým výrokom napadnutého uznesenia okresný súd rozhodol tak, že reštrukturalizáciadlžníka sa končí. Sťažovateľka porušenie označených základných práv vidí vo viacerýchrovinách, ktorých jadrom je však vždy favorizácia minoritných veriteľov dlžníkapred majoritnými veriteľmi.
3. Na odôvodnenie sťažnosti sťažovateľka bližšie uviedla:«Sťažovateľ prihlásil do reštrukturalizácie svoju zabezpečenú pohľadávku z titulu zmluvy o úvere vo výške 196 127,09 €.
Správca účelovo poprel prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, existencie a poradia zabezpečovacieho práva. Popretie pohľadávky správca odôvodnil,,spornosťou“ trvania právneho dôvodu a výšky uplatnenej pohľadávky, pričom označil výšku prihlásenej pohľadávky a právny dôvod nároku na úroky z omeškania za objektívne nepreskúmateľné v zákonnej lehote. Sťažovateľ podal na okresnom súde žalobu o určenie popretej pohľadávky... súdne konanie nebolo právoplatne skončené.
Zdôrazňujeme, že v reštrukturalizácii dlžníka boli bez výnimky popreté pohľadávky všetkých významných veriteľov, ktorí majú s dlžníkom spory z minulosti a u ktorých bol predpoklad, že by reštrukturalizáciu dlžníka nemuseli v konečnom dôsledku podporiť. Popretím pohľadávok najväčších veriteľov bol zjavne účelovo zabezpečený,,hladký“ priebeh reštrukturalizácie dlžníka, čomu nasvedčujú aj okolnosti, za ktorých bol prijatý reštrukturalizačný plán dlžníka.
Dňa 3.12.2014 sa uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov. Prítomní boli aj traja zabezpečení veritelia (aj sťažovateľ), ktorým správca v rozpore s § 145 ods. 5 ZKR (zákon o konkurze a reštrukturalizácii) neumožnil hlasovať...
V zmysle citovaného ustanovenia právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi nemajú iba nezabezpečení veritelia, ktorých pohľadávky sú popreté čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti. Zabezpečení veritelia (aj keď sú ich pohľadávky popreté) hlasovacie právo na schvaľovacej schôdzi majú, a to v rozsahu pohľadávok zaradených do jednotlivých skupín zabezpečených pohľadávok (POSPÍŠIL, B.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, Iura Edition, Bratislava, s. 502).
Postupom reštrukturalizačného správcu, ktorý zabezpečeným veriteľom neumožnil hlasovať, boli týmto veriteľom odňaté hlasovacie práva, čo bezprecedentným spôsobom zasiahlo do ich postavenia v reštrukturalizácii dlžníka. Podotýkame, že zabezpečení veritelia, ktorým nebolo umožnené vykonávať hlasovacie práva, disponovali spolu pohľadávkami vo výške 1 171 657,48 €..., reštrukturalizačný plán bol pritom prijatý veriteľmi, ktorých hlasovacie práva predstavovali iba 39 047 hlasov (bez veriteľov podriadených pohľadávok)...
Uznesenie okresného súdu:
- zlegalizovalo účelový postup správcu spočívajúci v popretí pohľadávok všetkých majoritných veriteľov, u ktorých existovala reálna hrozba nesúhlasu s reštrukturalizačným plánom dlžníka,
- zásadným spôsobom favorizuje minoritných veriteľov blízkych osobe dlžníka,
- potvrdzuje reštrukturalizačný plán schválený veriteľmi s celkovou 3 % účasťou pohľadávok na reštrukturalizácii dlžníka, a teda absolútne nereflektuje spoločný záujem veriteľov,
- mylne deklaruje vyššiu mieru uspokojenia veriteľov ako v prípade konkurzu, i napriek nedostatočnému zohľadneniu všetkých špecifických účinkov zrušenia konkurzu na majetok fyzickej osoby.
Okresný súd uvedené okolnosti vôbec neskúmal a nezohľadnil, nakoľko sa riadil nesprávnym výkladom ustanovenia § 146 ods. 5 ZKR a tým, neoprávnene vylúčil z možnosti rozhodovať o schválení plánu veriteľov, ktorých pohľadávky predstavovali 97 % z celkovej sumy pohľadávok.»
4.V ďalšomsťažovateľkacitujerelevantnújudikatúruústavnéhosúdu(napr. I. ÚS 200/2011, I. ÚS 311/2014) a navrhuje ústavnému súdu, aby nálezom vyslovilporušenie označených práv uznesením okresného súdu, toto zrušil a vrátil vec okresnémusúdu na ďalšie konanie. Súčasne žiada priznať aj náhradu trov konania pred ústavnýmsúdom.
II.
5. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd, aby sak prijatej sťažnosti vyjadril, zaslal ústavnému súdu kompletný spis a oznámil, či trvána ústnom pojednávaní pred ústavným súdom. Predseda okresného súdu vo vyjadrenídoručenom ústavnému súdu 13. októbra 2015 uviedol, že sťažovateľka v sťažnosti uviedlanámietky, ktoré ňou boli uvedené do zápisnice zo schvaľovacej schôdze, pričom okresnýsúd sa s nimi vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V ďalšom uviedol:«Právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi má účastník plánu len v rozsahu nepopretej pohľadávky, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o zabezpečeného alebo nezabezpečeného veriteľa. Zákon umožňuje hlasovať aj zabezpečenému veriteľovi aj v prípade, že jeho zabezpečená pohľadávka je popretá čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia, pokiaľ je však zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, t.j. čo do základu pohľadávky (čo priamo vyplýva z ustanovenia § 146 ods. 5 tretia veta ZKR -,,na každé jedno euro zistenej pohľadávky má účastník plánu jeden hlas“). Na základe uvedeného veritelia, ktorých zabezpečené pohľadávky boli popreté čo do výšky a dôvodu, nemali právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi (nemali žiaden hlas, keďže nemali žiadnu zistenú sumu zistenej pohľadávky). Tento záver súdu jednoznačne vyplýva i z ustanovenia § 126 ods. 3 vety tretej ZKR, podľa ktorej právo hlasovať má každý veriteľ, ktorého pohľadávka je zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Ide o všeobecnú úpravu schôdze veriteľov, ktorá aplikuje aj na schvaľovaciu schôdzu, ak nie je v § 146 alebo § 148 stanovené inak. Ak by sa pripustilo hlasovanie aj tomu zabezpečenému veriteľovi, ktorý by mal popretý právny dôvod alebo vymáhateľnosť pohľadávky, mohla by si ktorákoľvek osoba prihlásiť pohľadávku ako zabezpečenú, aj keby veriteľom vôbec nebola a mohla by rozhodovať o schválení plánu (ĎURICA, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, Beckova edícia komentované zákony, s. 931)... Nejasným sa javí tvrdenie sťažovateľa ako zabezpečeného veriteľa, že reštrukturalizačný plán nekorešponduje so spoločným záujmom veriteľov... Práve zabezpečený veriteľ má vždy (v konkurze aj v reštrukturalizácii) výhodnejšie postavenie ako veriteľ nezabezpečený. Uspokojenie zabezpečeného veriteľa v konkurze môže však v konečnom dôsledku predstavovať i nižšiu sumu ako v reštrukturalizácii, a to z dôvodu, že v konkurze sa majetok predáva za oveľa nižšie ceny ako mimo konkurzu, v oveľa dlhšom časovom období a takisto je nutné zdôrazniť, že od výťažku je v konkurze nevyhnutné odpočítať v prvom rade pohľadávky proti podstate...
Súd dáva do pozornosti, že sťažovateľ bližšie nešpecifikoval konkrétne podvodné konanie správcu, nekonkretizoval aká osobitná výhoda bola ktorémukoľvek z účastníkov plánu poskytnutá, resp. z akého zistenia vychádza pri tvrdení, že správca mylne deklaruje vyššiu mieru uspokojenia veriteľov ako v prípade konkurzu.
V rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia boli procesné predpisy dostatočne vyložené a aplikované, bolo uvedené akými úvahami sa súd spravoval, interpretácia a aplikácia právnej normy bola správna a nepopiera pravidlá formálnej a právnej logiky.»
Predseda okresného súdu vo vyjadrení zároveň uviedol, že netrvá na tom, aby savo veci konalo ústne pojednávanie.
6. Sťažovateľka zastúpená právnym zástupcom vo vyjadrení doručenom ústavnémusúdu 6. októbra 2015 zhodne uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústnehopojednávania v tejto veci.
7. Keďže účastníci konania oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní, a ústavnýsúd dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci,boli splnené podmienky pre upustenie od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a sťažnosť bola prejednaná a rozhodnutána neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu.
8. Po podrobnom posúdení sťažnosti, uznesenia okresného súdu, vyjadreniak sťažnosti a vyžiadaného spisu okresného súdu dospel ústavný súd na neverejnomzasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.
III.
9. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).Je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavaniea rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.Generálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanieústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musíbyť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Výklad každej právnej normy (právnehopredpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s najvyššouprávnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo jev konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo bezozvyšku platí ajpri interpretácii právnych noriem z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
11. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnostivšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že muneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia vecivšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a aniochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecnésúdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dvaoddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovanísvojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôžezastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikáciazákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivéhoprocesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostipre porušenie základného práva na súdnu ochranu (práva na spravodlivé súdne konanie)rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikáciezákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právacha základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočneodôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektorézo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
12. Podstata sťažnostných námietok sťažovateľky vo vzťahu k uzneseniu okresnéhosúdu spočíva v tvrdenom (i) neoprávnenom vylúčení sťažovateľky, ako aj ďalšíchmajoritných veriteľov z hlasovania na schvaľovacej schôdzi, pričom ich pohľadávkypredstavovali väčšinu z celkovej sumy pohľadávok (ii) zlegalizovaní účelového postupusprávcu spočívajúceho v popretí pohľadávok všetkých majoritných veriteľov, u ktorýchexistovala reálna hrozba nesúhlasu s reštrukturalizačným plánom, (iii) potvrdení plánuschváleného veriteľmi s 3 % účasťou pohľadávok na reštrukturalizácii dlžníka a (iv)nedostatočnom zohľadnení účinkov zrušenia konkurzu na majetok fyzickej osoby.
13. Vzhľadom na uvedené predmetom skúmania ústavného súdu bolo to, čipotvrdením plánu nemohlo dôjsť k zásahu do označených práv sťažovateľky.Inak povedané, ústavný súd skúmal, či napadnutým uznesením okresný súd poskytolsťažovateľke spravodlivú súdnu ochranu pri rešpektovaní materiálnej rovnosti všetkýchveriteľov v reštrukturalizačnom konaní (I. ÚS 311/2014).
14. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnomkonaní vyplýva z čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimiaj vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon(čl. 143 ods. 2 ústavy). Týmto zákonom je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurzea reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý v rámci tretej časti nazvanej,,Reštrukturalizácia“ upravuje v jej ôsmej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov v procesereštrukturalizácie formou potvrdenia plánu súdom (§ 153 zákona o konkurzea reštrukturalizácii“) alebo zamietnutia plánu súdom v zákonom ustanovených prípadoch[§ 154 ods. 1 písm. a) až d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného v časerozhodovania okresného súdu]. Kým uznesenie o potvrdení plánu súdom obsahuje ajrozhodnutie o skončení reštrukturalizácie, dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutíplánu je, že súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie dlžníka, začnekonkurzné konanie voči dlžníkovi a vyhlási na jeho majetok konkurz (§ 154 ods. 3 zákonao konkurze a reštrukturalizácii). Aj z dôvodu závažnosti dôsledkov zamietnutia plánusúdom zákon o konkurze a reštrukturalizácii počíta v tomto prípade s dvojinštančnýmkonaním, keď proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí plánu pripúšťa právo podaťodvolanie.
15. Ústavný súd sa už v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyjadrilk charakterureštrukturalizácie,akoajk rozhodovaniuvšeobecnýchsúdovv reštrukturalizácii (napr. I. ÚS 200/2011, I. ÚS 311/2014, II. ÚS 455/2012). Nie je sporné,že reštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter,podmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoňpodstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojeniaveriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. c) a d) zákonao konkurze a reštrukturalizácii]. Reštrukturalizácia chráni dlžníka pred veriteľmi(nepripúšťajú sa exekúcie či výkon zabezpečovacích práv [§ 114 ods. 1 písm. b) a c) zákonao konkurze a reštrukturalizácii], čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkýchveriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu.
16. V reštrukturalizačnom konaní, ktoré je zložito štruktúrovaným právnymprocesom, je príslušný všeobecný súd zaťažený povinnosťou zisťovať a odhaliť to, čo saskrýva pod obsahom pojmu spoločný záujem veriteľov (nemožno vylúčiť ani rozdielnyobsah tohto pojmu v rôznych reštrukturalizáciách rôznych dlžníkov v závislostiod individuálnych či skupinových záujmov jednotlivých (skupín) veriteľov. Spoločnýzáujem veriteľov pri kolektívnom (spravidla postupnom a neúplnom) uspokojení veriteľovv reštrukturalizácii prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivýchveriteľov. Prirodzeným záujmom každého veriteľa, ktorý si do reštrukturalizácie prihlásilpohľadávku (zabezpečenú či nezabezpečenú) je dosiahnuť, pokiaľ možno, najvyššiu mierujej uspokojenia. Pohľadávka každého veriteľa má svoj právny dôvod, na základe ktoréhotento od dlžníka požaduje, aby tento plnil korelujúci záväzok, a individuálny veriteľspravidla nevidí (nechce vidieť) dôvod, prečo by mal byť v akomkoľvek rozsahu ukrátenýpri uspokojení svojej pohľadávky v prospech uspokojenia iného/-ých veriteľa/-ov dlžníka.To je však rýdzo individuálny (egoistický) záujem, ktorý nezohľadňuje zmysel a účelreštrukturalizácie, ktorej imanentnou črtou je práve zabránenie individuálnemuuplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívnehouspokojenia.
17. Všeobecný súd pritom v reštrukturalizácii vystupuje ako strážca zákonnosti, aleaj spravodlivosti celého procesu reštrukturalizácie, pričom táto jeho úloha sa završujerozhodovaním o potvrdení alebo zamietnutí plánu. Ústavný súd pritom už vo svojejrozhodovacejčinnostizvýraznilpožiadavkunaspravodlivúrovnováhupri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania(napr. III. ÚS 72/2010), ako aj povinnosť súdu zohľadniť nespravodlivé dôsledky svojhorozhodnutia na účastníkov konania (napr. I. ÚS 26/2010). Samozrejme, platí, že obsahpojmu spravodlivosť je autonómny, a teda rôznymi subjektmi vnímaný odlišne. To isté platíaj v posudzovanej veci, keď to, čo sa javí spravodlivé sťažovateľke, sa nemusí javiťspravodlivým ostatným veriteľom či dlžníkovi. Nájsť spravodlivú rovnováhu medzioprávnenými záujmami jednotlivých veriteľov v reštrukturalizácii nie je jednoduché.To však neznamená, že všeobecný súd môže na túto úlohu rezignovať a aprobovať riešenie,ktoré sa síce javí ako spravodlivé, avšak len vo vzťahu k jednému veriteľovi, prípadneviacerým veriteľom, pričom vo vzťahu k ostatným veriteľom (pohľadávok rôznej výškya rôznych právnych dôvodov) objektívne nevykazuje črty spravodlivého.
18. Na účely posúdenia ústavnej súladnosti napadnutého uznesenia okresného súdu ajvo väzbe na citované judikatórne východiská sa ústavný súd oboznámil s jeho písomnýmodôvodnením, kde okresný súd v podstatnom uviedol:
,,Podľa predloženého plánu, schváleného veriteľským výborom dňa 05.11.2014, sú veritelia dlžníka rozdelení do deviatich skupín: 1. skupina pre zabezpečenú pohľadávku č. l veriteľa, 2. skupina pre zabezpečenú pohľadávku č. 3 veriteľa, 3. skupina pre zabezpečenú pohľadávku č. 5 veriteľa
, 4. skupina pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa, 5. skupina pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa Sberbank Slovensko, a. s., 6. skupina pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa, 7. skupina pre nezabezpečené pohľadávky, 8. skupina pre pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky a 9. skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky. Podľa predloženého plánu sa predpokladá uspokojenie veriteľov nasledovne:
... 5. v skupine pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa Sberbank Slovensko, a. s.
a) v prípade, ak bude zabezpečená pohľadávka veriteľa Sberbank Slovensko, a. s. čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom určená súdom a bude sa v časti zabezpečovacieho práva považovať za zistenú (§ 124 ods. 6 ZKR), sa uspokojí v rozsahu, v akom bude čo do výšky určená súdom a bude sa v časti výšky považovať za zistenú (§124 ods. 6 ZKR), maximálne však do výšky uspokojenia v sume 5 000 eur, vo zvyšnej zistenej časti sa pohľadávka uspokojí spôsobom a v rozsahu ako pohľadávky nezabezpečených veriteľov a v časti prevyšujúcej aj toto uspokojenie sa splnením plánu stáva nevymáhateľnou,
b) v prípade, ak zabezpečená pohľadávka veriteľa Sberbank Slovensko, a. s. nebude čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom určená súdom a nebude sa v časti zabezpečovacieho práva považovať za zistenú (§124 ods. 6 ZKR), uspokojí sa v celom zistenom rozsahu spôsobom a v rozsahu ako pohľadávky nezabezpečených veriteľov a v časti prevyšujúcej toto uspokojenie sa splnením plánu stáva nevymáhateľnou... Za prítomnosti konkurzného súdu sa dňa 03.12.2014 konala schvaľovacia schôdza veriteľov, ktorá bola uznášaniaschopná, nakoľko sa predmetnej schôdze zúčastnili celkom 9 veritelia, z toho 5 veritelia oprávnení hlasovať s celkovým počtom 57 448 hlasov a 1 veriteľ zistených pohľadávok zaradených do skupiny pre pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky (ktorý nie je oprávnený hlasovať podľa § 126 ods. 3 ZKR a zároveň sa považuje za súhlasiaceho s plánom podľa § 148 ods. 2 ZKR) s celkovou výškou zistených pohľadávok 977 228 eura...
Za prijatie reštrukturalizačného plánu hlasovali prítomní veritelia s počtom 39 047 hlasov z celkového počtu 57 448 hlasov, čo predstavuje 67,97 % hlasov, teda reštrukturalizačný plán bol prijatý i v súlade s § 148 ods. 1 písm. d) ZKR...
Do zápisnice zo schvaľovacej schôdze uplatnili odôvodnené námietky proti prijatiu plánu účastníci plánu- veriteľ Sberbank Slovensko, a.s., veriteľ a veriteľ, ktorí totožne namietali, že správca neumožnil zabezpečeným veriteľom hlasovať s poukazom na §146 ods. 5 ZKR, kde právo hlasovať má každý účastník plánu, ktorý bol zaradený do niektorej zo skupín.
Podľa názoru súdu právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi má účastník plánu zaradený do niektorej zo skupín, presnejšie vyjadrené, ktorého pohľadávka je zaradená do niektorej skupiny, ktorý nemá popretú pohľadávku, ak veritelia tejto skupiny nie sú vylúčení z hlasovacieho práva. Účastník plánu má právo hlasovať v rozsahu nepopretej pohľadávky. Zákon umožňuje hlasovať zabezpečenému veriteľovi aj v prípade, že jeho zabezpečená pohľadávka je popretá čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia, pokiaľ je však zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, t. j. čo do základu pohľadávky. Na základe uvedeného právneho názoru veritelia, ktorí uplatnili odôvodnené námietky proti prijatiu plánu nemali právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi... V súlade s ustanovením § 148 ods. 2 druhej vety ZKR sa za skupinu súhlasiacu s plánom považuje tiež skupina, v ktorej nehlasoval žiaden veriteľ...
Reštrukturalizačný plán bol prijatý vo všetkých skupinách, ako aj nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov.
Dňa 09.12.2014 boli súdu doručené námietky veriteľa, so sídlom v, v ktorých žiadal, aby súd reštrukturalizačný plán úpadcu uznesením zamietol z dôvodu, že je v rozpore s osobitnými predpismi a to zákonom číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákona číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, že plán je v podstatnom rozpore so spoločnými záujmami veriteľov, plán možno považovať za zmätočný a zavádzajúci, že miera uspokojenia určená predkladateľom plánu nie je dostatočná a výhodnejšia v prípade vyhlásenia konkurzu, namietal neuhradenie prednostnej pohľadávky, neuvedenie účtovnej hodnoty majetku, že nie je uvedené či a akým spôsobom bude prebiehať dozorná správa. Dňa 16.12.2014 bol súdu doručený návrh veriteľa Sberbank Slovensko, a.s. na zamietnutie reštrukturalizačného plánu z dôvodu, že boli porušené zákonné ustanovenia ohlasovaní o pláne, účelové popretie veriteľov, a podstatný rozpor so spoločným záujmom veriteľov. Dňa 18.12.2014 bol súdu doručený návrh veriteľa na zamietnutie reštrukturalizačného plánu z dôvodu, že boli porušené zákonné ustanovenia o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne, prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom, v pláne v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov...
Po podrobnom preštudovaní námietok veriteľov i vyjadrení úpadcu a správcu súd dospel k záveru, že námietky veriteľov nie sú dôvodné. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 40R/2/2014 a ani pri výkone dohľadu súdu v zmysle § 131 zák. č. 7/2005 Z. z. súd nezistil, že by boli tak podstatným spôsobom porušené ustanovenia uvedeného zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, že by to malo nepriaznivý vplyv na niektorého účastníka plánu. Súdu predložený reštrukturalizačný plán je rozdelený na opisnú a záväznú časť. Opisná časť plánu obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 110 ods. 1 písm. a), b) ZKR, § 110 ods. 2 písm. a), b), c) ZKR a 135 ods. 1 písm. a), b), c) ZKR. Predkladateľ plánu - dlžník vytvoril skupiny a zaradil jednotlivé pohľadávky účastníkov plánu v súlade s § 137 a 138 ZKR. Záväzná časť plánu zrozumiteľne popisuje zmenu ich záväzkov, ku ktorým sa dotknutí veritelia mohli v zákonom stanovenej lehote vyjadriť. Neoddeliteľnou súčasťou schváleného reštrukturalizačného plánu sú prílohy plánu v súlade s § 142 ZKR. Obsahom plánu je aj vyjadrenie o nezavedení dozornej správy. Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že boli dodržané ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii o náležitostiach plánu, vrátane jeho príloh. Súd zároveň nezistil žiadne podvodné konanie pri prijatí predmetného reštrukturalizačného plánu alebo poskytnutie osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu. V konaní nebolo preukázané, že by správca pri popieraní postupoval účelovo. Podľa názoru súdu správca postupoval pri popieraní pohľadávok s odbornou starostlivosťou v súlade s ustanovením § 124 ods.1 ZKR, pričom ak zistil, že niektoré prihlásené pohľadávky sú sporné, bol povinný tieto pohľadávky v spornom rozsahu poprieť. Plán podľa názoru súdu nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, práve naopak, prijatý plán je v záujme veriteľov, nakoľko z neho jednoznačne vyplýva pre nich vyššie uspokojenie ich pohľadávok ako by dosiahli v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Pojem spoločný záujem veriteľov možno vymedziť ako nadradený záujem všetkých veriteľov nad záujmy jednotlivých. Meradlo je pritom hľadisko spravodlivosti a výnosnosti v porovnaní s ostatnými spôsobmi riešenia úpadku. V kontexte takejto charakteristiky spoločného záujmu veriteľov súd po preskúmaní reštrukturalizačného plánu schváleného schôdzou veriteľov dospel k záveru, že tento nie je v rozpore zo spoločným záujmom veriteľov....
Po preštudovaní celého obsahu reštrukturalizačného spisu súd dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky a keďže nezistil žiadne dôvody na jeho zamietnutie v zmysle § 154 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z., reštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý bol prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 03.12.2014 vo všetkých skupinách ako aj nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia, potvrdil.“
19. Po oboznámení sa s písomným odôvodnením napadnutého uznesenia okresnéhosúdu možno konštatovať viaceré závery. Okresný súd popísal rozsah predpokladanéhouspokojenia veriteľov podľa predloženého plánu, pričom u veriteľov popretých pohľadávokbol tento závislý od výsledku incidenčných konaní, následne popísal hlasovanie veriteľovna schvaľovacej schôdzi o prijatí reštrukturalizačného plánu a konštatoval jeho prijatiev súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Osobitne sa vysporiadal s námietkamisťažovateľky a ďalších veriteľov, že im nebolo umožnené hlasovať na schvaľovacejschôdzi, a pokiaľ išlo o ich námietky smerujúce k návrhu na zamietnutie plánu, s týmito savyrovnal všeobecným spôsobom, keď konštatoval, že nezistil dôvody na zamietnutie plánu,a preto rozhodol o jeho potvrdení.
20. Podľa § 124 ods. 1 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v časerozhodovanie okresného súdu) každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornoustarostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkovdlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastnéšetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čodo právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom aleboporadia zabezpečovacieho práva, sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornomrozsahu poprieť...
Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieraniepohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,vymáhateľnosť,výšku,zabezpečeniezabezpečovacímprávomaleboporadiezabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviactoho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 146 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v časerozhodovanie okresného súdu) schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomnýaspoň jeden veriteľ oprávnený hlasovať. Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradenýdo niektorej zo skupín; právo hlasovať nemajú účastníci plánu zaradení do skupiny preplánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu týchto pohľadávok, ako aj účastníci plánuzaradení do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v rozsahu pohľadávok popretých čodo právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti. Na každé jedno euro zistenej sumy zistenejpohľadávky má účastník plánu jeden hlas.
Podľa § 148 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v časerozhodovanie okresného súdu) na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby
a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu,
b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánunadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čodo právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávokzistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danejskupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenejsumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,
c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánunadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtuich hlasov,
d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasovpočítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodua vymáhateľnosti.
Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacus plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nehlasovalžiaden veriteľ.
Podľa § 153 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v časerozhodovanie okresného súdu) ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dníod doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohuuznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne ajo skončení reštrukturalizácie.
Podľa § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v časerozhodovanie okresného súdu) súd uznesením zamietne plán, ak
a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiachplánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce saplánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,
b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitnýchvýhod niektorému účastníkovi plánu,
c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súdnahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,
d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.
21. Okrem oboznámenia sa s písomnými dôvodmi napadnutého uznesenia sa ústavnýsúd oboznámil aj s kompletným spisovým materiálom okresného súdu vo vecireštrukturalizácie dlžníka. Podaním z 27. augusta 2014 správca konajúcemu okresnémusúdu oznámil, že poprel pohľadávky viacerých veriteľov dlžníka, medzi nimi ajsťažovateľky (popretá výška pohľadávky 196 127,09 €, popreté aj zabezpečeniepohľadávky),(popretá výška pohľadávok spolu 1 703 669,33 mil. €,popreté aj zabezpečenie pohľadávky) a(popretá výškapohľadávok 305 376,59 €). Z potvrdeného reštrukturalizačného plánu pritom vyplýva, žecelková výška prihlásených pohľadávok bola 3 563 121,78 € a celková popretá výškapohľadávok bola vo výške 2 273 270,75 €.
22. Z obsahu súdneho spisu súčasne vyplýva, že sťažovateľka,,(a aj niektorí ďalší veritelia popretých pohľadávok)podali na okresnom súde incidenčné žaloby o určenie popretých pohľadávok, ktoré v časeschvaľovacej schôdze ani v čase rozhodovania súdu o potvrdení plánu neboli skončené.Samozrejme, platí, že výsledok týchto incidenčných konaní nebolo možné prejudikovať aniv rozhodovaní okresného súdu o potvrdení plánu a pre nedostatok právomoci tak nemôžeučiniť ani ústavný súd v konaní o sťažnosti sťažovateľky. Zároveň však nemožno neuviesť,že už toto štádium reštrukturalizácie objektívne indikovalo jej budúci priebeh najmäz pohľadu väčšinových veriteľov, ktorých pohľadávky boli správcom popreté.
23.Koncepciareštrukturalizácie,pokiaľideo hlasovanieo prijatíreštrukturalizačného plánu na schvaľovacej schôdzi, je založená na väčšinovom princípe.Z citovaného § 148 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva relatívnekomplikovaný mechanizmus na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou, určujúcimmomentom je však vždy existencia väčšiny hlasujúcej za prijatie plánu. Kreácia tejtoväčšiny je limitovaná viacerými faktormi, pričom sa dá ovplyvniť tým, ako budú zostavenéskupiny pre zabezpečené pohľadávky a nezabezpečené pohľadávky, a najmä tým, v akomrozsahu a vo vzťahu ku ktorým veriteľom boli správcom popreté ich pohľadávky. Aj keďsprávca je povinný postupovať pri popieraní pohľadávok s odbornou starostlivosťou, jezrejmé, že práve v tomto momente sa v podstatnom rozsahu ovplyvňuje budúci priebehreštrukturalizácie a najmä hlasovanie na schvaľovacej schôdzi.
24. Sťažovateľka v sťažnosti a okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia(rovnako vo vyjadrení k sťažnosti) formulovali odlišné právne názory v otázke, či veriteliasíce zabezpečených, ale popretých pohľadávok majú právo hlasovať na schvaľovacejschôdzi, pričom svoje názory podporili aj odbornou právnickou literatúrou. Ústavný súdna tomto mieste len konštatuje istý vnútorný rozpor medzi druhou a treťou vetou § 146ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom v rozhodnom čase, keď tentonajskôr vylučuje z hlasovania len účastníkov plánu zaradených do skupiny prenezabezpečené pohľadávky (sťažovateľka bola zabezpečený veriteľ, pozn.) v rozsahupohľadávok popretých, týkajúcich sa právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti, na stranedruhej ustanovuje, že účastník plánu má jeden hlas na každé jedno euro zistenej sumyzistenej pohľadávky. Relevantné ustanovenia sťažovateľka vykladá tak, že ako zabezpečenýveriteľ nemala byť vylúčená z hlasovania, okresný súd opačne uvádza, že účastník plánu máprávo hlasovať iba v rozsahu nepopretej pohľadávky, čomu nasvedčuje počítanie hlasovv závislosti od zistenej sumy zistených pohľadávok. Ústavnému súdu však pre podústavnýcharakter nastolenej otázky neprislúcha rozlúsknuť tento rozpor, a navyše pre súdenú vecani nie je osobitne podstatný.
25. Popretie pohľadávok sťažovateľky,(zabezpečeníveritelia) a(nezabezpečený veriteľ) správcom malo (a to bezohľadu na skutočnosť, že títo veritelia podali incidenčné žaloby) pre priebehreštrukturalizácie dlžníka viaceré dôsledky:
(i) označení veritelia popretých pohľadávok nemohli hlasovať na schvaľovacejschôdzi (§ 146 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),
(ii) viaceré skupiny mali,,jednoosobový charakter“, teda v konkrétnej skupine(napr. 1, 2, 3, 5 a 6) bola zaradená pohľadávka len jedného veriteľa, ktorá však bola popretá,(iii) v uvedenom dôsledku vo viacerých skupinách pre zabezpečené pohľadávky(vrátane skupiny vytvorenej výlučne pre sťažovateľku) nehlasoval žiaden veriteľ,v dôsledku čoho sa tieto skupiny považujú ex lege za skupiny súhlasiace s plánom (§ 148ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
26. Tieto dôsledky sa najciteľnejšie prejavili pri schvaľovaní plánu, keď vychádzajúcz odôvodnenia napadnutého uznesenia, ako aj z obsahu spisu za prijatie reštrukturalizačnéhoplánu hlasovali prítomní veritelia s počtom 39 047 hlasov z celkového počtu 57 448 hlasov,čo predstavuje 67,97 % hlasov. Vychádzajúc z počítania hlasov podľa zistenej sumyzistených pohľadávok za prijatie plánu hlasovali veritelia, ktorých zistené pohľadávkypredstavovali sumu 39 047 € (celková výška prihlásených pohľadávok bola 3 563 121,78 €).
27. Z pohľadu požiadavky na zachovanie spravodlivého prístupu ku všetkýmveriteľom v reštrukturalizácii dlžníka a rešpektovania princípu majority v rozhodovaní jenesporné, že o prijatí plánu rozhodla absolútna menšina veriteľov, ktorých pohľadávkyv súhrne tvorili absolútnu menšinu pohľadávok v porovnaní s (i keď) popretýmipohľadávkami ostatných veriteľov. Ústavný súd opätovne pripomína, že mu v konanío sťažnosti neprislúcha prejudikovať výsledky začatých incidenčných konaní. Z pohľaduzákonnýchkritériíprerozhodovanievšeobecnéhosúduo potvrdení/zamietnutíreštrukturalizačného plánu sa však ústavný súd vychádzajúc z dôvodov sťažnostisťažovateľky zvlášť zaoberal kritériom súladu, resp. rozporu plánu so spoločným záujmomveriteľov, a vyhodnotením tohto kritéria v odôvodnení napadnutého uznesenia okresnéhosúdu.
28.V reštrukturalizáciidlžníkatedabolakreáciaväčšinyrozhodujúcejna schvaľovacej schôdzi limitovaná najmä popretím pohľadávok viacerých významnýchveriteľov. Pohľadávky rozhodujúcich veriteľov pritom správca poprel na podnet dlžníka.Aj keď predmetom rozhodovania ústavného súdu bolo porušenie označených právsťažovateľky, o prístupe dlžníka a správcu k popieraniu pohľadávok ilustratívne najviachovorí popretie pohľadávok. Na podnet dlžníka totiž správcapoprel ako spornú napr. pohľadávku správcu dane na zaplatenie dane z pridanej hodnotyza zdaňovacie obdobie september 2013 vo výške 216 600,01 €, ktorej právnym dôvodombolo podané daňové priznanie samotného dlžníka z 21. októbra 2013. Nešlo tedao pohľadávku, ktorá bola výsledkom rozhodovacej činnosti správcu dane vo vyrubovacomdaňovom konaní, ale o pohľadávku, ktorú samotný dlžník vlastným procesným úkonom(daňovým priznaním) v období približne sedem mesiacov pred povolením reštrukturalizáciepriznal. Podanie podnetu dlžníka na popretie tejto pohľadávky správcovi a jej následnépopretie správcomprima facieindikujú účelový a špekulatívny prístup, pravdepodobnesledujúci vylúčenie veriteľa popretej pohľadávky z hlasovania a rozhodovania o prijatíplánu.
29. Okresný súd v reštrukturalizácii vystupuje nielen ako orgán verejnej moci, ktorýrozhoduje o povolení reštrukturalizácie a o jej skončení, ale aj ako aktívny subjekt, ktoréhopovinnosťou je dohliadať na zákonný a spravodlivý proces reštrukturalizácie vo vzťahuku všetkým veriteľom. Uvedená povinnosť je explicitne zvýraznená v citovaných § 153ods. 1 a § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorých súd potvrdíreštrukturalizačný plán len vtedy, ak nezistí dôvody na jeho zamietnutie. Inak povedané,zákonné dôvody na zamietnutie plánu súd musí preskúmať a ich existenciu vylúčiť skôr,ako rozhodne o potvrdení plánu. Len takýmto postupom súd naplní záruky, ktoré všetkýmveriteľom ako účastníkom reštrukturalizačného plánu vyplývajú z ich práva na súdnuochranu a tomu korelujúcej povinnosti všeobecného súdu im túto ochranu povinneposkytnúť.
30. Pokiaľ ide o vymedzenie obsahu pojmu spoločný záujem veriteľov (rozpor plánus týmto záujmom je dôvodom na jeho zamietnutie), vo všeobecnosti možno považovaťúvahy okresného súdu za ústavne akceptovateľné, keďže v princípe korešpondujús judikatúrou ústavného súdu. Podľa úvahy okresného súdu,,Pojem spoločný záujem veriteľov možno vymedziť ako nadradený záujem všetkých veriteľov nad záujmy jednotlivých. Meradlo je pritom hľadisko spravodlivosti a výnosnosti v porovnaní s ostatnými spôsobmi riešenia úpadku.“. Vychádzajúc z popísaných konkrétnychskutkových okolností prípadu však ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutéhouznesenia okresného súdu o potvrdení reštrukturalizácie je všeobecné, nekonkrétnea nepreskúmateľné, keďže neposkytuje žiadne odpovede na podstatné otázky týkajúcesa tvrdenej danosti dôvodov na zamietnutie plánu.
31. Ak má byť spoločný záujem veriteľov nadradeným záujmom všetkých veriteľov,jeho vyjadrenie v reštrukturalizačnom pláne musí byť logickým vyústením väčšinovéhokonsenzu veriteľov dlžníka. V tomto smere sa však natíska legitímna otázka, do akej mierymôže plán vyjadriť spoločný záujem všetkých veriteľov, keď (z hľadiska počtu hlasov)rozhodujúci veritelia nehlasovali, pretože ich pohľadávky boli správcom (možno účelovo?)popreté, a o prijatí plánu na schvaľovacej schôdzi rozhodli veritelia absolútne minoritnýchpohľadávok? Aj keď okolnosti reštrukturalizácie dlžníka určitým spôsobom indikujúodpoveď na nastolenú otázku, jej zodpovedanie ústavným súdom by bolo predčasné.
32. Je totiž zákonnou povinnosťou okresného súdu, ktorý má právomoc rozhodnúťo potvrdení, ale aj o zamietnutí plánu, preskúmať konkrétne okolnosti reštrukturalizáciedlžníka vo väzbe na kritériá, ktoré ústia do zamietnutia plánu, a až v prípade ich absencierozhodnúť o potvrdení plánu. Rozhodnutie súdu sa pritom musí opierať o konkrétne zisteniaa skutkové okolnosti reštrukturalizácie, pričom v súdenom prípade táto povinnosť bolazvýraznená tým, že traja veritelia (vrátane sťažovateľky) pred potvrdením plánu procesneúčinne namietali podstatný rozpor plánu so spoločným záujmom veriteľov, čím poskytliokresnému súdu priestor na vyrovnanie sa s týmito námietkami. Napadnuté uznesenieokresného súdu je však v tomto smere povrchné, neodpovedajúce na podstatné otázky,nepreskúmateľné a z pohľadu aprobácie rozhodovania veriteľov absolútnej menšinypohľadávok aj nespravodlivé. Rozhodnutie o potvrdení reštrukturalizačného plánu mázároveň rýdzo formalistický charakter, keď okresný súd plán formálne prijatýna schvaľovacej schôdzi skôr kreovanou väčšinou potvrdil, materiálna stránka predmetnejreštrukturalizácie však ostala mimo jeho pozornosti.
33. Zákonné kritériá pre zamietnutie plánu však vylučujú, aby postavenie súdurozhodujúceho o potvrdení plánu bolo pasívne, obmedzujúce sa na jednoduchékonštatovanie, že,,dôvody na zamietnutie plánu zistené neboli“. Naopak, úlohoureštrukturalizačného súdu je pôsobiť v procese reštrukturalizácie aktívne tak, abyreštrukturalizácia nemohla byť vnímaná ako proces účelového spolupôsobenia dlžníkaa správcu (prípadne aj niektorých veriteľov) s cieľom vylúčiť významných veriteľovz rozhodovania a hlasovania, a tak dosiahnuť výsledok, ktorý by pri ich účasti na hlasovanízrejme dosiahnutý nebol.
34. Napadnuté uznesenie okresného súdu však tieto kritériá nenapĺňa, v dôsledkučoho ústavný súd prvým výrokom tohto nálezu vyslovil porušenie označených právsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavou predpokladanýmdôsledkom vyhovenia sťažnosti je zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto ústavný súddruhým výrokom tohto nálezu zrušil uznesenie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšiekonanie [čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde], v ktoromtento opätovne rozhodne o potvrdení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu dlžníka.V ďalšom konaní bude okresný súd viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu(§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde) a jeho povinnosťou bude ústavnekonformným, presvedčivým a hlavne spravodlivým (z pohľadu všetkých veriteľov)spôsobom vysporiadať sa s danosťou, prípadne s absenciou zákonných dôvodovna zamietnutie plánu. Ústavnému súdu totiž pre nedostatok právomoci neprislúcha zaujaťkonečné stanovisko k nastoleným právnym otázkam súvisiacim s predmetom súdnejochrany, ktoré spočívajú v rovine podústavného práva.
IV.
35.Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky.S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov jej bola priznaná náhrada trov konania predústavným súdom v sume 296,44 € (2 úkony právnej pomoci po 139,83 €, t. j. prevzatiea príprava zastúpenia, sťažnosť na ústavný súd, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkovpo 8,39 €), ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárieSEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2016