znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 367/08-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19. februára 2009 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti V. O., N., zastúpeného advokátom JUDr. M. A., B. B., vo veci namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom v súvislosti s konaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 29. februára 2008 takto

r o z h o d o l :

1. Právo V. O. podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresnej   prokuratúry   Žiar   nad   Hronom   v súvislosti   s konaním   o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 29. februára 2008   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresná   prokuratúra   Žiar   nad   Hronom j e   p o v i n n á   uhradiť   V.   O.   trovy právneho zastúpenia v sume 263,53 € (slovom dvestošesťdesiattri eur a päťdesiattri centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. A., B. B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. I. ÚS 367/08   z   5. novembra 2008   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie sťažnosť   V.   O.,   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. A., B. B., v ktorej namieta porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom   Okresnej   prokuratúry   Žiar   nad   Hronom   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“) v súvislosti s konaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 29. februára 2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp.   zn.   ČVS:   KRP-85/OVK-BB-2007   bolo   proti   sťažovateľovi   vznesené   obvinenie   pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 a 3 písm. b) Trestného zákona.

Uznesením   Okresného   súdu   Žiar   nad Hronom   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn. 0 Tp 9/08 z 10. januára 2008 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku.

Sťažovateľ podaním z 29. februára 2008 adresovaným okresnej prokuratúre požiadal o prepustenie z väzby na slobodu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 798/07. Prokurátor okresnej   prokuratúry   na   túto   žiadosť   reagoval   až   listom   z 15.   augusta   2008,   v ktorom sťažovateľovi   oznámil,   že   jeho   žiadosti   nevyhovel   a odstúpil   ju   na   ďalšie   konanie okresnému súdu.

Okresný súd v II. bode výroku uznesenia sp. zn. 2 T 125/08 z 21. augusta 2008 zamietol sťažovateľovu žiadosť o prepustenie na slobodu z 29. februára 2008. Proti tomuto uzneseniu   podal   sťažovateľ   28.   augusta   2008 sťažnosť.   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 5 To 274/08 zo 16. septembra 2008 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu sp. zn. 2 T 125/08 v II. bode výroku zrušil a okresnému súdu uložil povinnosť, aby v zrušenej časti znovu konal a rozhodol. Okresný súd následne „na základe tohto rozhodnutia“ nariadil v uvedenej veci verejné zasadnutie na 20. október 2008.

Podľa sťažovateľa nečinnosťou okresnej prokuratúry v čase od podania jeho žiadosti o prepustenie na slobodu z 29. februára 2008 do 15. augusta 2008 (oznámenie okresnej prokuratúry o odstúpení žiadosti na ďalšie konanie a rozhodnutie okresnému súdu) mu bolo „odopreté právo na urýchlené rozhodovanie o zákonnosti môjho (sťažovateľovho, pozn.) pozbavenia   slobody   garantovaného   v čl.   5   ods.   4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd“.

Sťažovateľ   v čase   nečinnosti   okresnej   prokuratúry   podal   28.   mája   2008   ďalšiu žiadosť   o prepustenie   na   slobodu,   o ktorej   rozhodol   okresný   súd   uznesením   sp.   zn. 0 Tp 9/08 zo 6. júna 2008 tak, že ju zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ 10.   júna   2008   sťažnosť,   ktorú   odôvodnil   tým,   že   v uvedenej   veci   nebolo   dovtedy rozhodnuté o jeho predchádzajúcej žiadosti o prepustenie na slobodu z 29. februára 2008. Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   2   Tpo   79/08   z 26.   júna   2008   zamietol   sťažovateľovu sťažnosť   ako   nedôvodnú „pričom   dôvody   sťažnosti   sú   citované   v tomto   uznesení,   ale odôvodnenie k nim chýba“.

V poradí   tretiu   žiadosť   o prepustenie   na   slobodu   sťažovateľ   podal   1.   júla   2008. Okresný   súd   o tejto   žiadosti   rozhodol   pri   predbežnom   prerokovaní   obžaloby uznesením sp. zn. 2 Tp 125/08 z 21. augusta 2008.

Sťažovateľ sa následne podaním z 13. augusta 2008 obrátil na okresnú prokuratúru so   žiadosťou   o preskúmanie   postupu   dozorujúceho   prokurátora.   Odpoveď   Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici na túto žiadosť mu bola doručená 9. septembra 2008 a z jej obsahu   vyplýva,   že „zo   strany   dozorujúceho   prokurátora   došlo   k pochybeniu   pri vybavovaní mojich (sťažovateľových, pozn.) žiadostí o prepustenie z väzby na slobodu“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví,   že   okresná   prokuratúra   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Pv   798/07   o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu   z 29. februára 2008 porušila jeho právo na urýchlené rozhodovanie o väzbe podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, prikáže okresnému súdu, aby „vydal opatrenie, ktorým by neodkladne“ ho prepustil na slobodu, alebo „v alternatíve aby sám Ústavný súd Slovenskej republiky vydal rozhodnutie, ktorým neodkladne“ ho prepustí na slobodu, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk a náhradu trov konania v sume 7 939 Sk.

Okresná prokuratúra sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadrila na základe výzvy ústavného súdu podaním sp. zn. 1 Pv 798/07 z 10. decembra 2008, v ktorom popísala skutkový stav v predmetnej veci takto: „Sťažovateľ v zastúpení svojím obhajcom JUDr. Milanom Antalom dňa 29. 2. 2008 podal Okresnej prokuratúre v Žiari nad Hronom žiadosť o prepustenie z väzby, ktorá bola doručená dňa 4. 3. 2008 (príloha č. 4).

Opätovne dňa 28. 5. 2008 bola Okresnej prokuratúre v Žiari nad Hronom doručená žiadosť V. O. o prepustenie z väzby (príloha č. 5), ktorej dozorujúci prokurátor nevyhovel a dňa 5. 6. 2008 ju predložil na rozhodnutie Okresnému súdu v Žiari nad Hronom (príloha č. 6). Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 0Tp   9/08   zo   dňa   6.   6.   2008   bola   žiadosť V.   O. z   28.   5.   2008   o   prepustenie   z väzby zamietnutá (príloha č. 7).

Sťažnosť V. O. z 11. 6. 2008 (príloha č. 8) a sťažnosť podaná jeho obhajcom z 11. 6. 2008 (príloha č. 9) bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2Tpo 79/08 z 26. 6. 2008 ako nedôvodná (príloha č. 10).

Dozorujúci prokurátor dňa 5. 6. 2008 predložil Okresnému súdu v Žiari nad Hronom návrh na predĺženie lehoty trvania väzby podľa § 76 odsek 2 Trestného poriadku do 8. 10. 2008 (príloha č. 11).

Rozhodnutím sudcu pre   prípravné   konanie   Okresného súdu   v Žiari nad   Hronom sp. zn. 0Tp 9/2008 zo 6. 6. 2008 bol návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby V. O. zamietnutý (príloha č. 12).

Na základe sťažnosti okresnej prokurátorky z 11. 6. 2008 (príloha č. 13) Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 2Tpo 81/08 z 26. 6. 2008 zrušil uznesenie Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 0Tp 9/08 zo 6. 6. 2008 o zamietnutí návrhu na predĺženie väzby a rozhodujúc sám podľa § 72 ods. 1, 2 Trestného poriadku a § 76 odsek 2 Trestného poriadku predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľa do 31. 8. 2008 (príloha č. 14).

V. O. v zastúpení svojím obhajcom JUDr. M. A. dňa 2. 7. 2008 doručil Okresnej prokuratúre v Žiari nad Hronom ďalšiu žiadosť o prepustenie sťažovateľa z väzby z 1. 7. 2008 (príloha č. 15). Dňa 11. 8. 2008 bola Okresnému súdu v Žiari nad Hronom podaná obžaloba pod sp. zn. 1Pv 798/07-244 (príloha č. 16).

Žiadosti o prepustenie z väzby z 29. 2. 2008 a 1. 7. 2008 dozorujúci prokurátor predložil Okresnému súdu v Žiari nad Hronom na rozhodnutie dňa 15. 8. 2008 (príloha č. 17). Okresný súd v Žiari nad Hronom o žiadostiach sťažovateľa z 29. 2. 2008 a 1. 7. 2008 rozhodol uznesením sp. zn. 2T 125/08 z 21. 8. 2008, kde v bode II. podľa § 244 ods. 5 Trestného   poriadku   ponechal   sťažovateľa   vo   väzbe   a   podľa   §   72   ods.1,   2   Trestného poriadku a § 79 ods.   3 Trestného poriadku žiadosť   sťažovateľa   o prepustenie z väzby zamietol (príloha č. 18).

Na základe sťažnosti V. O. a spol. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 5To 274/08 zo 16. 9. 2008 zrušil uznesenie Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 2T 125/08 z 21. 8. 2008 v bode II. výroku tohto uznesenia a uložil Okresnému súdu v Žiari nad Hronom, aby v zrušenej časti znovu konal a rozhodol (príloha č. 19).

Okresný súd v Žiari nad Hronom uznesením sp. zn. 2T 125/08 z 20. 10. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 20. 10. 2008 prepustil sťažovateľa V. O. z väzby na slobodu (príloha č. 20).“

Podľa okresnej prokuratúry je z popísaného skutkového stavu zrejmé, že „dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom o žiadostiach sťažovateľa a jeho obhajcu z 29. 2. 2008 a 1. 7. 2008 nekonal bez meškania tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 79 ods. 3 Trestného poriadku, o žiadostiach nerozhodol, nepredložil ich bez meškania so svojím stanoviskom a návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie.

Obhajca sťažovateľa JUDr. M. A. dňa 14. 8. 2008 doručil Okresnej prokuratúre v Žiari   nad   Hronom   žiadosť   o   preskúmanie   postupu   dozorujúceho   prokurátora,   v   ktorej poukazoval   na   to,   že   mu   nebolo   oznámené   stanovisko   prokurátora   k žiadostiam o prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu z 29. 2. 2008 a 1. 7. 2008 (príloha č. 21). Žiadosť bola predložená Krajskej prokuratúre Banská Bystrica s vyjadrením dozorujúceho prokurátora (prílohy č. 22 a 23).

Krajská prokuratúra Banská Bystrica dňa 9. 9. 2008 obhajcovi sťažovateľa pod sp. zn. 3KPt 867/07 oznámila, že zo strany dozorujúceho prokurátora došlo k pochybeniu pri vybavovaní   žiadostí   o   prepustenie   z   väzby   na   slobodu   a   že   o   jeho   pochybení   bude rozhodnuté   v   zmysle   Zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   154/2001   Z.   z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Dovoľujem si poznamenať, že v intenciách vyššie uvedených zistení som dňa 8. 9. 2008 podala Disciplinárnej komisii Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky návrh na začatie disciplinárneho konania proti dozorujúcemu prokurátorovi, ktoré v súčasnej dobe prebieha pod spisovou značkou XV/6 Spr 8/2008.“.

V závere svojho vyjadrenia okresná prokuratúra uviedla, že návrh sťažovateľa na vyslovenie porušenia jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom okresnej prokuratúry v súvislosti   s jeho   žiadosťou   o prepustenie   na   slobodu   z 29.   februára   2008   „možno považovať za opodstatnený“.

Vzhľadom na to, že uznesením okresného súdu sp. zn. 2 T 125/08 z 20. októbra 2008 bol sťažovateľ prepustený na slobodu, okresná prokuratúra považuje jeho návrh v časti, v ktorej požiadal o prepustenie na slobodu, za bezpredmetný.

Okresná   prokuratúra   považuje   návrh   sťažovateľa   na   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk za neopodstatnený, pretože „Z viacerých rozhodnutí súdov v trestnej veci sťažovateľa vyplýva, že väzba sťažovateľa v prípravnom konaní bola dôvodná a v súlade so zákonom. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 2Tpo 9/08 z 24. 1. 2008 v dôvodoch konštatuje naplnenie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a, b, c, Trestného poriadku. Zákonné dôvody väzby vyplývajú aj z uznesenia Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 0Tp 9/08 zo 6. 6. 2008 a uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Tpo 79/08 z 26. 6. 2008 a sp. zn. 2Tpo 81/08 z 26. 6. 2008 o predĺžení lehoty trvania väzby sťažovateľa do 31. 8. 2008.

Keďže z uvedených rozhodnutí súdov vyplýva, že väzba sťažovateľa bola zákonná a dôvodná,   nemohlo   pochybenie   dozorujúceho   prokurátora   tým.   že   nepredložil   žiadosť sťažovateľa   z   29.   2.   2008   na   rozhodnutie   súdu   bez   meškania,   spôsobiť   nezákonnosť a nedôvodnosť väzby. V dôsledku toho nemohla a nevznikla sťažovateľovi porušením jeho základných práv žiadna ujma, lebo súdy v čase podania jeho žiadosti o prepustenie z väzby z   29.   2.   2008   viackrát   rozhodovali   o   dôvodnosti   a   trvaní   jeho   väzby   a   vo   všetkých uzneseniach konštatovali, že väzba je dôvodná a zákonná.“.

Okresná   prokuratúra   v závere   svojho   vyjadrenia   uviedla,   že   súhlasí   s priznaním náhrady trov konania sťažovateľovi.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   V dôsledku   toho   senát   predmetnú   sťažnosť prerokoval   na   svojom   zasadnutí   bez   prítomnosti   účastníkov,   ich   zástupcov   a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v   ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho pozbavenia slobody   a   nariadil   prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti   jeho   väzby   podľa   čl.   5   ods. 4   dohovoru   postupom   okresnej   prokuratúry v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 29. februára 2008.

Požiadavku neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby ustanovuje výslovne § 79 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého má obvinený právo kedykoľvek žiadať   o   prepustenie   na   slobodu.   Ak   v   prípravnom   konaní   prokurátor   takej   žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi   pre   prípravné   konanie,   o   čom   upovedomí   obvineného   a   jeho obhajcu.   O   takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej   neuvedie   iné   dôvody,   opakovať   až   po   uplynutí   tridsiatich   dní   odo   dňa,   keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Právo   podľa   čl.   5   ods.   4   dohovoru,   ktorého   porušenie   sťažovateľ   namietal v sťažnosti,   je   aj   právo   podať   návrh   na   konanie,   v   ktorom   by   súd   neodkladne   alebo urýchlene   rozhodol o zákonnosti   väzby   a nariadil   prepustenie,   ak   je   táto   nezákonná (obdobne napr. III. ÚS 7/00). Ústavný súd v prípadoch, v ktorých sa zaoberal požiadavkou urýchlenosti   rozhodovania   o žiadosti   o prepustenie   z väzby,   judikoval,   že   aj   keď sa jednotlivé   lehoty   z hľadiska   požiadaviek   neodkladnosti   alebo   urýchlenosti   posudzujú podľa   všetkých   okolností   prípadu,   spravidla   lehoty   rátané   na   mesiace   sú   príliš   dlhé a nevyhovujú   požiadavke   rýchlosti   (obdobne   napr.   III.   ÚS   7/00,   I.   ÚS   18/03).   V tejto súvislosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   požiadavke   neodkladnosti   rozhodovania   o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota   počítaná   na   mesiace,   ale   na   týždne.   Tejto   požiadavke   preto   spravidla   nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A-107, § 55).

Zo   skutkového   stavu   v predmetnej   veci   vyplýva,   že   okresnej   prokuratúre   bola 4. marca 2008   doručená   žiadosť   sťažovateľa o prepustenie z väzby z 29.   februára 2008. Po doručení žiadosti sťažovateľa bolo povinnosťou okresnej prokuratúry preskúmať túto žiadosť,   konfrontovať   ju   s príslušným   spisovým   materiálom   a následne   podľa   §   79 Trestného   poriadku   rozhodnúť   o spôsobe   ďalšieho   postupu   v tejto   veci.   Okresnej prokuratúre rozhodovanie o žiadosti o prepustenie z väzby z 29. februára 2008 trvalo 164 dní (od doručenia žiadosti 4. marca 2008 až do jej predloženia okresnému súdu 15. augusta 2008).   Podľa   ústavného   súdu   túto   dobu   rozhodovania   okresnej   prokuratúry   o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby nemožno označiť za vyhovujúcu požiadavke rýchlosti rozhodovania o zákonnosti väzby sťažovateľa zakotvenej v čl. 5 ods. 4 dohovoru.

S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postupom okresnej prokuratúry v súvislosti   s konaním   o žiadosti   o prepustenie   z väzby   z 29.   februára   2008   došlo k porušeniu   sťažovateľovho   práva   na   urýchlené   rozhodnutie   o zákonnosti   jeho   väzby zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhol,   aby   prikázal   okresnému   súdu   prepustiť   ho z väzby na slobodu alebo aby sám neodkladne rozhodol o jeho prepustení na slobodu. Zo spisového materiálu v tejto veci vyplýva, že sťažovateľ bol na základe uznesenia okresného súdu z 20. októbra 2008 prepustený na slobodu. Z tohto dôvodu sa rozhodovanie o tejto časti návrhu sťažovateľa stalo bezpredmetným.

Sťažovateľ   ústavný   súd   požiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 1659,70 € (50 000 Sk), ktoré osobitne v sťažnosti neodôvodnil.

Podľa zistenia ústavného súdu v období po podaní žiadosti o prepustenie z väzby z 29. februára 2008 až do 15. augusta 2008 bola zákonnosť a dôvodnosť sťažovateľovej väzby preskúmavaná v konaní o návrhu na predĺženie jeho väzby, v ktorom okresný súd rozhodoval uznesením sp. zn. 0 Tp 9/08 zo 6. júna 2008 a krajský súd uznesením sp. zn. 2 Tpo 81/08 z 26. júna 2008 (v predmetnom konaní bola väzba sťažovateľa predĺžená do 31. augusta 2008), a taktiež v konaní o jeho ďalšej žiadosti o prepustenie z väzby z 28. mája 2008.

Žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 28. mája 2008 obsahovala identické dôvody ako jeho predchádzajúca žiadosť z 29. februára 2008. Okresný súd, bez vedomosti   existencie   žiadosti   sťažovateľa   z 29.   februára   2008,   v konaní   o žiadosti o prepustenie z väzby z 28. mája 2008 rozhodol uznesením sp. zn. 0 Tp 9/08 zo 6. júna 2008, ktoré bolo potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tpo 79/08 z 26. júna 2008.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v období   nečinnosti   okresnej   prokuratúry   v konaní o žiadosti   o prepustenie   z väzby   z 29.   februára   2008   došlo   k opätovnému   preskúmaniu zákonnosti a dôvodnosti jeho väzby v rámci dvoch ďalších konaní, čo podľa ústavného súdu malo   vplyv   aj   na   mieru,   resp.   intenzitu   zásahu   do   sťažovateľom   označeného   práva. Vzhľadom   na   uvedené   okolnosti   je   podľa   názoru   ústavného   súdu   pre   sťažovateľa dostatočnou satisfakciou vyslovenie porušenia jeho práva, a preto sťažovateľovi finančné zadosťučinenie nepriznal.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 3, § 14 ods.   1 a § 16 ods.   3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   o odmenách   a náhradách   advokátov   za poskytovanie   právnych   služieb   s   tým,   že   predmet   konania   podľa   čl.   127   ústavy   pred ústavným   súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2008 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 105,42 € (3 176 Sk) a hodnota režijného paušálu 6,34 € (191 Sk).

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľom uplatnená náhrada trov konania v sume 263,53 € (7 939 Sk) predstavujúca súčet odmeny za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (príprava a prevzatie veci, písomné podanie na súd) režijného paušálu a dane z pridanej hodnoty neodporuje platným právnym predpisom. Ústavný súd preto rozhodol tak, že sťažovateľovi priznal náhradu trov konania v celej ním uplatnenej sume.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2009