znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 365/2013-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   5.   júna   2013 predbežne prerokoval sťažnosť obce K., zastúpenej advokátom JUDr. J. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Svidník   v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 320/1999, sp. zn. 5 C 96/2009 a sp. zn. 3 C 46/2010, postupom Krajského súdu v Prešove vo veciach vedených pod sp. zn. 5 Co 137/2012 a sp. zn. 7 Co 166/2010 a jeho rozsudkom zo 17. marca 2011, ako aj uznesením sp. zn. 7 Co 16/2012 zo 17. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obce K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2013, na výzvu ústavnému súdu doplnená podaním z 21. marca 2013, doručená sťažnosť obce   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojich   základných   práv zaručených čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Svidník   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 320/1999, sp. zn. 5 C 96/2009 a sp. zn. 3 C 46/2010, postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) vo veciach vedených pod sp. zn. 5 Co 137/2012 a sp. zn. 7 Co 166/2010 a jeho rozsudkom zo 17. marca 2011, ako aj uznesením sp. zn. 7 Co 16/2012 zo 17. mája 2012.

2. Sťažovateľka   v sťažnosti   a jej   doplnení   podrobne   uviedla   chronologický priebeh namietaného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 320/1999 (žaloba o určenie   neplatnosti   kúpnej   zmluvy),   pod sp. zn. 5 C 96/2009   (žaloba   o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) a pod sp. zn. 3 C 46/2010 (návrh na povolenie obnovy konania vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 96/2009).

3. Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia a pripojených písomností vyplýva, že vo veci vedenej   pod   sp.   zn.   8   C   320/1999   v časovej   následnosti   rozhodol   okresný   súd   najprv rozsudkom zo 17. septembra 2010, ktorý čiastočne potvrdil krajský súd rozsudkom sp. zn. 7 Co 166/2010 zo 17. marca 2011 a vo zvyšku vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie; potom rozsudkom z 23. novembra 2011, ktorý krajský súd uznesením sp. zn. 7 Co 16/2012 zo   17.   mája   2012   zrušil   a   vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie,   a posledne rozsudkom   č.   k.   8   C   320/1999-520   z 28.   septembra   2012   (ktorým   žalobu   zamietol). Toto rozhodnutie   napadla   sťažovateľka   12.   októbra   2012   odvolaním,   o ktorom   v čase podania sťažnosti (a jej doplnenia) ešte krajský súd nerozhodol.

4. Ústavný   súd   vychádzajúc   z obsahu   sťažnosti   a jej   petitu   (t.   j.   východiska   pre rozhodovanie ústavného súdu) konštatuje, že predmetom sťažnosti vo vzťahu k porušeniu označených   základných   práv   (pozri body 1 a 10)   je namietanie   postupu   okresného   súdu v celom konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 320/1999 a odvolacími rozhodnutiami krajského súdu sp. zn. 7 Co 166/2010 zo 17. marca 2011 a sp. zn. 7 Co 16/2012 zo 17. mája 2012 v tejto veci.

5. V konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   96/2009   ústavný   súd   zistil,   že   rozsudok okresného súdu z 21. apríla 2010 nadobudol právoplatnosť 22. mája 2010.

6. Vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 3 C 46/2010 ústavný súd zistil, že uznesenie   okresného   súdu   z 23.   marca   2012   o povolení   obnovy   konania   krajský   súd uznesením   sp.   zn.   5   Co   137/2012   zo   4.   októbra   2012   zrušil   a vec   vrátil   tomuto   súdu na ďalšie   konanie.   Proti   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu   podala   sťažovateľka   8.   februára 2013 dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

7.   Sťažovateľka   v inak   nejasnej   a neurčitej   sťažnosti   (na   čo   bol   jej   advokát upozornený, pozn.) „vidí porušenie práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces... dlhé roky   pretrvávajúci   súdny   spor [pretrvávajúcim   súdnym   sporom] o   určenie   vlastníctva k sporným   pozemkom   a   neprehľadný   stav [neprehľadným   stavom] vlastníckych   vzťahov sporných pozemkov, ktorý bol vytvorený cieľavedomými, tendenčnými a zmätočnými, ale na seba nadväzujúcimi rozhodnutiami okresného a krajského súdu.“.

8. Podľa názoru sťažovateľky „Okresný súd... v konaní 8 C 320/99 od 13. 4. 1999 a v súvisiacich konaniach 3 C 46/10 a 5 C 96/09 je nečinný a doposiaľ odmieta vykonať konkrétny   dôkaz   bez   uvedenia   dôvodu,   prečo   doposiaľ   nevykonal   navrhovaný   dôkaz... (... prečítaním listu, ktorý M. G... porovnaním pravosti podpisu M. G. na kúpnej zmluve s podpisom...   na   testamente...   prečítaním   čestného   vyhlásenia   obce   K.),   čím podstatne zvýhodňuje postavenie odporcov v konaní, čím porušil základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy..., ako aj právo na spravodlivý proces v neprospech Obce K...“.

9. K namietanému   porušeniu   základného   práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy sťažovateľka v doplnení sťažnosti uviedla:

„Stav právnej neistoty zvyšuje neodôvodnené dlhé konanie 8 C 320/99.   V   tomto prípade ale nejde o sťažnosť pre nečinnosť súdu. Okresný súd aj krajský súd tu konajú, preto sme nedávali sťažnosť orgánu štátnej správy súdov, v zmysle zák. č. 757/2004 Z. z. V tomto prípade ide o zdĺhavé konanie v skutkovo a právne jednoduchej veci sústavným kolotočom vydávaných nezákonných rozhodnutí a to aj za cenu porušovania základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými dohovormi. Kolotoč vydávaných nezákonných rozhodnutí spôsobuje porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaniach 8 C 320/99 a 3 C 46/10.“

10. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1) Základné právo Obce K. upravené v článku 48 ods.   2 Ústavy...   nečinnosťou Okresného   súdu...   v   konaní   vedenom   pod   spisovou   značkou   8   C   320/99   a 3 C 46/10 porušené bolo.

2) Základné právo Obce K. upravené v článku 20 ods. 1 Ústavy... v konaní vedenom na Okresnom súde... pod sp. zn. 8 C 320/99 a 5 C 96/09 a na Krajskom súde... pod sp. zn. 5 Co 137/2012-79 porušené bolo.

3) Základné právo Obce K. upravené v článku 46 ods. 1 Ústavy... v konaní vedenom na Okresnom súde... pod sp. zn. 8 C 320/99, 3 C 46/10 a 5 C 96/09 a rozsudkom Krajského súdu... pod sp. zn. 7 Co 166/2010-424 a uznesením 7 Co 16/2012 z 17. 5. 2012 porušené bolo.

4) Okresnému súdu... zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva.

5) Krajskému súdu... zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva.

6) Obci K. priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej sume 14 390,70 €...

7) Obci K. priznáva trovy konania 270 €...“

II.

11. Ústavný   súd   je podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený konať o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa   a   zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

12.   Sťažovateľka   sa   v petite   svojej   sťažnosti   domáhala   toho,   aby   ústavný   súd nálezom vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.   2   ústavy   namietaným   postupom   a   označenými   rozhodnutiami   menovaných všeobecných súdov (pozri bod 10).

13. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu a základným právom   alebo slobodou,   ktorých   porušenie sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 264/2011).

15. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začíta plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).   Podľa   odseku   1   tejto   právnej   normy   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

16. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie   konania   (koncentrovaným   v   petite   jeho   sťažnosti),   okrem   prípadov   výslovne uvedených v tomto zákone.

III.

17.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   v rámci   predbežného   prerokovania sťažnosti vychádzal z návrhu sťažovateľky (kvalifikovane právne zastúpenej advokátom), koncentrovaného v petite sťažnosti   (pozri bod 10 a tiež bod 16),   a poznamenáva, že aj napriek   výzve   ústavného   súdu   na   odstránenie   nedostatkov   sťažnosti   sťažovateľka prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   primerane   neupravila   petit   sťažnosti (nezosúladila ho s ňou produkovanou dôvodovou argumentáciou).

III.A

18. Sťažovateľka   namietala   porušenie   označených   základných   práv   menovanými súdmi   predovšetkým   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   8   C   320/1999 (pozri bod 2 sťažnosti a body 1 až 3 petitu sťažnosti). V tomto konaní okrem rozhodnutí krajského súdu sp. zn. 7 Co 166/2010 zo 17. marca 2011 a sp. zn. 7 Co 16/2012 zo 17. mája 2012   nekonkretizovala   rozhodnutie(a)   okresného   súdu,   ktorých   dôsledkom   mali   byť porušené jej základné práva zaručené čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy (pozri body 1 a 10), pričom, ako to vyplýva z bodu 1 petitu sťažnosti, namietané porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy sa vzťahuje na celý priebeh (bližšie nešpecifikovaných etáp) prvostupňového konania.

19.   V konaní   sp.   zn.   8   C   320/1999   ostatným   rozhodnutím   okresného   súdu v čase podania   sťažnosti   bol   rozsudok   č.   k.   8   C   320/1999-520   z 28.   septembra   2012 o zamietnutí   sťažovateľkinej   žaloby,   proti   ktorému   podala   sťažovateľka   odvolanie (pozri bod 3).

20. Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   v prípade   podania   opravného prostriedku (v danom prípade odvolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť   považovaná   za   prípustnú   až   po   rozhodnutí   o takomto   opravnom prostriedku, pričom   lehota   na   podanie   takejto   sťažnosti   bude   zachovaná   aj vo vzťahu k predchádzajúcemu   právoplatnému   rozhodnutiu   (I. ÚS 169/09,   I. ÚS 138/2011, I. ÚS 66/2012).

21. Keďže   sťažovateľka   mala   možnosť   domáhať   sa   nápravy   (vo   vzťahu k namietanému porušeniu označených základných práv) v odvolacom konaní, ústavný súd vychádzajúc z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

III.B

22. Sťažovateľka ďalej samostatne namietala porušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy „rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 7 Co 166/2010-424 a uznesením   7   Co   16/2012   z   17.   5.   2012“ (pozri   bod   3   petitu   sťažnosti).   Predmetné rozhodnutia, ako to vyplýva z bodu 3 sťažnosti, nadobudli právoplatnosť ešte pred podaním ústavnej sťažnosti (pozri bod 1).

23. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   (pozri   bod   15).   Podanie sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

III.C

24.   Sťažovateľka   namietala   porušenie   označených   práv   aj   v konaní   vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 3 C 46/2010 (pozri bod 2 sťažnosti a body 1, 2 a 3 petitu sťažnosti). Podľa zistenia ústavného súdu v tejto veci (sp. zn. 3 C 46/2010) proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 5 Co 137/2012 zo 4. októbra 2012 podala sťažovateľka 8. februára 2013 dovolanie (pozri bod 6).

25. Ak sa za danej situácie sťažovateľka domáhala svojich práv jednak na najvyššom súde   a zároveň   aj   na   ústavnom   súde,   musela   byť   sťažnosť   v tejto   jej   časti   odmietnutá pre jej predčasnosť,   pretože   o ochrane   týchto   práv,   ktorých   porušenie   sa   namieta,   bude najprv rozhodovať najvyšší súd.   Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť v tejto jej časti odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (pozri tiež body 20 a 21).

III.D

26. Sťažovateľka taktiež namietala porušenie označených základných práv v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 96/2009 (pozri bod 2). Podľa zistenia ústavného súdu predmetná vec bola právoplatne skončená 22. mája 2012 rozsudkom okresného súdu z 21. apríla 2010 (pozri bod 5).

27. Keďže sťažnosť bola ústavnému súdu podaná 25. februára 2013, t. j. po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty, ústavný súd ju v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú (pozri tiež bod 23).

III.E

28. Sťažnosť   v časti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaniach   vedených pod sp. zn. 8 C 320/1999 a sp. zn. 3 C 46/2010 (pozri tiež bod 2 sťažnosti a bod 1 petitu sťažnosti) ústavný súd vzhľadom na už uvedené zistenia a konštatovanie (body 3, 4, 6 a 18), ako aj závery (body 21 a 25) a tiež na skutočnosť uvedenú v bode 9 [nepodanie sťažnosti na prieťahy   v konaní   a neurčitý   (nejednoznačný)   prejav   o dôvodnosti,   resp.   nedôvodnosti námietok „V   tomto   prípade   ale   nejde   o sťažnosť   pre nečinnosť   súdu...“]   v daných okolnostiach   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmieta   ako   zjavne neopodstatnenú.

IV.

29. Po odmietnutí sťažnosti ako celku nebol už právny dôvod zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013