znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 365/2010-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť A. Š., P., zastúpenej advokátom JUDr. F. K., P., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 61/2010 z 13. júla 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. Š. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra 2010 doručená sťažnosť A. Š., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. F. K., P., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Co 61/2010 z 13. júla 2010 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že „V právnej veci sťažovateľky (žalobkyne) A. Š. proti žalovaným 1. P. v P., 2. Mesto P., zast. P. a P., Advokátska kancelária, o náhradu škody   z   ublíženia   na   zdraví   a prísl.,   Okresný   súd   v   Prešove   uznesením   sp.   zn.   11   C 321/2008-190 zo dňa 9. 3. 2010 zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade a zaviazal sťažovateľku nahradiť tomuto žalovanému trovy konania vo výške 1.177,38 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu súdu I. stupňa sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove bez nariadenia odvolacieho pojednávania uznesením sp. zn. 1Co 61/2010 zo dňa 13. 7. 2010 rozhodol tak, že zmenil uznesenie súdu I. stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému v 2. rade prisúdil náhradu trov I. stupňového konania vo výške 713,69 Eur...

Nepriznal účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania. Oba   všeobecné   súdy   svoje   rozhodnutie   o   trovách   konania   subsumovali   pod ustanovenie § 146 ods. 2 (druhá veta) OSP, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, ako § 150 OSP.“.

Podľa   sťažovateľky   nemožno   trovy   konania   priznané   uznesením   krajského   súdu sp. zn. 1 Co 61/2010 z 13. júla 2010 považovať za účelne vynaložené, keďže Mesto Prešov ako žalovaného v 2. rade (ďalej len „žalovaný v 2. rade“) v konaní zastupovala advokátska kancelária,   ktorá   mu poskytuje   právne   služby   na základe   paušálnej odmeny,   a súčasne žalovaný   v 2.   rade   má   zriadené   vlastné   právne   oddelenie   pozostávajúce   zo   šiestich zamestnancov s vysokoškolským právnickým vzdelaním, ktorí ho mali v konaní zastupovať. Keďže   neexistoval   dôvod,   aby   žalovaný   v   2.   rade   využíval   právne   služby   advokátskej kancelárie, nemohol byť podľa sťažovateľky splnený ani predpoklad účelnosti trov konania podľa § 149 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

V   tejto   súvislosti   sťažovateľka   poukázala   na   uznesenie   ústavného   súdu   sp.   zn. II. ÚS78/03 z 9. septembra 2004, podľa ktorého „všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené“.

Sťažovateľka   tiež   argumentovala,   že   krajský   súd   rozhodol   o   náhrade   trov   na preddavok   na   znalecké   dokazovanie   predčasne,   keďže   konanie   o   náhradu   škody   nie   je dosiaľ právoplatne skončené.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.: 1Co 61/2010 uznesením zo dňa 13. 7. 2010 porušil základné právo A. Š. na spravodlivý proces zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a základné právo na právnu pomoc a rovnosť v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR.

3. Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1Co 61/2010 zo dňa 13. 7. 2010 a vec vracia v rozsahu zrušenia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia A. Š., ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky advokátovi JUDr. F. K., P. vo výške 303,31 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podstatou   sťažnosti   je   nesúhlas   sťažovateľky   s   právnym   posúdením   účelnosti priznaných   trov   právneho   zastúpenia,   ktoré   je   zaviazaná   uhradiť   na   základe   uznesenia krajského súdu advokátskej kancelárii, ktorá je za poskytované právne služby odmeňovaná paušálne,   a tiež   dôvodu,   že   žalovaný   v   2.   rade   má   podľa   nej   k   dispozícii   niekoľko zamestnancov   s   vysokoškolským   právnickým   vzdelaním,   ktorí   ho   mohli   v   konaní zastupovať.   Súčasne   sťažovateľka   považuje   priznanie   náhrady   trov   na   preddavok   na znalecké   dokazovanie   za   predčasné,   keďže   konanie   o   náhrade   škody   nie   je   dosiaľ právoplatne skončené.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 11 C 321/2008 z 9. marca 2010 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) zastavil konanie proti žalovanému v 2. rade z dôvodu späťvzatia žaloby sťažovateľkou a zaviazal ju zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v sume 1 177,38 € na účet jeho právneho zástupcu. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého žalovanému v 2. rade prislúcha náhrada trov konania, keďže zastavenie konania zavinila sťažovateľka.

Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, a to len proti výroku o trovách konania, pričom poukázala na splnenie podmienok uvedených v § 150 ods. 1 OSP na nepriznanie uplatnenej náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (zlý zdravotný stav, nepriaznivá sociálna situácia) na jej strane, ktoré mali byť okresným súdom pri rozhodovaní zohľadnené.

Krajský súd preskúmal odvolanie sťažovateľky v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP a svojím uznesením zmenil uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov prvostupňového konania v sume 713,69 €, teda aplikujúc § 150 ods. 1 OSP znížil trovy právneho zastúpenia u žalovaného v 2. rade na polovicu.

Zo sťažnosti, z odvolania proti uzneseniu okresného súdu ani z uznesenia krajského súdu   nevyplýva,   že   sťažovateľka   uplatnila   námietky   uvedené   v   sťažnosti   doručenej ústavnému súdu aj v konaní pred krajským súdom.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že z princípu subsidiarity vo vzťahu ústavného súdu k všeobecným súdom v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde tiež vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ   v   rámci   ochrany   svojich   základných   práv   a   slobôd   uplatní   v   konaní   pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými   súdmi,   ústavný   súd   na   jej   posúdenie   nemá   právomoc   (III.   ÚS   135/03, III. ÚS 90/03).

Na   tomto   základe   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľky z dôvodu nedostatku svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 21. októbra 2010