znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 364/2011-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. V., Š., zastúpeného advokátkou   JUDr.   M. G., Advokátska   kancelária,   B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv v spojitosti so základným právom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd   postupom   súdneho   exekútora   JUDr.   E.   V.,   Exekútorský   úrad,   N.,   v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 418/1997 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. V. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 16. mája 2011 doručená sťažnosť J. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv (ďalej len „dohovor“) v spojitosti so základným právom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom súdneho exekútora JUDr. E. V., Exekútorský úrad, N. (ďalej len „súdny exekútor“), v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 418/1997.

2.   Z obsahu   sťažnosti   a pripojených   príloh   vyplýva,   že   na   základe   návrhu oprávneného Mesta Š. z 24. apríla 1997 prebieha voči sťažovateľovi, ktorý je v procesnom postavení   povinného,   exekučné   konanie   na   vymoženie   sumy   23 716,36   €   s príslušenstvom.   Okresný   súd   Nové   Zámky   (ďalej   len   „okresný   súd“)   poverením   č.   k. Er/872/97-71 zo 17. júna 1997 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

3. Okresný súd v priebehu exekučného konania uznesením č. k. Er/872/97-207 z 9. septembra 2002 schválil príklep uskutočnený na dražbe nehnuteľnosti. Sťažovateľ namieta, že napriek schváleniu príklepu ešte v roku 2002 nebolo ku dňu podania ústavnej sťažnosti stále rozhodnuté o rozvrhu výťažku dražby. V napadnutom exekučnom konaní tak podľa jeho   názoru   dochádza   k zbytočným   prieťahom,   ktoré   sú   zapríčinené   nečinnosťou,   resp. neefektívnou a nesústredenou činnosťou súdneho exekútora. Sťažovateľ vytýka súdnemu exekútorovi   najmä   tú   skutočnosť,   že   opakovane   nevyužil   všetky   zákonné   možnosti   na doručovanie písomností a v tejto súvislosti poukazuje na to, že práve z dôvodu nedostatkov v doručovaní relevantných písomností sa od roku 2004 až do 20. októbra 2009 nemohli uskutočniť nariadené rozvrhové pojednávania. Napokon sťažovateľ dodáva, že nečinnosť súdneho exekútora pokračuje i naďalej, keďže ani po vydaní uznesenia okresného súdu č. k. Er/872/97-378 z 10. januára 2011 o neschválení rozvrhu výťažku nebolo ku dňu podania sťažnosti nariadené ďalšie rozvrhové pojednávanie.

4.   Sťažovateľ   podal   23.   marca   2010   Slovenskej   komore   exekútorov   (ďalej   len „komora exekútorov“) na základe § 218a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.   o   súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „exekučný poriadok“)   sťažnosť   na   postup   súdneho   exekútora,   ku ktorej   sa   podľa   neho   komora exekútorov nevyjadrila.  

5. Sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených práv podľa ústavy, dohovoru a listiny postupom súdneho exekútora v exekučnom   konaní vedenom   pod   sp.   zn. Ex   418/1997,   prikázal súdnemu exekútorovi konať   bez   zbytočných   prieťahov,   uložil   súdnemu   exekútorovi   zaplatiť   mu   primerané zadosťučinenie   v sume   66 000   €   a nahradiť   trovy   právneho   zastúpenia.   Primerané zadosťučinenie   sťažovateľ   odôvodnil   tým,   že   počas   zdĺhavého   konania   je   výrazne obmedzený v dispozícii so svojím majetkom, jeho dlh neustále narastá v príslušenstve, čo nepriaznivo vplýva na jeho zdravotný stav a rodinný život.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.  

7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom.

11. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Obdobné základné právo zakotvuje čl. 11 ods. 1 listiny.

12. Sťažovateľ napáda v sťažnosti postup súdneho exekútora, nie exekučného súdu, a preto ústavný súd v daných okolnostiach posudzoval svoju právomoc na prerokovanie veci. Podľa judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) nútený výkon súdnych a   iných   rozhodnutí uskutočňovaný podľa   Exekučného   poriadku   je súčasťou   základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu,   vychádza   z   toho,   že   exekúciu   síce   vykonáva   súdny   exekútor,   ale   na   základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na   vykonanie   exekúcie.   Toto   poverenie   (bez   neho   by   súdna   exekúcia   nemala   zákonný podklad a bola by absolútne neprípustná) potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 ústavy).

13. Zo záveru o súdnej exekúcii ako súčasti základného práva na súdnu ochranu vyplýva, že súdna exekúcia vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť v súlade s ústavnoprocesnými princípmi nielen v citovaných článkoch ústavy, listiny a dohovoru, ale aj s princípmi spravodlivého procesu v širšom zmysle slova vrátane práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (porovnaj III. ÚS 245/06). Z uvedeného ústavný súd vyvodzuje svoju právomoc na prerokovanie tejto veci.

14.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných   práv alebo slobôd   účinne poskytuje, a na použitie   ktorých   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

15. Iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľom označenému základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je sťažnosť na činnosť exekútora komore exekútorov podľa § 218a Exekučného poriadku. Sťažovateľ argumentoval, že komore exekútorov podal 23. marca 2010 sťažnosť na činnosť exekútora,   na   ktorú   komora   exekútorov   odpovedala   listom   z 13.   apríla   2010,   v   ktorom uviedla, že predmetnú sťažnosť postúpila kontrolórovi komory a súdnemu exekútorovi na vyjadrenie a o výsledku kontroly ho bude písomne informovať. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že napriek tomu, že od podania sťažnosti na činnosť exekútora uplynula dostatočne dlhá doba na zaujatie stanoviska, žiadne vyjadrenie mu zo strany komory exekútorov nebolo doručené.

16.   Ústavný   súd   k tomu   konštatuje,   že   pokiaľ   sťažovateľ   nedostal   relevantné vyjadrenie   zo   strany   komory   exekútorov   k   podanej   sťažnosti   na   činnosť   exekútora, Exekučný poriadok mu v takom prípade v dikcii ustanovenia § 218a   umožňuje požiadať Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   o prešetrenie   vybavenia   jeho   sťažnosti komorou   exekútorov.   Ústavný   súd   ďalej   dopĺňa,   že   aj   takáto   žiadosť   adresovaná Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   sa   v intenciách   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   považuje   za   účinný   právny   prostriedok,   ktorý   zákon   poskytuje sťažovateľovi na ochranu označených základných práv a slobôd.

17. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré v danom prípade má k   dispozícii   podľa   Exekučného   poriadku,   alebo   ak   sa   preukáže,   že   sťažovateľ   túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Takéto dôvody však sťažovateľ v sťažnosti neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

18.   Vychádzajúc z uvedeného   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti uzatvára, že sťažnosť je neprípustná podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože sťažovateľ   nevyčerpal   účinný prostriedok   nápravy,   ako   mu   to   umožňuje už spomínaný Exekučný poriadok.

19. Sťažovateľ namietal porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, resp. čl. 11 ods. 1 listiny len v spojitosti s porušením základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže k porušeniu základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote nedošlo, nemohlo   v spojitosti   s ním   dôjsť   ani   k porušeniu   ďalších   sťažovateľom   označených základných práv.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2011