SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 363/2024-5
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miroslava Duriša prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislava Duditša o dôvodoch jeho vylúčenia z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1308/2024 a takto
r o z h o d o l :
1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Duditš j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1308/2024.
2. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Oznámenie možných dôvodov vylúčenia a skutkový stav
1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Duditš listom z 21. mája 2024 podľa § 49 ods. 4 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámil predsedovi ústavného súdu dôvody svojho vylúčenia z konania a rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1308/2024 podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. Pokynom predsedu ústavného súdu z 28. mája 2024 bolo oznámenie podľa čl. IV bodu 1 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde do I. senátu ústavného súdu.
3. Z oznámenia sudcu a príslušného súdneho spisu vyplýva, že vec vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1308/2024 mu bola pridelená ako sudcovi spravodajcovi. Predmetom konania v označenej veci je rozhodovanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv a slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry a postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-342/NKA-BA2-2019 a uznesením úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 2/23/1000-295 z 12. marca 2024, konkrétne neodstránením protiústavnej nečinnosti (konštatovanej v náleze č. k. I. ÚS 448/2021-453 z 10. novembra 2022), okrem iného nepreverením pôvodu a zákonnosti nahrávok nachádzajúcich sa na USB zaistenom v rámci domovej prehliadky 16. októbra 2021 (nahrávky, ktoré mali byť výsledkom použitia informačno-technických prostriedkov Slovenskou informačnou službou v kauze „Gorila“). V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal príkaz podľa § 133 ods. 3 písm. a) aj voči Krajskej prokuratúre v Bratislave [v súvislosti s prechodom pôsobnosti (výkonu dozoru) v trestnom stíhaní z úradu špeciálnej prokuratúry na krajskú prokuratúru] a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
4. Sudca Ladislav Duditš vo svojom oznámení uviedol, že otázka zásahov do práv sťažovateľa postupom štátu v súvislosti s nahrávkami v kauze „Gorila“ bola predmetom posudzovania Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) v rozsudkoch č. 58361/12 z 20. júla 2021 vo veci ⬛⬛⬛⬛ proti Slovenskej republike a č. 58359/12 z 23. júna 2022 vo veci sťažovateľa proti Slovenskej republike. Z obsahu oboch rozsudkov vyplýva, že sa na rozhodovaní týchto vecí zúčastnil ako ad hoc sudca nominovaný za Slovenskú republiku. Je preto názoru, že uvedená skutočnosť mu bráni, aby mohol naďalej konať a rozhodovať o pridelenej sťažnosti sťažovateľa.
II.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom
5. Podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.
6. Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.
7. Podľa čl. IV bodu 1 písm. a) rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.
8. Námietkový senát ústavného súdu sa oboznámil s rozsudkom komory ESĽP vo veci Haščák proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 58359/12 a ďalšie, z 23. júna 2022 (ďalej len „rozsudok ESĽP“), ktorej členom bol ako ad hoc sudca za Slovenskú republiku aj sudca ústavného súdu Ladislav Duditš. Európsky súd pre ľudské práva v bode 97 tohto rozsudku konštatoval, že realizáciou dvoch súhlasov (na použitie informačno-technických prostriedkov zo strany Slovenskej informačnej služby, ktoré vydal Krajský súd v Bratislave 23. novembra 2005 a 18. mája 2006, a uchovávanie sekundárneho materiálu z ich realizácie zo strany Slovenskej informačnej služby) bolo právo sťažovateľa podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) vo vzťahu k jeho súkromnému životu porušené. 8.1. Z bodu 76 tohto rozsudku vyplýva, že otázka praktického a procesného postavenia zvukového záznamu získaného vyšetrovateľmi v roku 2018 – ktorého autenticitou ako primárneho materiálu z operácie „Gorila“ sa zaoberala prokuratúra v auguste a septembri 2021, je nad rámec predmetu posudzovaných sťažností, no ESĽP nič nebráni v tom, aby zohľadnil postavenie tohto materiálu ako podkladovú informáciu na účely posúdenia sťažností sťažovateľa. 8.2. Časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ (okrem iného) namietal, že vo vyšetrovaní „Gorila“ nebola rešpektovaná požiadavka na primeranú dĺžku konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ESĽP zamietol podľa čl. 35 ods. 4 dohovoru ako nekompatibilnú ratione materiae s ustanoveniami dohovoru, keďže sťažovateľa nepovažoval za osobu, ktorá bola obvinená z trestného činu v tomto vyšetrovaní (body 106 a 107 rozsudku).
9. Ako už bolo uvedené, v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 1308/2024 sťažovateľ namieta neodstránenie nečinnosti národnej kriminálnej agentúry, v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-342/NKA-BA2-2019 (vyšetrovanie „Gorila“), konkrétne nepreverením pôvodu a zákonnosti nahrávok nachádzajúcich sa na USB zaistenom v rámci domovej prehliadky 16. októbra 2021 (zvukový záznam). Zároveň namieta, že národná kriminálna agentúra a úrad špeciálnej prokuratúry namietaným postupom prispeli k tomu, že rozsudok ESĽP Slovenská republika ani po takmer dvoch rokoch od jeho vydania efektívne nevykonala, v dôsledku čoho porušenie práva sťažovateľa na ochranu súkromia v zmysle rozsudku ESĽP aj naďalej pretrváva.
10. Námietkový senát ústavného súdu konštatuje, že sudca IV. senátu ústavného súdu Ladislav Duditš bol ako ad hoc sudca za Slovenskú republiku členom komory ESĽP, ktorá už rozhodovala vo veci sťažovateľa aj v rozsahu namietaného nerešpektovania požiadavky na primeranú dĺžku vyšetrovania vo veci Gorila, čo, ako vyplýva z ústavnej sťažnosti sťažovateľa, do istej miery súvisí s namietaným postupom národnej kriminálnej agentúry a úradu špeciálnej prokuratúry v tej istej trestnej veci aj v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 1308/2024, v ktorom je sudcom spravodajcom.
11. V okolnostiach prejednávanej veci tak nemožno túto situáciu stotožniť so stavom, keď by sa sudca ústavného súdu zúčastnil „iba“ iného konania, ktoré sa týkalo tých istých účastníkov (porov. rozhodnutie Komisie z 9. decembra 1987 vo veci Schmid proti Rakúsku, I. ÚS 43/2024).
12. Možno preto uzavrieť, že sudca ústavného súdu Ladislav Duditš ako ad hoc sudca ESĽP bol v predmetnej veci činný pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu. Táto skutočnosť podľa názoru ústavného súdu predstavuje dostatočne kvalifikovaný dôvod na vylúčenie sudcu ústavného súdu z konania a rozhodovania vo veci, pričom ústavný súd dodáva, že uplatnenie tzv. funkčnej predpojatosti nie je podmienené žiadnym ďalším predpokladom.
13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade sú naplnené podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde na vylúčenie sudcu Ladislava Duditša z konania a rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1308/2024, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
III.
K právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia
14. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.
15. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. júna 2024
Miloš Maďar
predseda senátu