znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 363/2012-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   augusta   2012 predbežne prerokoval sťažnosť E. L., B.; F. H. B.; J. L., B.; M L. D.; R. L., D.; B. P. D.; A. L., B.; P. L., B.; PhDr. G. L., B.; P. L., B.; Mgr. A. N., B.; Ing. Ľ. L., B.; O. L., B.; J. L., B.; M.   S.   B.,   a H.   P.   B.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   H.   L.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 125/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. L., F. H., J. L., M. L., R. L., B. P., A. L., P. L., PhDr. G. L., P. L., Mgr. A. N., Ing. Ľ. L., O. L., J. L., M. S. a H. P. o d m i e t a   pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2012 doručená sťažnosť E. L., F. H., J. L., M. L., R. L., B. P., A. L., P. L., PhDr. G. L., P. L., Mgr. A. N., Ing. Ľ. L., O. L., J. L., M. S. a H. P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Krajského súdu   v Bratislave (ďalej len „krajský   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 125/2011.

2. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že «... podali dňa 10. septembra 2003 žalobu vo veci ochrany vlastníckeho práva proti H. Toto konanie bolo rozhodnuté dňa 8. decembra 2006 rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. Do dnešného dňa však nebolo právoplatne rozhodnuté o trovách konania a právneho zastúpenia, a teda navrhovatelia, napriek   tomu,   že   súdny   spor   vyhrali,   ešte   6   rokov   po   jeho   skončení   nemajú   náhradu nákladov, ktoré museli vynaložiť pri domáhaní sa ochrany svojich vlastníckych práv... Pri vyčísľovaní trov konania a právneho zastúpenia na Okresnom súde Bratislava I. zo dňa 4. augusta 2010, tento rozhodol, že: „odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi v 1.   až   18.   rade   trovy   konania   vo   výške   66.740,09   EUR   k   rukám   právnej   zástupkyne navrhovateľov, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti toho uznesenia. Voči tomuto rozhodnutiu bolo zo strany navrhovateľov podané odvolanie...“

Okresný súd Bratislava I. však následne vydal nové rozhodnutie o trovách konania, ktorým nerešpektoval vyjadrenie súdu vyššieho stupňa (Krajský súd Bratislava), ktorý mal byť preň právne záväzný. Z tohto dôvodu sa sťažovatelia opätovne odvolali na Krajský súd Bratislava, a to dňa 29. septembra 2011...

Do   dnešného   dňa   však   nebolo   vo   veci   rozhodnuté,   a   to   ani   napriek   tým skutočnostiam, že Krajský súd Bratislava už raz v tej istej veci rozhodol, a že mu teda musí byť   známa   právna   podstata   prípadu.   Predmetný   prípad   sa   dostal   na   rozhodovanie rovnakému sudcovi, ktorý ho už raz rozhodoval 31. mája 2011, a teda bol plne oboznámený s podstatou prípadu.».

3. Sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby vydal nález tohto znenia:

„Základné   právo   sťažovateľov,   a   to   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   bolo   porušené   postupom   Krajského   súdu   Bratislava   v   konaní o odvolaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 125/2011.

Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu Bratislava, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 125/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľom   spoločne   a   nerozdielne   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 3.000 EUR, ktoré im je Krajský súd Bratislava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľov... Ústavný súd priznáva sťažovateľom spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2278,72 EUR, ktorá je splatná do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľov...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovateľ domáhal.   Ústavný   súd   môže   rozhodnúť len   o tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2   ods. 2   ústavy).   V tomto   ohľade   sťažovatelia   (kvalifikovane   zastúpení   advokátom) namietali prieťahy (iba) v rámci odvolacieho konania pred krajským súdom.

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa   odseku   1,   ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že   využil   možnosť   podať sťažnosť   na prieťahy v súdnom   konaní podľa   § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len   „zákon   o súdoch“),   alebo   ak   sa   preukáže,   že   sťažovateľ   túto   podmienku   nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so   základným   právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

10.   V súvislosti   s tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred   ústavným   súdom.   Špecifickosť   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   teda   spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti   inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11.   Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   a priložených   príloh   zistil,   že   sťažovatelia doručili krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní krajského súdu 3. mája 2012, ktorú podpredseda krajského súdu uznal za dôvodnú v liste sp. zn. Spr. 2119/2012 z 15. mája 2012. V odpovedi podpredsedu krajského súdu sťažovateľom na ich sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 6 Co 125/2011 tvoriacej prílohu sťažnosti je okrem iného uvedené: „... spis Okresného   súdu   Bratislava   I sp.   zn.   11   C   10/2004   bol   prvýkrát   predložený   Krajskému súdu... dňa 15. 10. 2010 a bola mu pridelená sp. zn. 6 Co 343/2010, pričom dňa 31. 05. 2011 tunajší súd uznesením č. k. 6 Co 343/2010-424 uznesenie súdu I. stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil mu v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Vec po druhý raz napadla na Krajský súd... dňa 12. 9. 2011 a bola jej pridelená sp. zn. 6 Co 125/2011...

Súčasne   podotýkam,   že   vec   sp.   zn.   6   Co   125/2011   bude   prevedená   do   režimu sledovania vecí podpredsedom krajského súdu až do vrátenia spisu súdu prvého stupňa, pričom vyzvem konajúceho predsedu senátu, aby neodkladne prijal ďalšie opatrenia na odstránenie vzniknutých prieťahov v konaní.“

12.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   podanie   sťažnosti   predsedovi   krajského   súdu (3. mája 2012) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (6. júna 2012) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by podpredseda krajského súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej   (m. m.   IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05), ktoré, mimochodom, podpredseda krajského súdu zrejme aj prijal, keďže následne (15. júna 2012) krajský súd v merite veci rozhodol a spis 19. júna 2012 vrátil Okresnému súdu Bratislava I.

13.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.

14. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.

15.   Aj   keby   ústavný   súd   sťažnosť   neodmietol   pre   jej   neprípustnosť,   bolo   by   ju potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

16. Vzhľadom na uvedené, najmä na dĺžku konania vedeného pred krajským súdom pod sp. zn. 6 Co 125/2011 (viac ako 9 mesiacov), ktorá sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote, by bolo potrebné odmietnuť sťažnosť smerujúcu proti postupu krajského súdu aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012