znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 363/08-117

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2009 o späťvzatí sťažnosti Mesta V. podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, zastúpeného advokátom JUDr. A. B., B., v ktorej namieta porušenie čl. 20 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 SžoKS 21/2006 z 3. mája 2007, po prijatí uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 1/09 z 18. februára 2009 plénom Ústavného súdu Slovenskej republiky, takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti Mesta V. z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra 2007   doručená   sťažnosť   a   25.   februára   2008   doplnenie   sťažnosti   Mesta   V.   (ďalej   len „sťažovateľ“) a Mestského zastupiteľstva mesta V., zastúpených advokátom JUDr. A. B., B. vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) a práva podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutím Správy katastra Poprad (ďalej len „katastrálny úrad“) sp. zn. H-3/97 z 11. marca 2004, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Sp 25/05 z 29. novembra 2005 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 SžoKS 21/06 z 3. mája 2007.

2. Ústavný súd uznesením z 5. novembra 2008 č. k. I. ÚS 363/08-44 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 127 ústavy vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods.   1   a 2 ústavy, práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a práva   podľa   čl.   1 dodatkového protokolu rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3 SžoKS 21/06 z 3. mája 2007, vo zvyšnej časti   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   a zároveň   odmietol   aj   sťažnosť   Mestského zastupiteľstva mesta V. podľa čl. 127a ústavy.

3.   Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   I.   senát   ústavného   súdu   v súvislosti so svojou   rozhodovacou   činnosťou   dospel   k právnemu   názoru   odchylnému od právneho názoru   II.   senátu   ústavného   súdu   vyjadreného   v rozhodnutí   č. k.   II.   ÚS   91/08-111 z 9. septembra   2008   (pozri   bod   4   a   5).   Rovnaký   základ   odchylných   právnych   názorov obidvoch senátov ústavného súdu [t. j. posúdenie právneho významu nariadenia Slovenskej národnej rady č. 52/1947 Sb. n. SNR o utvorení obce Vysoké Tatry a o zaistení rozvoja tatranského   kraja   (ďalej   len   „nariadenie   z roku   1947“)   k reštitučným   nárokom   Obce   Š. podľa § 52 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom do 31. decembra 2001 (ďalej aj „katastrálny zákon“)] prima facie vyplýva už   z porovnania   príloh nariadenia   z roku   1947   [konkrétne   bodu   1   písm.   b)   prílohy] s nariadením Zboru povereníkov č. 6/1954 Sb. n. SNR o podrobnom vymedzení územia obvodu Mestského národného výboru vo V. a jednotlivých obvodných národných výborov (konkrétne prílohy 1 písm. A bod 5), a to pokiaľ ide (v prípade I. senátu ústavného súdu) o totožnosť   identifikácie   územia   obce   Š.   v rámci   oboch   uvedených   právnych   predpisov (z porovnania tam rozpísaných parcelných čísel je zrejmé, že v týchto predpisoch došlo v súvislosti s prepisom parcelných čísel k „pochybeniu“ vo vymedzení iba dvoch parciel, ostatné sú identické). Z obsahu dotknutých sťažností (vo veci sťažnosti sťažovateľa vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 91/08 týkajúcej sa územia „Š. p.“ aj vo veci sťažovateľa vedenej ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 363/08 týkajúcej sa územia „T. Š.“) vyplýva, že ich podstatou je namietanie rovnakých právnych záverov vyslovených najvyšším súdom v oboch jeho rozsudkoch (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sž 21/06 z 3. mája 2007 vo veci „Š. p.“ a rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sž 21/06 z 3. mája 2007 vo veci „T. Š.“). Z uvedeného vyplýva, že vecnoprávny základ pre rozhodovanie I. senátu ústavného súdu, ako   aj   II.   senátu   ústavného   súdu   napriek   tomu,   že   sa   týkal   odlišného   územia,   súvisel s posúdením vplyvu nariadenia z roku 1947 (samého osebe) na reštitučný nárok Obce Š. podľa   § 52 ods. 1 katastrálneho zákona. Preto v súlade s § 6 zákona o ústavnom súde predložil   I.   senát   ústavného   súdu   4. februára   2009   plénu   ústavného   súdu   návrh   na rozhodnutie o zjednotení odchylných právnych názorov.

4. Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 91/08-111 z 9. septembra 2008 vyslovil, že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 SžoKS 21/06 z 3. mája 2007 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a základné právo Mestského zastupiteľstva mesta   V.   podľa   čl. 67   ods.   1   a 3   ústavy,   zrušil   rozsudok   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 4 SžoKS 21/06 z 3. mája 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľa a Mestského zastupiteľstva mesta V. ústavný súd svojím nálezom nevyhovel. II. senát ústavného súdu v podstatnom (tvoriacom odchylné právne názory I. a II. senátu ústavného súdu, pozn.) vychádzal z názoru, že na účely reštitučného nároku Obce Š. voči sťažovateľovi podľa § 52 ods. 1 katastrálneho zákona je právne významnou skutočnosťou nadobudnutie účinnosti nariadenia z roku 1947, ktorá nastala pred rozhodným obdobím (t. j. pred 1. januárom 1948), a preto nárok Obce Š. na zmenu priebehu hranice právne neobstojí.

5. Naopak, I. senát ústavného súdu v súvislosti s posúdením veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 363/08 predbežne dospel k názoru, že prvýkrát ku zmene priebehu hranice medzi obcou Š. a sťažovateľom došlo až v rozhodnom období (v rokoch 1948 až 1989),   a to   na   základe   až   reálne   uskutočnenej   zmeny   priebehu   hraníc   (§   52   ods.   1 katastrálneho zákona).

6. Sťažovateľ ústavnému súdu oznámil podaním doručeným 17. februára 2009, že svoju sťažnosť v uvedenej veci (I. ÚS 363/08, pozn.) berie späť. Späťvzatie svojej sťažnosti odôvodnil tak, že má „záujem, aby sa zachoval doterajší územno-právny a administratívny stav mesta V., ku ktorému podľa nálezu Ústavného súdu zo dňa 9. 9. 2008 č. k. II. ÚS 91/08 prislúcha aj Š.“. Vo svojom späťvzatí sťažovateľ ďalej uviedol, že považuje za „vhodné a žiaduce, aby sa nezvyšovalo napätie medzi Mestom V. a obcou Š. a ich obyvateľmi“, čím chce prispieť k „dobrým vzťahom a spolupráci medzi administratívnymi celkami v oblasti V.   na   prospech   úspešného   ďalšieho   rozvoja   tohto   významného   a jedinečného   územia Slovenskej republiky. V dôsledku tohto späťvzatia našej sťažnosti zo dňa 11. 10. 2007 a na to nadväzujúcimi rozhodnutiami by zostal v platnosti stav pred napadnutými rozhodnutiami Správy katastra Poprad.“. Zároveň ústavný súd požiadal, aby pochopil a akceptoval „dobrý úmysel, ktorý sledujeme týmto späťvzatím našej sťažnosti v predmetnej veci a vyslovili s ním súhlas“.

7. Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

8.   Za   danej   procesnej   situácie   (body   2   až   7)   I.   senát   ústavného   súdu   trval   na zjednotení odchylných právnych názorov (body 4 a 5) v pléne ústavného súdu, pretože ak by   plénum   ústavného   súdu   návrh   na   zjednotenie   zamietlo,   a   tým   potvrdilo   správnosť právneho názoru II. senátu ústavného súdu (bod 4), prichádzal by do úvahy (tiež) postup podľa   §   54   in   fine   zákona   o ústavnom   súde   („späťvzatie   sa   nepripúšťa...   ak   sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu... ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú   základné   práva   alebo   slobody   sťažovateľa“)   a následné   zrušenie   rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 SžoKS 21/2006 z 3. mája 2007. Pokiaľ by plénum ústavného súdu   potvrdilo   právny   názor   I.   senátu   ústavného   súdu   (bod   5),   nič   by   už   nebránilo rešpektovať späťvzatie sťažnosti sťažovateľom, pretože toto späťvzatie (a tým aj vecná správnosť rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 SžoKS 21/2006 z 3. mája 2007) by bolo v súlade (tiež) s rozhodnutím (stanoviskom) pléna ústavného súdu.

9.   Plénum   ústavného   súdu   na   neverejnom   zasadnutí   18.   februára   2009   rozhodlo uznesením   sp.   zn.   PLz.   ÚS   1/09   vo   veci   zjednotenia   odchylných   právnych   názorov II. senátu ústavného súdu vyslovených v náleze č. k. II. ÚS 91/08-111 z 9. septembra 2008 (bod 4) a v stanovisku I. senátu ústavného súdu (bod 5), ku ktorému dospel v súvislosti s prerokovaním sťažnosti sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 363/08, takto: „Prvá zmena hranice katastrálneho územia obce Š., tak že z jej katastrálneho územia bolo   odčlenené   územie   T.   Š.   v prospech   územia   Mesta   V.,   bola vykonaná v rozhodnom období od 1. januára 1948 do 31. decembra 1989 [§ 52 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   162/1995   Z.   z.   o katastri   nehnuteľností   a o zápise   vlastníckych a iných   práv   k nehnuteľnostiam   (katastrálny   zákon)   v znení   platnom   do   31.   decembra 2001], a to bez súhlasu obyvateľov obce, a preto nie je dôvod na prinavrátenie územia T. Š. Mestu V., ktoré mu bolo odňaté na základe uznesenia pléna Okresného národného výboru Poprad č. 90 z 23. marca 1976.“

10.   Aj   keď   ústavný   súd   vo   všeobecnosti   pri   odôvodnení   uznesenia   o   zastavení konania (ak bola sťažnosť zobratá späť) rešpektuje procesný charakter tohto rozhodnutia, v okolnostiach   danej   veci,   vzhľadom   na   zviazanosť   rozhodnutia   pléna   ústavného   súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/09 z 18. februára 2009 s týmto rozhodnutím, považuje za potrebné uviesť, že stanovisko (bod 9) je podľa čl. 131 ods. 1 ústavy rozhodnutím pléna ústavného súdu, ktoré musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov (plénum tvorí 13 sudcov ústavného súdu, pozn.), pričom ústavný súd je v ďalšom konaní viazaný týmto rozhodnutím (§ 6 zákona o ústavnom súde). Rozhodnutie (stanovisko) pléna pôsobí do budúcna a má prednosť (zaväzuje ústavný súd k tomu) pred odchylným právnym názorom vyjadreným už v rozhodnutí niektorého zo senátov ústavného súdu. Z uvedeného podľa názoru ústavného súdu vyplýva okrem iného aj to, že takýmto rozhodnutím (stanoviskom) pléna ústavného súdu sú viazané aj orgány verejnej moci, ktoré po prijatí rozhodnutia pléna ústavného súdu o zjednotení právnych názorov senátov s konečnou platnosťou nerozhodli vo veci podľa (už prekonaného, pozn.) právneho názoru niektorého zo senátov ústavného súdu. Názor, že aj v už spomínanom prípade je orgán verejnej moci viazaný (medzičasom plénom ústavného súdu zmeneným) právnym názorom niektorého zo senátov ústavného súdu, treba považovať za extrémne formalistický, pretože ak by orgán verejnej moci vychádzal z už (medzičasom) prekonaného právneho názoru niektorého zo senátov ústavného súdu, tento by v ďalšom konaní (po podaní sťažnosti ústavnému súdu) pred ústavným súdom neobstál.

11.   Na   základe   uvedeného   (pozri   bod   7   a 8)   ústavný   súd   nezistil   dôvody   na nepripustenie späťvzatia sťažnosti, a preto konanie o sťažnosti sťažovateľa zastavil.

12. Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2009