znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 362/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenéhoadvokátom JUDr. Jozefom Göblom, Jantárová 30, Košice, vo veci namietaného porušeniazákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 4a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa   čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky v spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 13 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola13. augusta 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 4 a čl. 144 ods. 1 ústavya podľa čl. 19 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojenís čl. 13 dohovoru a podľa čl. 14 a čl. 17 dohovoru.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«A-1) Dňa 18. 11. 1997 (pred takmer 18 rokmi) bol v denníku s názvom „Košický večer“   uverejnený   článok   „Stanovisko   1.   FC“,   ktorý   obsahoval   nepravdivé   a   pravdu skresľujúce údaje, ktoré sa dotkli občianskej cti navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛ s ťažkými existenčnými dôsledkami voči jeho osobe (dôkaz č. 1);

A-2) Bez akýchkoľvek pochybností bola toho dňa vydavateľom denníka „Košický večer“ Cassovia Press, a. s. (dôkaz č. 2) s postavením a právnou zodpovednosťou v zmysle v tom čase platného „Zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch“ (v ďalšom pôvodný tlačový zákon č. 81/1966 Zb. - § 10 ods. 1 v   znení:   „Za   periodickú   tlač   zodpovedá   vydavateľ,   za   ostatné   hromadné   informačné prostriedky príslušná organizácia, na ktorú sa vzťahujú všetky ďalšie ustanovenia platné pre vydavateľa“);

A-3) Bez akýchkoľvek pochybností bol toho dňa šéfredaktorom denníka „Košický večer“ ⬛⬛⬛⬛ (dôkaz č. 2) s postavením a právnou zodpovednosťou v zmysle pôvodného tlačového zákona č. 81/1966 Zb. (§ 10 ods. 2 v znení: „Z poverenia vydavateľa riadi hromadný informačný prostriedok šéfredaktor...“;

A-4) O právnych vzťahoch medzi šéfredaktorom a vydavateľom hovoril § 10 ods. 3 pôvodného tlačového zákona č. 81/1966 Zb...

A-5) Keďže vtedajší šéfredaktor denníka „Košický večer“ ⬛⬛⬛⬛ dňa 05. 01. 1998 odmietol uverejniť opravu nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov (dôkazy č. 3, č. 4), ktoré sa dotkli občianskej cti navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛ s ťažkými existenčnými   dôsledkami   voči   jeho   osobe,   bola   predmetná   záležitosť   v   plnom   súlade s pôvodným   tlačovým   zákonom   č.   81/1966   Zb.   (§   19   ods.   1,   §   20   ods.   1)   predložená Okresnému   súdu   Košice   II   (26.   01.   1998)   -   dôkaz   č.   5   s   následným   zaplatením požadovaného poplatku (26. 05. 1998) - dôkaz č. 6.

A-6) Návrh na začatie konania (dôkaz č. 5) bol navrhovateľom podaný v plnom súlade s ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR;

B-1) Dňa 15. 08. 2002 bola Cassovia Press, a.s. (vydavateľ denníka Košický večer v čase uverejnenia inkriminovaného článku „Stanovisko 1. FC“)vymazaná z obchodného registra;

B-2) Dňa 16. 08. 2002 opäť v plnom súlade s ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozšíril navrhovateľ ⬛⬛⬛⬛ svoj   návrh   „o   povinnosť   uverejniť   opravu   nepravdivých a pravdu   skresľujúcich   údajov   v   hromadnom   informačnom   prostriedku“   aj   o   žalobu na ochranu   osobnosti   podľa   ust.   čl.   19   ods.   1   Ústavy   SR   (v   zmysle   ust.   §   20   ods.   2 pôvodného tlačového zákona č. 81/1966 Zb. v znení: „Nedotknuté zostávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti“);

B-3) Dňa 12. 12. 2002 Okresný súd Košice II svojím Uznesením č. 29C 35/98-135 nepripustil rozšírenie návrhu navrhovateľa aj na ochranu osobnosti (dôkaz č. 7);

B-4) Napriek podanému odvolaniu Krajský súd v Košiciach dňa 30. 01. 2004 svojím Uznesením č. 13 Co342/03-183 (dôkaz č. 8) odmietol odvolanie proti výroku o nepripustení zmeny návrhu navrhovateľa (s rozšírením aj na ochranu osobnosti), čím navrhovateľovi ⬛⬛⬛⬛ odmietol možnosť uplatnenia ústavne zaručeného práva v zmysle ust. čl. 19 ods. 1 Ústavy SR (v znení: „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena“);

C-1)   Po   nadobudnutí   právoplatnosti   Uznesenia   Krajského   súdu   v   Košiciach č. 13Co342/03-183 zo dňa 30. 01. 2004 (dôkaz č. 8) sa predmetom konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod č. k. 29C 35/1998 stala výhradne „povinnosť uverejniť opravu   nepravdivých   a   pravdu   skresľujúcich   údajov   v   hromadnom   informačnom prostriedku“;

C-2) V zmysle ust. čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sa od príslušných súdov Slovenskej republiky   (Okresný   súd   Košice   II,   Krajský   súd   v   Košiciach,   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky) prednostne očakávalo zabezpečenie aplikácie práva v zmysle ust. § 20 ods. 1 v tom čase platného „Zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch“ s dôkazným bremenom na strane odporcov;

C-3) V zmysle ust. čl. 144 ods. 1 Ústavy SR a v súlade so zásadou iura novit curia („súd pozná právo“) bolo základnou povinnosťou súdov preskúmať podmienky konania a postupovať od 1. júna 2004 podľa § 103 O. s. p. [v znení: „Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania)“]a podľa § 104 ods. 1 O. s. p. [v znení: „Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví“]. Zásada iura novit curia totiž neznamená len to, že súd pozná právo, ale aj to, že si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 59/00 z 20. decembra 2001);

D-1) Od začiatku konania na Okresnom súde Košice II (č.k. 29C/35/1998) pred takmer 18 rokmi (od 26. 01. 1998) až do nespochybniteľného zániku predmetnej periodickej tlače najneskôr dňa 01. 06. 2004 (zánik denníka „Košický večer“) ani jediný šéfredaktor v súbehu s právnou zodpovednosťou jednotlivých vydavateľov denníka „Košický večer“ (viď § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 19 a § 20 pôvodného tlačového zákona č. 81/1966 Zb.) nepreukázali pravdivosť ohováračských údajov v článku „Stanovisko 1. FC“ z 18. 11. 1997, pretože   ani   jediné   pojednávanie   na   Okresnom   súde   Košice   II   (č.   k.   29C/35/1998)   sa neuskutočnilo k meritu veci o „uloženie povinnosti uverejniť tlačovú opravu nepravdivých a pravdu   skresľujúcich   údajov   v   hromadnom   informačnom   prostriedku“   s   dôkazným bremenom na strane odporcov (dôkazy č. 9 - č. 16);

D-2)   Bez   akýchkoľvek   pochybností   po   výmaze   spoločnosti   Cassovia   Press,   a.   s. z Obchodného registra (15.08.2002) bola vydavateľom denníka „Košický večer“ Media Max a.s. (ktorá pod zmeneným názvom MILABEL, a. s. v likvidácii figuruje dodnes vo veci v rozpore   so   zákonom   ako   odporca)   do   25.   05.   2004   s   postavením   a   právnou zodpovednosťou vydavateľa a ním určených šéfredaktorov v zmysle v tom čase platného pôvodného tlačového zákona č. 81/1966 Zb. (§ 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 19 a § 20); D-3) Právne skutočnosti   uvedené v predchádzajúcich bodoch D-1), D-2) nastali bez akéhokoľvek   zavinenia   zo   strany   navrhovateľa,   ako   o   tom   jednoznačne   svedčia nasledujúce   nálezy   a   súdne   rozhodnutia   najvyššej   právnej   sily   v   Slovenskej   republike a Európskej únii:

- Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 152/02 zo 16. apríla 2003 (rozhodnutie: „1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. 29 C 35/98 porušené bolo“);

- Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 129/06-67 z 28. júna 2007 (rozhodnutie: „1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   v   období   po   vydaní   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. II. ÚS 152/02   zo   16.   apríla   2003   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v   konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 35/98 porušené bolo“);

- Judgment Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu z 27. novembra 2007

-Application no. 33827/03 – Case of Matia v. Slovakia (... „THE COURT UNANIMOUSLY 1. Declares the complaint concerning the excessive length of the proceedings admissible and the remainder of the application inadmissible; 2. Holds that there has been a violation of Article 6 § 1 of the Convention“);

D-4) Na základe jednoznačne preukázaného a viacnásobne opakovaného porušenia základných práv navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛ v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 29 C 35/98 [viď predchádzajúci bod D-3)] nastali postupom času bez akéhokoľvek   zavinenia   zo   strany   navrhovateľa   také   nedostatky   podmienok   konania „o uloženie   povinnosti   uverejniť   tlačovú   opravu   nepravdivých   a   pravdu   skresľujúcich údajov v hromadnom informačnom prostriedku“, ktoré nemožno odstrániť:...

D-5)   Na   základe   horeuvedených   bodov   všetci   tí,   ktorí   v   konaní   „o   uloženie povinností   uverejniť   tlačovú   opravu   nepravdivých   a   pravdu   skresľujúcich   údajov   v hromadnom informačnom prostriedku“ vystupovali ako účastníci od začiatku konania (26. 01. 1998) do 01. 06. 2004, najneskôr dňa 1. júna 2004 stratili spôsobilosť a procesnú spôsobilosť [§ 237 ods. b), ods. c) O. s. p.] byť účastníkmi konania vo veci o uloženie povinnosti uverejniť opravu nepravdivých údajov z dôvodu zániku predmetnej periodickej tlače denník „Košický večer“ zároveň so zánikom vydavateľa a šéfredaktora, zodpovedných za vydávanie tejto periodickej tlače, a to bez akéhokoľvek zavinenia zo strany navrhovateľa; E-1) Dňa 14. 11. 2014 podal navrhovateľ ⬛⬛⬛⬛ na Najvyšší súd Slovenskej republiky   „Dovolanie   v   zmysle   usl.   §   236   a   nasl.   O.   s.   p.“   (dôkaz   č.   23),   pričom napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu bolo Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Co/366/2013-689 - 7298899004 zo dňa 24. septembra 2014 (dôkaz č. 24) v súbehu s Uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 29C/35/1998-655 - IČS: 7298899004 zo dňa 3. júna 2013 (dôkaz č. 25);

E-2) V predmetnom dovolaní (dôkaz č. 23) navrhovateľ ⬛⬛⬛⬛ navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby po dôkladnom preskúmaní podmienok konania (v období po zániku denníka „Košický večer“ k 01. 06. 2004) „o uloženie povinností uverejniť   tlačovú   opravu   nepravdivých   a   pravdu   skresľujúcich   údajov   v   hromadnom informačnom prostriedku“ (vedeného na Okresnom súde Košice II vtedy už takmer 17 rokov pod č. k. 29C/35/1998), rozhodol nasledovne:

- ODLOŽIL vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia pred rozhodnutím o dovolaní;

- ZRUŠIL   Uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach   č.   k.   1Co/36672013-689

-7298899004 zo dňa 24. septembra 2014 pre zmätočnosť konania;

- ZRUŠIL   Uznesenie   Okresného   súdu   Košice   II   č.   k.   29C/35/1998-655   -   IČS: 7298899004 zo dňa 3. júna 2013 pre zmätočnosť konania;

- DEFINITÍVNE ZASTAVIL KONANIE v zmysle ust. § 103, § 104 a § 107 O. s. p. pre také nedostatky podmienok konania „o uloženie povinnosti uverejniť tlačovú opravu nepravdivých   a   pravdu   skresľujúcich   údajov   v   hromadnom   informačnom   prostriedku“, ktoré nemožno od 01. 06. 2004 odstrániť;

E-3) Najvyšší súd Slovenskej republiky (porušiteľ v 1. rade) však ani NEODLOŽIL vykonateľnosť   napadnutého   rozhodnutia   pred   rozhodnutím   o   dovolaní,   ani   NEZRUŠIL Uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach   č.   k.   1Co/366/2013-689   -   7298899004   zo   dňa 24. septembra 2014 pre zmätočnosť konania, ani NEZRUŠIL Uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. 29C/35/1998-655 - IČS: 7298899004 zo dňa 3. júna 2013 pre zmätočnosť konania, ani DEFINITÍVNE NEZASTAVIL KONANIE v zmysle ust. § 103, § 104 a § 107 O. s. p. pre také nedostatky podmienok konania „o uloženie povinnosti uverejniť tlačovú opravu   nepravdivých   a   pravdu   skresľujúcich   údajov   v   hromadnom   informačnom prostriedku“, ktoré nemožno od 01. 06. 2004 odstrániť;

E-4)   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (porušiteľ   v   1.   rade)   svojím   Uznesením č. k. 6Cdo 98/2015 zo dňa 26. mája 2015 DOVOLANIE ODMIETOL (dôkaz č. 26); F-1) Nepreskúmaním podmienok konania v zmysle ust. § 103, § 104 a § 107 O. s. p. a odmietnutím dovolania v Uznesení č. k. 6Cdo 98/2015 zo dňa 26. mája 2015 Najvyšší súd Slovenskej   republiky   vytvoril   bezprecedentný   právne   zmätočný   stav,   pretože   napriek údajnému zastaveniu konania v zmysle zmätočného Uznesenia Okresného súdu Košice II č. k. 29C/35/1998-655 - IČS: 7298899004 zo dňa 3. júna 2013, ktoré bolo údajne potvrdené zmätočným Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Co/366/2013-689 - 7298899004 zo dňa   24.   septembra   2014,   konanie   č.   29C/35/1998   naďalej   pokračuje   [viď   opravné Uznesenie   Okresného   súdu   Košice   II   č.   29C/35/1998-702   zo   dňa   04.   12.   2014 a „ODVOLANIE v zmysle ust. § 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.)proti Opravnému uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 29C/35/1998-702 7298899004 zo dňa 4. 12. 2014“ z 23. decembra 2014 (dôkazy č. 27 a č. 28)]...»

V   petite   podanej   sťažnosti   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,v ktorom vysloví:

„1. Porušenie základných práv a slobôd navrhovateľa v zmysle Práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v súbehu s ust. čl. 12 ods. 4 Ústavy SR a v súbehu s ust. čl. 144 ods. 1 Ústavy SR.

2. Porušenie základných práv a slobôd navrhovateľa v zmysle Práva na spravodlivé súdne konanie podľa ust.   čl. 6 ods. 1 európskeho Dohovoru o ochrane   ľudských práv a základných slobôd v súbehu s Právom na účinný opravný prostriedok podľa ust. čl. 13 európskeho Dohovoru.

3. Porušenie základných práv a slobôd navrhovateľa v zmysle ust. čl. 19 ods. 1 Ústavy SR v súbehu s ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

4. Porušenie základných práv a slobôd navrhovateľa v zmysle Zákazu diskriminácie podľa ust. čl. 14 európskeho Dohovoru v súbehu so Zákazom zneužitia práv podľa ust. čl. 17 európskeho Dohovoru.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono   ústavnom   súde“)   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa   a   zisťuje,či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhomna začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranusvojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Ustanovenie   §   20   zákonao ústavnom   súde   sa   v   celom   rozsahu   vzťahuje   na   sťažnosť   podľa   §   49   a   nasl.   zákonao ústavnom súde.

Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecnýchnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľatvrdenia sťažovateľa porušili. Podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde musísťažnosť   ďalej   obsahovať   označenie   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody. Podľa písmena c) citovanéhozákonného ustanovenia musí sťažnosť taktiež obsahovať označenie, proti komu smeruje,pričom   sa   musí   uviesť   porušovateľ   práva   identifikáciou   najmä   orgánu   verejnej   moci,pred ktorým je sťažovateľ účastníkom konania.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konaniaosobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práva slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Z   uvedeného   vyplýva,   že   ústavný   súd   má   v   ústavea v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazanéna splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej vecinie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľom   predložená   sťažnosť   neobsahuje   najmänávrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľ od ústavného súdudomáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   na   rozhodnutie   ústavného   súduv uvedenej   veci.   Formulácia   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   je   neúplná,   keďžeoznačenie subjektov, ktoré sťažovateľ považuje za porušiteľov ním označených práv, úplneabsentuje a sťažovateľ sa ani nedomáha zrušenia žiadnych rozhodnutí ani iného obdobnéhorozhodnutia ústavného súdu.

Na základe už uvedeného ústavný súd konštatuje, že návrh na rozhodnutie vo vecisamej v predloženej sťažnosti (koncentrovaný v jej petite, pozn.) nezodpovedá právomociamústavného súdu vo vzťahu ku konaniam o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb.Takýto návrh znemožňuje zároveň ústavnému súdu preskúmať predmetnú sťažnosť aj zhľadiska   jej   prípadnej   zjavnej   neopodstatnenosti.   Súčasne   taký   návrh   neumožňujeústavnému súdu vymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie(§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Tieto procesné predpoklady sa skúmajú jednotlivo akonkrétne   vo vzťahu ku   každému   sťažnosťou napádanému   rozhodnutiu, opatreniu   aleboinému zásahu.

Ústavný   súd   zároveň   konštatuje,   že   sťažovateľ   prostredníctvom   kvalifikovanéhozástupcu, ktorý pravdepodobne koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu,spolu s návrhom ústavnému súdu nedoručil splnomocnenie pre advokáta na zastupovaniev konaní pred ústavným súdom ani kópiu žiadneho rozhodnutia, resp. iný dôkaz o zásahudo ním označených práv. Predloženie splnomocnenia, ako aj uvedených kópií je pritompovinnosťou vyplývajúcou z už citovaného § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2 zákona o ústavnomsúde.

V   súvislosti   s   uvedenými   nedostatkami   ústavný   súd   pripomína,   že   tieto   nie   jepovinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitút   povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacejčinnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatokzákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010,   III. ÚS 357/2010,   II. ÚS 309/2010,   I. ÚS 162/2010,   IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Podľa § 18 ods. 2zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský   zákon) v   znení   neskorších predpisov   advokátje povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať právaa záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak súna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomtoohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patríprávo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom   na   už   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   takénedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015