znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 362/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   F.,   S.,   toho   času   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody, zastúpeného advokátom JUDr. J. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu Nitra v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1   T   44/2001   a postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky (bližšie nešpecifikované konanie) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. F.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2012 doručená   sťažnosť   P.   F.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Krajského   súdu   v   Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 1 T 44/2001   a postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) v bližšie nešpecifikovanom konaní.

2.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedol: „...   Na   základe   splnomocnenia sťažovateľa   bolo   cestou   jeho   právneho   zástupcu   podané   dovolanie.   Dovolanie   bolo odoslané doporučene na adresu Krajského súdu v Nitre doporučenou poštovou zásielkou dňa   13.   1.   2009   spolu   so   splnomocnením   udeleným   obhajcovi.   Podľa   priloženého hromadného   poštového podacieho hárku bolo   podanie   odoslané   okrem KS Nitra aj   na vedomie matke odsúdeného a odsúdenému. Obaja zásielku prevzali.

Nakoľko ani do dnešného dňa nebolo o dovolaní sťažovateľa rozhodnuté, na základe splnomocnenia matky sťažovateľa podal jeho právny zástupca Predsedkyni krajského súdu v Nitre sťažnosť na prieťahy v konaní.

Z jej   odpovede   vyplýva,   že   sa   realizujú   úkony   potrebné   pre   predloženie   veci dovolaciemu súdu...“

3. Ďalej sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „... Chápeme, že sa doručovaná písomnosť môže založiť do iného spisu, alebo môže dôjsť k inému administratívnemu pochybeniu, napriek tomu sme však toho názoru, že ani vyššie uvedená skutočnosť nie je odôvodnením toho, aby sťažovateľ bol v stave právnej neistoty už viac ako 3 roky za situácie, kedy je vo výkone trestu odňatia slobody a má obmedzené možnosti obrany. Sťažovateľ tiež nijakým spôsobom neprispel k doterajšej dĺžke konania, pretože ako účastník konania poskytoval súdu potrebnú súčinnosť...“

4. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:„1. Základné právo P. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu Nitra a Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 44/2001 porušené bolo.

2.   Krajskému súdu Nitra a Najvyššiemu súdu SR   v konaní vedenom pod sp.   zn. 1 T 44/2001 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. F. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €... ktoré mu je Krajský súd Nitra a/alebo Najvyšší súd SR povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Krajský   súd   Nitra   a/alebo   Najvyšší   súd   SR   je   povinný   uhradiť   P.   F.   trovy konania...   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   jeho   právneho zástupcu...“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   krajského   súdu a najvyššieho   súdu   došlo   k porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože o dovolaní sťažovateľa v jeho trestnej veci nebolo doteraz rozhodnuté.

7. Podľa čl. 48 ods. 2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon   sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

11. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

12. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ nepredložil dôkaz, že podal predsedníčke krajského súdu   a predsedovi najvyššieho súdu sťažnosť na prieťahy v konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

13. Aj keď sa sťažovateľ odvoláva na sťažnosť zo 4. apríla 2012, ktorú podal JUDr. J.   S.,   predsa   túto   nemožno   hodnotiť   ako   sťažnosť   podanú   sťažovateľom.   Svedčí   tomu samotný   obsah   tejto   listiny,   v ktorej   advokát   JUDr.   J.   S.   uviedol: „...   na   základe splnomocnenia   matky   odsúdeného   a jej   pokynu   podávam   sťažnosť   na   prieťahy v rozhodovaní   o dovolaní   odsúdeného.“ Predsedníčka   krajského   súdu   na   túto   sťažnosť reagovala podaním sp. zn. Spr. 3016/12 z 11. mája 2012 adresovaným advokátovi JUDr. J. S., zastupujúcom M. F., v ktorom okrem iného uviedla: „... Po preštudovaní spisového materiálu možno konštatovať, že dovolanie, ktoré mal odsúdený podať prostredníctvom Vás a   ktoré   malo   byť   odoslané   tunajšiemu   súdu   údajne   dňa   13.   01.   2009   spolu   so splnomocnením, sa v spise nenachádza. Plnomocenstvo, na ktoré v sťažnosti poukazujete, bolo predložené Vami pri nahliadnutí do spisu dňa 21. 10. 2008, a teda nie poštou spolu s dovolaním. Táto skutočnosť vyplýva z úradného záznamu, založeného v spisu na č. l. 1791... Podľa Vášho oznámenia dovolanie mal podať sám obvinený, t. č. odsúdený, a preto Vaša klientka M. F. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1 T/44/2011 nemala a nemá postavenie žiadnej procesnej strany; v tejto súvislosti jej neprislúchajú ani žiadne procesné práva v zmysle Trestného poriadku.

Keďže   M.   F.   nie   je   a   ani   nebola   stranou   v   konaní   sp.   zn.   1   T/44/2001   podľa Trestného poriadku, nepovažuje sa za osobu oprávnenú na podanie sťažnosti na verejné prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   zákona   o   súdoch.   Z   toho   dôvodu nemôžem uvedenú sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch vybaviť.

Aj napriek uvedenému záveru Vám oznamujem, že predseda senátu v tejto trestnej veci ihneď po zistení, že v spise nie je zažurnalizované žiadne dovolanie, Vás požiadal, aby ste dovolanie i s dokladom preukazujúcim jeho pôvodné podanie doručili bez meškania tunajšiemu súdu. Po tom, čo jeho výzve bolo vyhovené, predmetné dovolanie bolo zaslané na vyjadrenie Krajskej prokuratúre Nitra a následne bol celý spis 1 T/44/2001 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 4. 03. 2012 na rozhodnutie. Dovolací súd spis krajskému súdu vrátil dňa 25. 04. 2012 na ďalšie procesné úkony - zaslanie dovolania aj poškodeným   stranám   na   vyjadrenie   a   iné.   Po   uplynutí   lehoty   na   vyjadrenie   bude   spis opätovne   predložený   Najvyššiemu   súdu   SR,   ktorý   rozhodujúc   o   dovolaní   sám   posúdi včasnosť podaného dovolania.“

14.   Aj   keby   ústavný   súd   považoval   už   uvedenú   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní krajského súdu za dostatočnú a právne akceptovateľnú, vzhľadom na krátkosť času od jej doručenia predsedníčke krajského súdu (4. apríla 2012) po podanie sťažnosti ústavnému súdu (1. júna 2012) by ju nebolo možné zohľadniť v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd   opakovane   vyslovil,   že   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   podľa   §   62   ods.   1   zákona o súdoch,   považuje   za   vyčerpanie   účinného   prostriedku   nápravy   v zmysle   §   53   ods.   1 zákona   o ústavnom   súde   len   v tom   prípade,   ak   sťažovateľ   poskytne   príslušnému   súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného   jeho   nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou.   Vzhľadom   na   to,   že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená už 1. júna 2012, posúdil by ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa (jeho matky) iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka krajského súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní   (podobne   IV.   ÚS   74/05,   IV.   ÚS   48/06, II. ÚS 101/06).

15. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

16. Ústavný súd vzhľadom na opis činnosti priebehu konania pred krajským súdom a najvyšším   súdom   uvádzaný   sťažovateľom,   ako   aj   na   obsah   príloh   predložených sťažovateľom poznamenáva, že sťažovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal ani samotné podanie dovolania v jeho trestnej veci „odoslané doporučene na adresu Krajského súdu v Nitre doporučenou poštovou zásielkou dňa 13. 1. 2009 spolu so splnomocnením udeleným obhajcovi“, pretože z priloženého hromadného poštového podacieho hárku z 13. januára 2009 toto explicitne nevyplýva. Napriek uvedenému táto skutočnosť nie je vzhľadom na nosné dôvody tejto sťažnosti (body 2, 3 a 4) právne významná v konaní pred ústavným súdom.

17. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom, zastúpený advokátom, neuviedol ani spisovú značku, pod ktorou sa vedie konanie na najvyššom súde, ktorého prieťahy taktiež namieta.

18. V neposlednom rade ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 55 ods. 3 zákona č. 301/2005   Z.   z.   Trestného   poriadku   v   znení   neskorších   zmien,   podľa   ktorého   ak   je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek   zo   strán   môže   podať   prostredníctvom   tohto   súdu   sťažnosť   pre   nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu, pokiaľ súd neprijme vlastné opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu   súdu   nadriadenému   súdu.   O   sťažnosti   pre   nečinnosť   musí   rozhodnúť   senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak zo strany súdu nedošlo k   prieťahom,   sťažnosť   pre   nečinnosť   sa   zamietne,   alebo   ak   je   sťažnosť   pre   nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu sťažnosť nie je prípustná.

19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu a najvyššieho súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

20.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012