znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 362/08-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., M., zastúpenej advokátom JUDr. M. B.,   Advokátska   kancelária,   M.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základných   práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina č.   k.   10   CbZm   1/2008-59   zo 16. januára   2008   v spojení   s uznesením   Krajského   súdu v Žiline sp. zn. 13 CoZm 2/2008 zo 17. júna 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., M.,   o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra 2008 doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného   porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl. 46   ods. 1   a čl. 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   10   CbZm   1/2008-59   zo 16. januára   2008   v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 CoZm 2/2008 zo 17. júna 2008.

1. Sťažovateľka, ktorá je žalovanou v 1. rade v konaní o zaplatenie 113 610,40 EUR s príslušenstvom, v sťažnosti uviedla, že okresný súd uznesením č. k. 10 CbZm/1/2008-59 zo 16. januára 2008 zamietol námietky sťažovateľky z dôvodu, že boli oneskorene podané. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd uznesením sp. zn. 13CoZm/2/2008 zo 17. júna 2008 uznesenie okresného súdu potvrdil.

2. Sťažovateľka tvrdí, že „Okresný súd... uznesením... zo... 16. 1. 2008 a Krajský súd... uznesením... zo... 17. 6. 2008 nezákonnou aplikáciou ust. § 47 ods. 2 O. s. p.... v rozpore s právom sťažovateľa, zasiahli a porušili práva tejto osoby na súdnu ochranu a na prístup k súdu“.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „Okresný   súd...   a   Krajský   súd...   výrokom   uznesenia   Okresného   súdu...   sp.   zn. 10CbZm/1/2008-59 zo dňa 16. 1. 2008, ktorým námietky sťažovateľa... zamietol,

v spojení s výrokom uznesenia   Krajského súdu...   sp.   zn.   13CoZm/2/2008   zo   dňa 17. 6. 2008, ktorým uznesenie Okresného súdu... č. k. 10CbZm 1/2008-59 zo dňa 16. 1. 2008 potvrdil,

porušil práva sťažovateľa

- odňatím možnosti konať pred súdom - § 237 písm. f/ O. s. p.,

- odňatím práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,

- odňatím práva na prerokovanie veci pred súdom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,

- odňatím práva na súdnu ochranu podľa čl. 6 ods. 3 Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd

a preto je Okresný súd... povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch   vo   výške   1.000.000,-   Sk   a   Krajský   súd...   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.000.000,- Sk a to do troch dní od doručenia rozhodnutia a nahradiť trovy právneho zastúpenia v tej istej lehote.“

4. Sťažovateľka sa ďalej domáha „práva na ochranu proti nezákonnému výkonu súdneho rozhodnutia – exekúcie, ktorá sa vedie sa základe napadnutých rozhodnutí súdov“, a to z toho dôvodu, že „vykonateľnosť exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 11 Zm90/2007-22 zo dňa 26. 10. 2007 bola konštatovaná na základe   napadnutých   rozhodnutí   Okresného   súdu...   a   Krajského   súdu...,   túto   exekúcie považuje sťažovateľ za nezákonnú“.

Preto sťažovateľka žiada odložiť „vykonateľnosť zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu... sp. zn. 11 Zm 90/2007-22 zo dňa 26. 10. 2007“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   namieta,   že   okresný   súd   zamietnutím   jej   námietok   z 19.   novembra 2007 voči zmenkovému platobného rozkazu č. k. 11 Zm 90/2007-22 z 26. októbra 2007 uznesením   č.   k.   10   CbZm   1/2008-59   zo   16.   januára   2008   a krajský   súd   potvrdením uvedeného prvostupňového rozhodnutia uznesením sp. zn. 13 CoZm 2/2008 zo 17. júna 2008 porušili jej označené základné práva.

Vo   vzťahu   k   namietanému   porušeniu   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti sťažovateľky zisťoval, či ochranu tomuto základnému právu neposkytujú všeobecné súdy na základe   opravných   prostriedkov   jej   dostupných,   ktoré   možno   považovať   za   účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia označeného práva.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

1. O postupe a uznesení okresného súdu konal v odvolacom konaní krajský súd. Preto v súlade s ustanovením čl. 127 ods. 1 i. f. ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde nie je daná právomoc ústavného súdu na opätovné preskúmanie uznesenia súdu prvého stupňa. Vychádzajúc z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu ústavný súd sťažnosť proti okresnému súdu odmietol pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. Z rovnakých dôvodov ústavný súd vychádzal aj pri posúdení napadnutého postupu a uznesenia krajského súdu.

Sťažovateľka vecne namieta uznesenie krajského súdu (i okresného súdu), ktorým boli   jej   námietky   proti   platobného   rozkazu   zamietnuté,   resp.   toto   rozhodnutie   bolo potvrdené,   a   tvrdí,   že   k porušeniu   jej   základných   práv   a   slobôd   došlo   postupom a označenými rozhodnutiami menovaných súdov, ktoré „nezákonnou aplikáciou ust. § 47 ods. 2 O. s. p.... porušili práva... na súdnu ochranu a na prístup k súdu“, čím jej bolo odňaté „právo konať pred súdom“.

Podľa ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 (sťažovateľka zrejme omylom uviedla ods. 3, pozn.) dohovoru v súvislosti s napádaným postupom a uznesením krajského   súdu,   ústavný   súd   uvádza,   že   ak   by   bol   sťažovateľkou   tvrdený   postup   súdu protiprávny a jeho postupom by bola sťažovateľke odňatá možnosť domáhať sa jej práva na súde,   v tom   prípade   je   potrebné   takýto   postup   považovať   za   dovolací   dôvod   podľa citovaného   §   237   písm.   f)   OSP   (k   podobným   záverom   už   ústavný   súd   dospel   napr. v rozhodnutí III. ÚS 88/02 zo 4. júla 2002, I. ÚS 61/07 z 24. mája 2007).

Sťažovateľka   teda   vo   vzťahu   k napádanému   uzneseniu   krajského   súdu sp. zn. 13 CoZm   2/2008   zo   17.   júna   2008   po   jeho   rozhodnutí   a   doručení   jej   tohto rozhodnutia   mala   dostupný   a účinný   prostriedok   nápravy   v záujme   účinnej   ochrany   jej základných práv priamo v konaní pred všeobecnými súdmi podľa tretej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietnuť ako neprípustnú pre nevyčerpanie opravných prostriedkov už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

3. Aj keď sťažovateľka bližšie nekonkretizovala obsah „práva na prerokovanie pred súdom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR“, z obsahu sťažnosti možno dedukovať jeho obsahovú totožnosť   s „právom   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy“,   ako   aj   so sťažovateľkou   uvádzaného „práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   6   ods.   3   Európskeho dohovoru   o ochrane   základných   ľudských   práv   a slobôd“ (zrejme   omylom   uvedené nesprávne označenie tejto právnej normy ako ods. 3, hoci má byť ods. 1, pozn.).

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   v tejto   časti   z totožných dôvodov, ako sú uvedené v bode 2 tejto časti odôvodnenia.

4. Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, ďalšími návrhmi sťažovateľky sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2008