znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 362/06-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra 2006   predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   K.   K.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4 C 123/05 a Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 6 Co 123/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra 2006   doručená   sťažnosť   I.   K.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom   Okresným   súdom   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod sp. zn. 4   C   123/05 a Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 6 Co 123/06.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 4 C 123/05-45 z 26. júna 2006 a krajského súdu č. k. 6 Co 123/06-49 z 23. augusta 2006 s tým, aby boli obe uznesenia zrušené,   krajskému   súdu   prikázané   ďalej   konať   vo   veci   samej   a spravodlivo   o nej rozhodnúť.   Požaduje   tiež   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške minimálne 150 000   Sk   spoločne   a nerozdielne od   okresného   súdu   a od   krajského   súdu. Napokon   sa   domáha   náhrady   trov   právneho   zastúpenia,   pričom   zároveň   žiada,   aby vzhľadom na jeho majetkové pomery mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu na trovy štátu.

Zo sťažnosti vyplýva, že od 11. apríla 2005 sťažovateľ vedie súdny spor o neplatnosť platobného výmeru na nájomné na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 123/05. Hoci v tejto veci okresný súd 10. marca 2006 vydal rozsudok, stalo sa tak nelegitímne, lebo rozsudok bol vydaný pred vyriešením otázky zaplatenia súdneho poplatku. Uznesením okresného súdu č. k.   4   C   123/05-45   až   zo   dňa   26.   júna   2006   bolo   rozhodnuté,   že   sa   sťažovateľovi nepriznáva oslobodenie od súdneho poplatku. Proti uzneseniu podal odvolanie a uznesením krajského súdu č. k. 6 Co 123/06-49 z 23. augusta 2006 bolo uznesenie okresného súdu o nepriznaní poplatkového oslobodenia potvrdené. Z uznesenia sa nedá posúdiť, či sa týka súdneho poplatku za podaný návrh alebo za podané odvolanie. Podľa názoru sťažovateľa citované uznesenia nie sú   v súlade so zákonom, pretože on   vzhľadom   na svoje osobné a majetkové pomery súdny poplatok zaplatiť nemôže.

Keďže   sťažovateľ   k sťažnosti   žiadne   listinné   dôkazy   týkajúce   sa   merita   veci nepriložil, ústavný súd si ich vyžiadal z okresného súdu.

Z rozsudku okresného súdu č. k. 4 C 123/05-34 z 10. marca 2006 vyplýva, že žaloba sťažovateľa na vyslovenie neplatnosti platobného výmeru bola zamietnutá.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 3 Co 179/06-44 z 1. júna 2006 vyplýva, že krajský súd   nerozhodol   o odvolaní   sťažovateľa   proti   rozsudku   okresného   súdu,   ale   vrátil   spis okresnému súdu na rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 Občianskeho súdneho poriadku.

Z uznesenia   okresného   súdu   č.   k.   4   C   123/05-45   z 26.   júna   2006   vyplýva, že sťažovateľovi   nebolo   priznané   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Podľa   zistenia okresného   súdu   poberá   sťažovateľ   starobný   dôchodok   vo   výške   8   535   Sk   mesačne. Vzhľadom na jeho pomery a s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku nie je priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov dôvodné.

Z uznesenia   krajského   súdu   č.   k.   6   Co   123/06-49   z 23.   augusta   2006   vyplýva, že krajský súd uznesenie okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov potvrdil. Podľa zistenia krajského súdu sťažovateľ je dôchodca, býva v dva a pol izbovom družstevnom byte, je vlastníkom rozostavanej chaty. Jeho starobný dôchodok je 8 535 Sk mesačne, pričom jeho manželka poberá starobný dôchodok v sume 8 264 Sk mesačne. Vzhľadom na takto zistené majetkové pomery sťažovateľa, ako aj s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku, ktorý je v odvolacom konaní 3 000 Sk, nie je požiadavka na poplatkové oslobodenie   dôvodná.   Uznesenie   krajského   súdu   nadobudlo   právoplatnosť   8.   septembra 2006.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 6 Co 130/06-53 z 25. septembra 2006 vyplýva, že krajský súd po konštatovaní, že sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok v stanovenej lehote na základe   výzvy,   ktorá   mu   bola   doručená   potom,   čo   mu   nebolo   priznané oslobodenie od súdnych   poplatkov, nerozhodol   o odvolaní sťažovateľa vo veci samej proti rozsudku okresného   súdu   č.   k.   4   C 123/05-34   z 10.   marca   2006,   ale vrátil   vec   okresnému   súdu na zastavenie odvolacieho konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

Z uznesenia   okresného   súdu   č.   k.   4   C   123/05-54   z 18.   októbra   2006   vyplýva, že konanie   vo   veci   sťažovateľa   o neplatnosť   platobného   výmeru   bolo   pre   nezaplatenie súdneho poplatku zastavené.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).

Na   prerokovanie   a rozhodnutie   tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   voči   uzneseniu okresného súdu č. k. 4 C 123/05-45 z 26. júna 2006, nie je daná právomoc ústavného súdu. Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak táto právomoc neprislúcha všeobecným súdom. Proti uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Bolo v právomoci krajského súdu rozhodnúť o odvolaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Odlišná   je   situácia   ohľadne   tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   voči   uzneseniu krajského   súdu   č.   k.   6   Co   123/06-49   z 23.   augusta   2006.   Túto   časť   sťažnosti   treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ namieta, že uznesením krajského súdu mu nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, hoci jeho osobné a majetkové pomery sú také, že oslobodenie mu malo byť priznané. Je toho názoru, že tým došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   nie   je   možné   so   sťažovateľom   súhlasiť.   Je   síce pravdou, že rozhodnutie súdu, ktorý postupom podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku neprizná účastníkovi konania oslobodenie od súdneho poplatku, je východiskovým bodom, na základe ktorého dôjde v konečnom dôsledku ku zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho   poplatku,   avšak   aj   napriek   tomu   niet   priamej   príčinnej   súvislosti   medzi nepriznaním   oslobodenia   od   súdneho   poplatku   a porušením   práva   na   súdnu   ochranu, resp. na spravodlivé súdne konanie. K zásahu do týchto základných práv dochádza totiž až právoplatným uznesením o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (mutatis mutandis I. ÚS 1/00, ale aj 4 Cdo 70/93).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 30. novembra 2006