znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 361/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., B., zastúpeného advokátkou JUDr. J. Ch., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 365/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2012 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 365/2010.

2.   V   sťažnosti   je   okrem   iného   uvedené: „Sťažovateľ   podal   dňa   30.   6.   2006   na Okresnom súde... žalobu o základné práva a slobody, ochranu osobnosti a zodpovednosti za škodu proti Slovenskej republike. Vec bola pridelená sudkyni JUDr. A. K. a vedená pod sp. zn.   26   C   210/2006.   Okresný   súd   po   dôvodných   prieťahoch   v konaní   (IV.ÚS   74/09-39) žalobu   zamietol   rozsudkom...   V   zákonnej   lehote   sťažovateľ   podal   dňa   26.   7.   2010 odvolanie... Dňa 30. 11. 2011 podal sťažovateľ Krajskému súdu... sťažnosť na prieťahy v konaní vo viacerých prípadoch, medzi inými aj v tomto konaní, ktoré bolo evidované na Krajskom súde... pod sp. zn. 7 Co 365/2010. Listom zo dňa 20. 12. 2011 predsedníčka krajského súdu... vyhodnotila sťažnosť v tomto prípade ako dôvodnú a prisľúbila nápravu... Sťažovateľ je toho názoru, že od podania žaloby uplynuli už viac ako 6 rokov, a od podania odvolania na Krajský súd v Bratislave uplynulo viac ako 24 mesiacov teda viac ako 1 rok a 11   mesiacov.   Súd   i   napriek   prísľubu,   že   prieťahy   v   konaní   budú   odstránené   naďalej nekoná,   a   to   s   prihliadnutím   na   závažnosť   sporu,   že   príčinné   súvislosti   priviedli sťažovateľovi nenapraviteľné nevýhody, ktoré naďalej pretrvávajú...“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo J. M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom... pod sp. zn. 7 Co 365/2010 porušené bolo.

2.   Krajskému   súdu   v   Bratislave   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 Co 365/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Euro (slovom desaťtisíc), ktoré je Krajský súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 1.000   Euro   (jedentisíc)   na   účet   ich   právneho   zástupcu...   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

4.   Ústavný   súd   z   odpovede   predsedníčky   krajského   súdu   sp.   zn.   Spr   2229/2011 z 20. decembra 2011 sťažovateľovi na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 365/2010 zistil, že predsedníčka krajského súdu predmetnú sťažnosť uznala za čiastočne dôvodnú. Z obsahu tejto odpovede ďalej vyplýva, že predmetná vec „vedená pod sp. zn. 7 Co 365/2010... napadla na tunajší súd dňa 17. 09. 2010... Z písomného vyjadrenia predsedníčky senátu...   senát 7Co vybavoval aj agendu dedičskú,   a to podľa poradia nápadu... Predsedníčka senátu ďalej uviedla, že vec sp. zn. 7 Co 365/2010 predloží na rozhodnutie v roku 2012 po ukončení práceneschopnosti... Zároveň Vám oznamujem, že veci sp. zn. 7 Co 365/2010... budem naďalej sledovať z hľadiska ich bezprieťahovosti a plynulosti až do ich rozhodnutia tunajším súdom a vrátenia spisov súdom prvého stupňa, pričom vyzvem konajúcich predsedov senátov, aby neodkladne prijali ďalšie opatrenia ha odstránenie vzniknutých prieťahov.

Súčasne   uvádzam,   že   veci   sp.   zn.   7   Co   365/2010...   budú   prevedené   do   režimu sledovania   vecí   predsedníčkou   krajského   súdu   za   účelom   zabránenia   vzniku   ďalších prieťahov v týchto konaniach.“.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

8. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   krajského   súdu   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 7 Co 365/2010, pretože od podania odvolania na krajský súd uplynul viac ako 1 rok a 11 mesiacov a doteraz nerozhodol vo veci.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných   prieťahov.   Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom.

10.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03 a iné).

11. Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh a dopytom na krajskom súde zistil, že Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) predložil vec sťažovateľa vedenú pod sp. zn. 26 C 210/2006 krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní, ktorý prevzal spis   19.   septembra   2010   a   zaevidoval   ho   pod   sp.   zn.   7   Co   365/2010.   Podľa   názoru ústavného   súdu   krajský   súd   nemohol   nijako   ovplyvniť   priebeh   konania   pred 19. septembrom 2010, lebo dovtedy vo veci nekonal a sťažovateľ označil za porušovateľa jeho základného práva len krajský súd.

12. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných časti. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom (kvalifikovane zastúpených advokátkou) sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

13.   Predmetom   namietaného   odvolacieho   konania   je   občianskoprávna   vec sťažovateľa,   v ktorej   sa   rozhoduje „...   o   základné   práva   a   slobody,   ochranu   osobnosti a zodpovednosti za škodu proti Slovenskej republike“.

14. Sťažovateľ doručil krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní tohto súdu 30. novembra 2011, ktorú predsedníčka krajského súdu v podstate uznala v liste sp. zn. Spr. 2229/2011   z   20.   decembra   2011   (pozri   bod   4).   V   tejto   súvislosti   predsedníčka krajského súdu prijala konkrétne opatrenia na nápravu spočívajúce vo výzve adresovanej predsedníčke senátu, aby neodkladne prijala ďalšie opatrenia na odstránenie vzniknutých prieťahov, a zároveň sťažovateľovi oznámila, že priebežne bude súdne konanie sledovať, aby sa zabránilo vzniku ďalších prieťahov.

15.   Ústavný   súd   v   súvislosti   s   namietanými   prieťahmi   v   konaní   krajského   súdu vedenom pod sp. zn. 7 Co 365/2010 poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu, hoci   aj   v   trvaní   niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   nemusí   ešte   zakladať   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)].

16.   Aj   keď   postup   krajského   súdu   nebol   celkom   bez   prieťahov,   ich   intenzita s prihliadnutím na ostatné okolnosti prípadu nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   nevylučuje   definitívne   možnosť   prejednania predmetnej   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (III.   ÚS   24/04, III. ÚS 67/04).

17.   Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   pokladá   v danom   čase   prijaté   opatrenia predsedníčkou krajského súdu na odstránenie prieťahov v konaní za dostačujúce (bod 4 a 14). V konečnom dôsledku ani sťažovateľ nenamietal spôsob vybavenia jeho sťažnosti predsedníčkou krajského súdu, že vec „... predloží na rozhodnutie v roku 2012“. Krajský súd vo veci koná a aj s ohľadom na prijaté opatrenie predsedníčky krajského súdu bude s najväčšou pravdepodobnosťou vo veci rozhodnuté 19. septembra 2012.

18.   Až   pokračujúca   nečinnosť   krajského   súdu   by   eventuálne   mohla   spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

19.   Na   základe   uvedeného   a   vzhľadom   na doterajšiu   dĺžku   odvolacieho   konania (necelých   21 mesiacov   do   času   podania ústavnej sťažnosti)   ústavný   súd   sťažnosť proti postupu krajskému súdu v konaní sp. zn. 7 Co 365/2010 odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

20. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

21. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   krajského   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012