znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 361/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2009   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   E.,   Holandsko,   zastúpeného   advokátom JUDr. J. H., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v M.   v   trestnom   konaní   vedenom pod ČVS: OUV-559/10-MI-1998 a postupom Okresnej prokuratúry v M. v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 430/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. E. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2009 doručená sťažnosť Ing. J. E. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru v M. (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v trestnom konaní vedenom pod   ČVS:   OUV-559/10-MI-1998   a   postupom   Okresnej   prokuratúry   v   M.   (ďalej   len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 430/04.

2. Sťažovateľ v sťažnosti   v podstatnom   uviedol, že je obvinený z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona, pričom obvinenie mu bolo vznesené   uznesením   vyšetrovateľa   okresného   riaditeľstva   PZ   ešte   20.   augusta   1998. Rozsudkom   Okresného   súdu   Michalovce   sp.   zn.   1   T   62/2004   z   22.   septembra   2004 bol uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody   v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 14 mesiacov. Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6 To 6/2006 z 29. marca 2006 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Michalovce a vrátil vec okresnému prokurátorovi na došetrenie. Po   vrátení   veci   do   prípravného konania v roku   2006   boli podľa   sťažovateľa   vykonané len dva procesné úkony v roku 2008 (výsluch znalca a výsluch svedkyne – poškodenej). Následne bolo uznesením okresného riaditeľstva PZ z 28. novembra 2008 trestné stíhanie prerušené z dôvodu, že pre neprítomnosť sťažovateľa (obvineného) nemožno vec náležite objasniť.

Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že v priebehu prípravného konania bola jeho trestná vec postúpená do Holandska, a tam bola právoplatne skončená rozhodnutím Okresnej prokuratúry v H. č. k. 15-050272-01 zo 4. septembra 2001, ktorým bolo trestné stíhanie proti nemu zastavené z dôvodu nedostatku zákonných dôkazov. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že justičné orgány Slovenskej republiky napriek tomu odmietajú rešpektovať zásadu „ne bis in idem“ a trestné stíhanie proti nemu do dňa podania sťažnosti nebolo právoplatne skončené.

3. Za   zásah   do   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov považuje skutočnosť, že trestné stíhanie proti nemu trvá už jedenásty rok a stále je v   štádiu   prípravného   konania.   Tvrdí,   že   od   počiatku   popiera   svoje   zavinenie na dopravenej nehode, že je nevinný a dlhé roky trvajúce trestné stíhanie veľmi zle vplýva na jeho psychický stav, rodinný život a dotýka sa aj jeho pracovného a podnikateľského zázemia.

4. Ďalej sťažovateľ uviedol, že sťažnosť na prieťahy v jeho trestnej veci už podal 5. decembra   2008   okresnému   riaditeľstvu   PZ,   ako   aj   okresnej   prokuratúre.   Podľa   jeho tvrdení   do   dňa   podania   sťažnosti   na   ústavnom   súde   žiadnu   odpoveď   ani   stanovisko od okresného riaditeľstva PZ ani do okresnej prokuratúry nedostal.

5. V   petite   sťažnosti   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného riaditeľstva PZ a postupom okresnej prokuratúry v trestnom konaní   vedenom   proti   nemu   bolo   porušené.   Ďalej   žiada,   aby   ústavný   súd   prikázal okresnému   riaditeľstvu   PZ   v   jeho   trestnej   veci   ďalej   konať   bez   zbytočných   prieťahov a uplatnil   si   aj   nárok   na   primerané finančné zadosťučinenie   v   sume 10   000   €   a   nárok na náhradu trov konania.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   má   každý   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

7. Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Cieľom   predbežného   prerokovania   každého   návrhu   (vrátane   sťažnosti namietajúcej   porušenie   základných   práv   a   slobôd   podľa   ústavy)   je   rozhodnúť   o   prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

8. Podstatou   sťažnosti   sú   namietané   zbytočné   prieťahy   v   postupe   okresného riaditeľstva PZ a okresnej prokuratúry v trestnej veci sťažovateľa. K tomu ústavný súd uvádza:

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma, či sťažovateľ   využil   v   súlade   s   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   všetky   právne prostriedky na ochranu týchto práv.

9. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní 5. decembra 2008, ktorá bola (obsahovo totožná) odoslaná okresnému riaditeľstvu PZ, ako aj okresnej prokuratúre. Podľa tvrdení sťažovateľa do dňa podania sťažnosti na ústavnom súde (teda viac ako sedem mesiacov) odpoveď nedostal. Predmetnú žiadosť z hľadiska platnej právnej úpravy ústavný súd považoval za žiadosť obvineného o preskúmanie postupu   policajta   podľa   § 210 Trestného poriadku, ktorou   sa   sťažovateľ ako obvinený domáhal odstránenia prieťahov v konaní a ktorú bol dozorujúci prokurátor povinný preskúmať a o výsledku sťažovateľa upovedomiť.

10. Skutočnosť, že sťažovateľ využil svoje procesné právo a požiadal dozorujúceho prokurátora podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu policajta z hľadiska tvrdených   zbytočných   prieťahov   v   jeho   trestnom   stíhaní,   však   ešte   neznamená, že pred podaním ústavnej sťažnosti vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje a na ktorých použitie bol oprávnený podľa osobitných predpisov. Týmto osobitným predpisom totiž nie je len Trestný poriadok, ale aj zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   je   prokurátor   pri   vybavovaní   podnetu povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   môže   podávateľ   podnetu   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa   §   6   ods.   1   písm.   a)   a   b)   zákona   o   prokuratúre   je   nadriadený   prokurátor oprávnený   vydať   podriadenému   prokurátorovi   pokyn,   ako   má   postupovať   v   konaní a pri plnení   úloh,   prípadne   vykonať   úkony   podriadeného   prokurátora   alebo   rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

11. Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre),   ktorým   sa   mohol   domáhať   preskúmania   zákonnosti   postupu   okresnej prokuratúry   v   predmetnej   veci,   pokiaľ   napriek   tomu,   že   žiadal   o   preskúmanie   postupu policajta a žiadal aj o odstránenie prieťahov v trestnom konaní, neprijala efektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim jej z § 230 ods. 1 a 2 Trestného   poriadku.   Uvedený   právny   prostriedok   umožňoval   a   stále   umožňuje sťažovateľovi   dosiahnuť účinnú   nápravu   vzhľadom   na   právomoc   krajského   prokurátora (prípadne   následne   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky)   záväzným   pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe podnetu   sťažovateľa dospeli k záveru, že tento postup okresnej prokuratúry bol v rozpore so zákonom (mutatis mutandis III. ÚS 261/05).

12. Sťažovateľ,   ktorý   namieta   porušenie   svojich   základných   práv   zbytočnými prieťahmi zo strany orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní (pred podaním obžaloby,   príp.   po   vrátení   veci   na   došetrenie),   je   povinný   pred   podaním   sťažnosti ústavnému   súdu   využiť   všetky   dostupné   a   účinné   prostriedky   nápravy,   teda   žiadosť o preskúmanie postupu policajta a o odstránenie prieťahov vo vyšetrovaní (podľa § 210 Trestného   poriadku),   ako   aj   prostriedky   podľa   §   31   až   §   36   zákona   o   prokuratúre, ak dozorujúci   prokurátor   nevykoná   efektívne   a   účinné   opatrenia   na   zjednanie   nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim mu z § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku (uznesenie sp.   zn.   III.   ÚS   365/04   z   8.   decembra   2004   uverejnené   v   Zbierke   nálezov   a   uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2004, II. polrok, s. 1136).

13. Sťažovateľ   zastúpený   advokátom   v   sťažnosti   nepreukázal   a   ani   netvrdil, že by podal podnet alebo opakovaný podnet v zmysle § 31 až § 36 zákona o prokuratúre, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   odmietnutá   pre   neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Odmietnutie tejto sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v prebiehajúcom trestnom konaní, avšak   iba   za   predpokladu   splnenia   všetkých   ústavných   a   zákonných   predpokladov a podmienok   konania   pred   ústavným   súdom   vrátane   preukázania,   že   sťažovateľ   účinne využil iné právne prostriedky na ochranu svojich práv.

14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími   návrhmi sťažovateľa   uvedenými v sťažnosti   (príkaz   okresnému   riaditeľstvu   PZ ďalej   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   žiadosť   o   primerané   finančné   zadosťučinenie a náhradu trov konania).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009