SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 361/08-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C/70/2004 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C/70/2004.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „... Sťažovateľ podal žalobu dňa 24. 02. 1999. Dodnes nebol vytýčený termín pojednávania. Prieťahy teda trvajú 9-rokov 7-mesiacov.
... Podaná žaloba mala sp. zn.: 11 C/25l/l999 a zákonným sudcom bol JUDr. Ľ. B. Tento sudca machináciami zrušil konanie 11 C/251/1999 tak, že prikázal sťažovateľovi žalovať firmu R. spol. s. r. o. G., ktorá bola 6-mesiacov predtým vymazaná z obchodného strediska uznesením Krajského súdu Bratislava. Sťažovateľ mal žalovať neexistujúcu osobu.... Sudca B. potom žiadosť o vydanie predbežného opatrenia označil za neúplné podanie, ustanovil sťažovateľovi advokáta... Vec potom dostala sp. zn.: 25 C/70/2004.... Ústavný súd vo veci rozhodoval v konaní III. ÚS 141/06 priznal porušovanie základných práv a prikázal OS Trnava konať. Odvtedy súd v Trnave vo veci nekoná ďalej. Preto dal sťažovateľ sťažnosť Európskemu súdu č. 4618/07.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález tohto znenia:„... Okresný súd v Trnave v konaní 25 C/70/2004 porušuje základné práva D. B. opakovane, garantované čl. 48 ods. 2 čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 a č1. 13 Dohovoru o základných právach.
... Okresný súd v Trnave je povinný okamžite konať vo veci 25 C/70/2004 bez ďalších zbytočných prieťahov a rozhodnúť.
... Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu, ktorým prerušil konanie do ukončenia trestného konania OÚJP-194/10-TT-1999.
... Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť primerané zadosťučinenie D. B. vo výške, 1.000.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.
OS Trnava zaplatí trovy advokáta a sťažovateľa.“
2. Sťažovateľ žiadal aj o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom z dôvodu, že mu bol ustanovený okresným súdom na konanie vedené pod sp. zn. 25 C/70/04, „ale nemôže konať iba sa pozerať na nečinnosť súdu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Sťažovateľ k sťažnosti pripojil fotokópiu vyplneného tlačiva „Potvrdenie o osobných a majetkových pomeroch a zárobkových pomeroch...“ s dátumom vyhotovenia 26. august 2008, v ktorom uviedol, že je len vlastníkom 2-izbového bytu v Ž. Iný majetok neuviedol. Osobitne predložil výpis z listu vlastníctva č. 6112 kat. územia R., z ktorého vyplýva, že je vlastníkom bytu č. 11 v B. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom predložené potvrdenie o jeho majetkových a zárobkových pomeroch je totožné s tým, aké predložil ústavnému súdu v súbežne prebiehajúcom konaní pod sp. zn. I. ÚS 337/08.
Uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 361/08-7 zo 30. októbra 2008 bolo rozhodnuté o nevyhovení žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní. V odôvodnení uznesenia bol sťažovateľ vyzvaný, aby do 15 dní od doručenia uznesenia predložil splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom s tým, že ak tak neurobí, jeho sťažnosť môže byť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že ak poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, III. ÚS 265/05).
Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 13. novembra 2008, pričom na výzvu reagoval listom z 13. novembra 2008, ale splnomocnenie pre advokáta nepredložil.
Vzhľadom na to, že jednou z náležitostí sťažnosti je aj povinné právne zastúpenie sťažovateľa, ústavný súd po tom, ako nevyhovel jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu, vyzval sťažovateľa na predloženie splnomocnenia pre advokáta. Sťažovateľ napriek výzve žiadneho advokáta nesplnomocnil. V plnej miere teda obstojí záver, že sťažnosť nespĺňa jednu z náležitostí predpísaných zákonom, a aj preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. Sťažovateľ v liste z 13. novembra 2008, ktorý bol doručený ústavnému súdu 19. novembra 2008, na výzvu ústavného súdu, aby predložil splnomocnenie udelené pre advokáta v danom konaní, reagoval a na osobu predsedu senátu, ktorý podpísal uznesenie o nevyhovení jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu, uviedol, že „opakovane podvádza, klame a obohacuje sťažovateľa prostredníctvom spisu 7 C/63/02-311“, a ďalej dodal, že: „Tento plevelný sudca-podvodník píše, že sťažovateľ vlastní iba byt v Ž., ale neuvádza, že tento je v ponuke na predaj... Je to SUDC0-VRAH chce ma uštvať svojou BRUTÁLNOU NESPRAVODLIVOSŤOU.... ale sudco-vrah chce aby som zdochol, LEB0 ON TO CHCE. Tomuto sudcovi nevadí, že v konaní bola podaná žaloba v roku 1999 a dodnes nie rozhodnuté, nevadia mu machinácie sudcov JE TO MAFIÁN. Vec je na Európskom súde. Príďte na pojednávanie, ste zažalovaný! Tomuto sudco-vrahovi- provokatérovi nevadí iný sudca DÁŇ0VÝ PODVDNÍK JUDr. J. H.-ústavný sudca.“
Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu sťažovateľa poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).
Návrh môže byť odmietnutý ústavným súdom v prípade hrubého neslušného a urážlivého obsahu návrhu pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho podaniach prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža ústavný súd a konkrétneho sudcu, a to v rozpore s princípom zachovávania slušnosti, úcty k ústavnému súdu a jeho sudcom.
Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu bolo treba označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva. Napokon súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ niekoľkými predchádzajúcimi rozhodnutiami ústavného súdu upozornený (napr. III. ÚS 65/08, I. ÚS 106/08, I. ÚS 129/08, II. ÚS 226/08, I. ÚS 337/08), avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pretože nevyhovel výzve ústavného súdu a jeho podania ústavnému súdu nemali primeranú slušnosť vo vyjadrovaní, a preto už nepripadalo do úvahy rozhodovať o merite sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2008