znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 361/06-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho   veci   v primeranej   lehote zaručeného   v čl.   6   ods.   1,   ako   aj   práv   zaručených   v čl.   13,   čl. 14   a čl.   17   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 6/05, postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 3226/04 a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania vo veci vedenej pod sp. zn. ORP-128/3-OSV-B1-2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2006 doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1, ako aj práv zaručených v čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   vo veci vedenej   pod   sp.   zn.   10   C   6/05,   postupom   Okresnej   prokuratúry   B. (ďalej   len   „okresná prokuratúra“)   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   1   Pn   3226/04   a Okresného   riaditeľstva Policajného zboru B., Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania (ďalej len „okresné riaditeľstvo“, resp. „policajný orgán“) vo veci vedenej pod sp. zn. ORP-128/3-OSV-B1-2005.

Sťažovateľ   žiadal   vysloviť   porušenie   označených   základných   práv   menovanými štátnymi   orgánmi,   priznať   mu „finančnú   satisfakciu   (...)   každý   1,000.000.-Sk“ a úroky z omeškania, uložiť menovaným štátnymi orgánom povinnosť „konať v príslušných veciach bez ďalších prieťahov a v lehote do konca roku 2006...“ a ústavný súd žiadal, aby vykonal „nápravu bezodkladne a rýchlo odstráni porušovanie práva podľa čl. 13 – právo na účinný opravný prostriedok...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

A

Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 6/05 zistil, že sťažovateľ   podal   20.   decembra   2004   okresnému   súdu   návrh   –   žiadosť   o vydanie platobného   rozkazu   vo   veci   náhrady   škody   1   309   050   Sk   s príslušenstvom.   Odporcom v spore je JUDr. J. J., súdny exekútor, B.

Vec bola 11. januára 2005 prevedená do registra C z dôvodu žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Okresný súd 14. februára 2005 požiadal sťažovateľa o vyplnenie a potvrdenie tlačiva „Potvrdenie   o majetkových   pomeroch“. Potvrdenie   bolo   predložené   okresnému   súdu 18. februára 2005.

Okresný   súd   11.   augusta   2005   oslobodil   sťažovateľa   od   povinnosti   platiť   súdne poplatky „na celé konanie“.

Okresný   súd   11.   augusta   2005   uložil   odporcovi   predložiť   vyjadrenie   k návrhu. Vyjadrenie bolo predložené okresnému súdu 27. septembra 2005.

Okresný súd 16. decembra 2005 stanovil termín pojednávania na 27. január 2006. Toto pojednávanie po vypočutí účastníkov konania bolo odročené na neurčito. Okresný súd si „zabezpečí správy o priebehu konaní na OS Senica, Bratislava III a zabezpečí veci, ktoré sa vzťahujú na pojednávanú vec“.

Okresný súd 24. februára 2006 požiadal okresnú prokuratúru o podanie informácie o stave konania vedeného pod sp. zn. 4 Pv 942/05. Informácia bola podaná 7. marca 2006.Okresný súd 5. apríla 2006 stanovil termín   pojednávania na 19. máj 2006. Toto pojednávanie bolo po prednesoch účastníkov odročené na neurčito s tým že navrhovateľ zašle súdu v lehote 5 dní listinné dôkazy.

Písomnosti predložené okresnému súdu sťažovateľom 22. mája 2006 boli 12. júna 2006 zaslané odporcovi.

Sťažovateľ 7. júla 2006 predložil okresnému súdu žiadosť o vydanie predbežného opatrenia a žiadosť o odstránenie zbytočných prieťahov v konaní.

Okresný súd uznesením z 31. júla 2006 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol   z dôvodu,   že „súd   nezistil   existenciu   všetkých   predpokladov   pre   nariadenie predbežného opatrenia“.

Sťažovateľ 7. augusta 2006 podal proti uzneseniu odvolanie.Súdny spis sp. zn. 10 C 6/2005 bol 14. septembra 2006 doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na odvolacie konanie.

Krajskému súdu bolo 27. septembra 2006 doručené podanie sťažovateľa z 23. júla 2006.Krajský súd 13. októbra 2006 predložil odporcovi odvolanie na vyjadrenie.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že konanie o návrhu sťažovateľa   na   menovaných   súdoch   trvá   ku   dňu   podania   sťažnosti   na   ústavný   súd (8. augusta 2006) vyše 19 mesiacov.

Vychádzajúc   z vyššie   uvedených   skutočností,   najmä   celkovej   doterajšej   dĺžky predmetného   konania, charakteru   posudzovanej   veci   a doteraz   vykonaných   procesných úkonov okresného súdu, ústavný súd zastáva názor, že prípadné prijatie sťažnosti v tejto jej časti na ďalšie konanie by v konečnom dôsledku neviedlo k zisteniu takých nedostatkov v postupe   okresného   súdu,   ktoré   by   odôvodňovali   vyslovenie   porušenia   sťažovateľom označeného základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť spočívajúcu v tom, že celková dĺžka doterajšieho konania (vyše 19 mesiacov)   a v ňom   zistené   jediné   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   v trvaní   šesť mesiacov (od 18. februára 2005 do 11. augusta 2005), spolu s charakterom veci vylučuje, aby konanie sp. zn. 10 C 6/2005 bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi.

Pri posudzovaní uvedenej nečinnosti okresného súdu v trvaní šesť mesiacov ústavný súd   vychádzal   zo   svojej   konštantnej   judikatúry   (napr.   I.   ÚS   35/01,   II.   ÚS   21/02, III. ÚS 102/02,   I.   ÚS   35/04),   podľa   ktorej   ojedinelá   nečinnosť   súdu   hoci   aj   v trvaní niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte   nemusí   znamenať   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Predmetná doba nečinnosti okresného súdu vzhľadom k celkovej dobe doterajšieho konania (19 mesiacov), ako aj s prihliadnutím na konanie o procesných návrhoch sťažovateľa (návrh na oslobodenie od   platenia   súdnych   poplatkov,   návrh na   vydanie   predbežného   opatrenia,   odvolanie), nie je dobou, ktorá by v konečnom dôsledku podstatnou mierou prispela k doterajšej dĺžke konania vo veci.

B

Sťažovateľ namietal porušenie základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj v postupe okresnej prokuratúry a okresného riaditeľstva v konaní o jeho trestnom oznámení vedenom pod vyššie uvedenými spisovými značkami. Z písomností pripojených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 20. decembra 2004 podal okresnej prokuratúre „Oznámenie na páchanie trestného činu zneužívania právomoci verejného   činiteľa   súdnym   exekútorom   JUDr.   J.   J...“ Policajný   orgán   uznesením z 11. februára   2005   trestné   oznámenie   odmietol.   Okresná   prokuratúra   uznesením z 25. februára   2005   sťažnosť   sťažovateľa   proti   uzneseniu   policajného   orgánu   zamietla. Krajská   prokuratúra   v B.   19.   mája   2005   po   preskúmaní   postupu   okresnej   prokuratúry v predmetnej veci oznámila sťažovateľovi, že zistila „... že doterajší postup nie je v súlade so zákonom...“, a preto okresnú   prokuratúru   upravila, „aby zabezpečila   vo veci   začatie trestného stíhania“. Okresná prokuratúry 1. júla 2005 uložila policajnému orgánu začať vo veci trestné stíhanie. Policajný orgán uznesením zo 17. augusta 2005 začal vo veci trestné stíhanie   a uznesením   z 20.   júna   2006   trestné   stíhanie   zastavil.   Okresná   prokuratúra uznesením z 18. júla 2006 zrušila uznesenie policajného orgánu z 20. júna 2006 a uložila policajnému orgánu, „aby vo veci znovu konal a rozhodol“.

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   uplatňovaného   v jeho   doterajšej rozhodovacej činnosti (napr. II. ÚS 41/98, I. ÚS 276/05) základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy sa v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni až po začatí trestného stíhania (§ 160 a nasl. Trestného poriadku,   resp.   §   199   a nasl.   zákona č.   301/2005 Z.   z.   – Trestného poriadku   účinného od 1. januára 2006).

Ak   sa   trestné   stíhanie   nezačne,   nemôže   dôjsť   k porušeniu   ústavného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   [Ústavný   súd   si   pri   výklade   „práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   garantovaného   v čl.   48   ods.   2   ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98). Uvedené sa analogicky vzťahuje aj na právo na prerokovanie veci bez prieťahov garantované čl. 38 ods. 2 listiny.]

Podľa právneho názoru ústavného súdu (vysloveného napr. vo veciach II. ÚS 36/94, I. ÚS 49/98, I. ÚS 276/05) zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní možno napadnúť opravnými prostriedkami podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.   Ústavný   súd   nie   je oprávnený   rozhodovať   o zákonnosti   postupu   a rozhodnutí týchto orgánov a ani ich rozhodnutia zrušovať.

Ochranu konkrétneho práva alebo slobody, ktorých porušenie je namietané, môže ústavný súd poskytnúť len vtedy,   ak sa   ich   ochrany   fyzická   alebo právnická   osoba   už nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred iným štátnym orgánom Slovenskej republiky (napr. pred orgánmi prokuratúry v ich hierarchickom zaradení).

V predmetnej veci (ako vyplýva z vopred uvedených skutočností uvedených) okresná prokuratúra   preverovanie   trestného   oznámenia   sťažovateľa   doteraz   vykonávala   podľa ustanovení Trestného poriadku, upravujúcich postup orgánov činných v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania.

Zákonnosť postupu okresnej prokuratúry v danej (resp. doterajšej) etape trestného konania   je   potrebné   posudzovať   a nápravu   dosiahnuť   prostriedkami   upravenými ustanoveniami   Trestného   poriadku,   prípadne   ustanoveniami   zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Z uvedených   dôvodov   ústavný súd sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   pre   jej zjavnú neopodstatnenosť.

C

Sťažovateľ   ďalej   namietal   porušenie   práv   upravených   v čl.   13,   čl.   14   a čl.   17 dohovoru postupom menovaných orgánov v označených konaniach.

Podľa čl. 13 (Právo na účinné odvolanie) „každý, koho práva a slobody priznané týmto   dohovorom   boli   porušené,   musí   mať   účinné   právne   prostriedky   nápravy   pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností. Nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek   právo   vyvíjať   činnosť   alebo   dopúšťať   sa   činov   zameraných   na   zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje“.

Podľa   čl.   14   (Zákaz   diskriminácie)   „užívanie   práv   a slobôd   priznaných   týmto dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo   sociálny   pôvod,   príslušnosť   k národnostnej   menšine,   majetok,   rod   alebo   iné postavenie“.

Podľa čl. 17 (Zákaz zneužitia práv) „nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo   na   obmedzovanie   týchto   práv   a slobôd   vo   väčšom   rozsahu,   než   to   dohovoru ustanovuje“.

Keďže   sťažovateľ   v sťažnosti   neprodukoval   (neuviedol)   žiaden   relevantný   dôkaz preukazujúci   ním   tvrdené   porušenie   označených   práv   a napadnuté   štátne   orgány   riadne konali o opravných prostriedkoch podaných sťažovateľom a tiež postupovali v predmetných konaniach v rámci hraníc stanovených na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi, ústavný súd   sťažovateľovu   sťažnosť   aj   v tejto   časti   odmietol   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť. Samotná   skutočnosť,   že   štátne   orgány   nerozhodli   (resp.   nepostupovali)   podľa   predstáv sťažovateľa, nezakladá porušenie ním označených základných práv.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, ústavný súd sa už jeho ďalšími požiadavkami nezaoberal, lebo ich poskytnutie je v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy (resp. § 56 ods. 4 a § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) viazané na vyhovenie sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2006