znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 360/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. N. a M. N., P., zastúpených advokátom JUDr. D. D.,   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu Ž. v konaní vedenom pod č. 2005/00648-002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. N. a M. N. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 7. novembra 2006   doručená   sťažnosť   M.   N.   a M.   N.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom Obvodného pozemkového úradu Ž. (ďalej len „pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod č. 2005/00648-002.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 22. novembra 2004 návrh na navrátenie vlastníctva podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o znení a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ktorý je vedený na pozemkovom úrade pod č. 2005/00648-002.

Sťažovatelia   ďalej   uviedli,   že: „(...)   Obvodný   pozemkový   úrad   v Ž.   svojím rozhodnutím č. 2005/00648-002 zo dňa 24. 03. 2005 prerušil konanie na dobu 10 mesiacov. Keďže sme doplnili požadované doklady a Obvodný pozemkový úrad v Ž. riadne nekonal dňa 20. 07. 2006 sme urgovali vypracovanie rozhodnutia. Obvodný pozemkový úrad v Ž. listom   pod   č.   2006/00135-017   zo   dňa   10.   08.   2006   poslal   písomnú   informáciu,   kde požadoval zaslanie listín na základe ktorých prešlo vlastníctvo na štát. Keďže túto listinu nemáme k dispozícii, ale dňa 19. 02. 1949 pod č. d. 177 bola zapísaná v pozemkovej knihe (...)   a platil   konštitutívny   zápis   do   pozemkovej   knihy,   mali   sme   za   to,   že   toto   by   malo postačovať pre Obvodný pozemkový úrad v Ž.

Napriek viacerým našim urgenciám sa vec nevybavuje (...).“

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol tak, že pozemkový úrad nekonaním vo veci vedenej pod č. 2005/00648-002 porušil ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru,   aby   prikázal   pozemkovému   úradu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému po 100 000 Sk a náhradu trov právneho zastupovania.

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy, in concreto ide o namietané prieťahy v konaní Obvodného pozemkového úradu Ž., v konaní vedenom pod č. 2005/00648-002.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení zákona č. 341/2005 Z. z.) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným   príslušným   právnym   predpisom   tým, že je v konaní   nečinný,   môže   sa   domáhať,   aby   súd   vyslovil   povinnosť   orgánu   verejnej správy   vo   veci   konať   a rozhodnúť.   Návrh   nie   je   prípustný,   ak   navrhovateľ   nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Ústavný súd konštatuje, že konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktoré bolo do nášho právneho poriadku zavedené od 1. januára 2003, je súčasťou správneho súdnictva, v ktorom konajú všeobecné súdy (v danom prípade je to krajský súd). Sťažovateľ teda   mal   v správnom   súdnictve   podľa   citovaného   ustanovenia   Občianskeho   súdneho poriadku   na   ochranu   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy účinné a dostupné právne prostriedky nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy (pozemkového úradu), čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp   subsidiarity   vyplývajúci   z čl.   127   ústavy   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu meritórne konať a rozhodovať o jeho námietke porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2006