znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 36/2013-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka   a   Milana   Ľalíka   na   neverejnom   zasadnutí 6. februára   2013   prerokoval   podanie   JUDr.   J.   S.,   predsedu   obchodnoprávneho   kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. KP 4/2012-66 z 29. novembra 2012 označené ako „Námietka   predpojatosti   voči   sudom   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   JUDr. Ľudmile   Gajdošíkovej,   JUDr.   Ladislavovi   Oroszovi   a   JUDr.   Jánovi   Lubymu“ vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 13184/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ľudmila   Gajdošíková,   Ladislav Orosz a Ján Luby n i e   s ú   vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 13184/2012.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 27. decembra   2012   doručené   podanie   JUDr.   J.   S.,   predsedu   obchodnoprávneho   kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. KP 4/2012-66 z 29. novembra   2012   označené   ako „Námietka   predpojatosti   voči   sudom   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky   JUDr.   Ľudmile   Gajdošíkovej,   JUDr.   Ladislavovi   Oroszovi a JUDr. Jánovi   Lubymu“ vo   veci   sťažnosti   JUDr.   V.   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej ústavným súdom pod   sp.   zn.   Rvp   13184/2012.   Sťažovateľ   v   tomto   konaní   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Obo 59/2012.

2. Uvedené podanie navrhovateľa bolo napísané v mene predsedu najvyššieho súdu. V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej navrhovateľ v podaní uviedol: „... v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia opozitného kvóra vyjadrovala aj k mojim odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby Súdnou   radou   Slovenskej   republiky.   Bola   členkou   senátu   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. II. ÚS 5/03. V ňom na viacerých miestach spochybňuje moju   odbornosť   a   kvalifikovanosť.   Z   toho   vyplýva   pre   mňa   dôvodná   obava,   že JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných odborných   schopnostiach   a   morálnych   hodnotách.   Prítomnosť   uvedených   objektívnych skutočností opodstatnene vzbudzuje pochybnosti o jej nestrannosti. Tým, že sa opakovane vyjadrovala negatívne aj o mojich odborných a morálnych kvalitách, nejaví sa v mojich očiach   sudkyňou   nestrannou   a   dôveryhodnou.   Dá   sa   dôvodne   očakávať,   že   na   svojich odmietavých   názoroch   a   postojoch   zotrvá   a   bude   rovnako   negatívne   pristupovať k hodnoteniu   mojej   osoby   aj   v   tomto   prípade.   Považujem   preto   jej   odmietnutie pre predpojatosť za opodstatnené.“

3.   Námietku   predpojatosti   proti   sudcovi   ústavného   súdu   Ladislavovi   Oroszovi navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane negatívne vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti s legitimitou zastavania   funkcie   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky.   Z   mnohých   jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú S. dňa 15. októbra 2000. Ladislav Orosz uviedol, že: „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný.“. V ďalšej správe S. uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN Paramovi Cumaraswamymu. Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“.

Okrem mojich odborných schopností sudca JUDr. Ladislav Orosz spochybnil aj moje osobnostné kvality. V rozhovore pre denník S. dňa 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomu záveru som dospel na základe činnosti   ústavnoprávneho   výboru,   keď   sme   veľmi   často   prichádzali   do   styku   s   pánom Harabinom.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej inštitúcie,   akou   je   Najvyšší   súd,   a   vyslovil   aj   mnoho   pochybných   právnych   názorov, čo samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“.

Sudca   JUDr.   Ladislav   Orosz   verejne   a   nevyberaným   spôsobom   spochybnil   moje odborné a osobnostné kvality. Vzhľadom na to, že ma verejne označil za neschopného vydávať   rozhodnutia   vo funkcii   predsedu Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   dá   sa dôvodne očakávať, že bude rovnako negatívne pristupovať aj k hodnoteniu mojej osoby v tomto prípade. Preto mám dôvodnú obavu o predpojatosti sudcu JUDr. Ladislava Orosza pri   rozhodovaní   o   predmetnej   sťažnosti.   Opodstatnenosť   tejto   obavy   akcentuje   aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2010 I. ÚS 352/2010, ktorým senát   ústavného   súdu   vylúčil   sudcu   ústavného   súdu   JUDr.   Ladislava   Orosza   z   výkonu sudcovskej   funkcie   v   konaní   vedenom   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky pod sp. zn. IV. ÚS   345/09   vo   vzťahu   k   JUDr.   Štefanovi   Harabinovi   ako   účastníkovi sťažnosťou napadnutého konania.».

4. Námietku predpojatosti vznesenú proti sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi   IV.   senátu   ústavného   súdu „možno   mať   pochybnosť   aj   o   nezaujatosti   sudcu JUDr. Jána   Lubyho.   Tento   sudca   sa   bežne,   minimálne   v   rámci   plnenia   pracovných povinností,   stýka   s   oboma   označenými   sudcami   senátu,   vníma   ich   postoje   k   subjektom zúčastneným v konaní, teda aj k mojej osobe a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno   považovať   za   len   neutrálny,   či   spoločenský,   keď   jeho   povaha   sama   osebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

5. V závere podania navrhovateľ uviedol, že „Nie je najmenší dôvod domnievať sa, že uvedení   sudcovia   a   sudkyňa   svoj   odmietavý   postoj   k   mojej   osobe   zmenili.   Naopak. Je dôvodný predpoklad hraničiaci s istotou, že na svojich negatívnych názoroch a postojoch k mojej osobe zotrvajú a bez ohľadu na konkrétne skutočnosti a osobitosti tohto prípadu budú hlasovať v môj neprospech. Žiadam preto ich vylúčenie z konania a rozhodovania v predmetnej veci.“.

6. Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu platného od 29. februára 2012 do 28. februára 2013 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   I.   senátu   ústavného   súdu   na   jeho prerokovanie a rozhodnutie.

II.

7. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

8.   Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   účastník   konania môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť,   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť   rozhodne iný senát;   odmietnutý   člen   senátu   nehlasuje. Pri   rovnosti   hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

9. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2012 (platného v rozhodnom čase, pozn.) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

10.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

11. Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej navrhovateľom uviedla, že „Ide o opakované uplatňovanie dôvodu predpojatosti vznesené JUDr. Štefanom Harabinom voči mojej osobe.

Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobným námietkam JUDr. Štefana Harabina   o   mojej   predpojatosti   voči   jeho   osobe   opakovane   v   iných   veciach   vyjadrila, že takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

V rozhodnutí označenom predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných   schopností   a   morálnych   hodnôt,   na   ktoré   poukazuje,   nenachádza.   Toto rozhodnutie je verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.

Osobne som sa k odborným kvalitám a k morálnym hodnotám predsedu najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako argument mojej predpojatosti voči jeho osobe.

Rovnako   neviem,   z   akého   zdroja   získal   predseda   najvyššieho   súdu   v   súvislosti s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých členov senátu, pretože na hlasovaní senátu sa zúčastňujú len jeho členovia a zapisovateľka a výsledky hlasovania sú uložené v zapečatenej obálke.

Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako   právo,   ktoré   je   mi   priznané   podľa   §   32   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 13184/2012 ako členka IV. senátu ústavného súdu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú, a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.

12.   Sudca   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz   k   námietke   predpojatosti   podanej navrhovateľom uviedol, že „Námietka predpojatosti voči mojej osobe vznesená v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   Rvp   13184/2012   je   odôvodnená   v   zásade   identickým,   resp. porovnateľným   spôsobom   ako   všetky   ďalšie   dosiaľ   uplatnené   námietky   predpojatosti smerujúce   voči   mojej   osobe,   ktoré   vzniesol   predseda   najvyššieho   súdu   JUDr.   Štefan Harabin   (napr.   vo   veciach   vedených pod sp. zn. IV. ÚS 75/09,   sp.   zn.   II.   ÚS   340/09, sp. zn. IV.   ÚS   345/09,   sp. zn. IV. ÚS 479/2011,   sp.   zn.   PL.   ÚS   92/2011,   sp. zn. PL. ÚS 93/2011, sp. zn. Rvp 264/2011, sp. zn. Rvp 449/2011, sp. zn. Rvp 833/2011, sp. zn. Rvp 1607/2011, sp. zn. Rvp 3307/2011, sp. zn. Rvp 4053/2011, sp. zn. IV. ÚS 85/2012, sp. zn. IV.   ÚS   138/2012,   sp.   zn.   Rvp   2069/2012,   sp.   zn.   Rvp   3869/2012,   sp.   zn. Rvp 4915/2012, sp. zn. IV. ÚS 341/2012, sp. zn. IV. ÚS 344/2012, sp. zn. Rvp 6574/2012, sp. zn. Rvp 11175/2012); podstata argumentácie obsiahnutá v označenom prípise spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k odbornosti a osobnostným kvalitám predsedu najvyššieho   súdu,   čo   zakladá   obavy   z   toho,   že   aj   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. Rvp 13184/2012 budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny orgán v tejto veci zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som na ním   uplatnené   námietky   predpojatosti   reagoval   svojimi   vyjadreniami,   na   ktoré v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade a na tomto základe konštatujem, že voči mne uplatnenú námietku predpojatosti považujem za nedôvodnú a som vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   Rvp   13184/2012   pripravený   rozhodovať   objektívne a nestranne.“.

13.   Sudca   Ján   Luby   k   námietke   vznesenej   navrhovateľom   vo   svojom   vyjadrení uviedol: «Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“),   pre   ktoré   by   mohli   vzniknúť   pochybnosti   o   mojej   nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jej účastníkom ani k ich zástupcom), a preto sa necítim byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.

K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom Harabinom   namietaný   pracovný   kolegiálny   vzťah   (údajná   „kolegiálna   previazanosť“) s ostatnými   členmi   senátu   IV.   ÚS   ani   tvrdené   „vnímanie   ich   postojov   k   subjektom zúčastneným   v   konaní“   založené   na   jeho   domnienkach   nemôžu   podľa   môjho   názoru predstavovať   relevantné   dôvody   na   moje   vylúčenie   z   výkonu   sudcovskej   funkcie v predmetnej   veci   a   nemožno   z   nich   vyvodiť,   že   by   boli   spôsobilé   mať   vplyv   na   moje nestranné rozhodovanie.»

14.   Hoci   sa   úprava   vylúčenia   sudcu   v   základných   rysoch   zhoduje   s   úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je   ochrana   individuálnych   subjektívnych   práv   (tak   to   je   napr.   pri   abstraktnej   kontrole právnych   noriem),   alebo   (ii)   v   konaniach,   kde   je   postavenie   účastníka   konania   (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

15. Sťažovateľ v podanej sťažnosti atakuje pomalý postup najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Obo 59/2012, pričom v podstate jeho celá uplatnená argumentácia je koncentrovaná k zdĺhavému postupu všeobecných súdov v merite veci, predmetom ktorej je „... nárok na zaplatenie sumy 475.000 Sk titulom bezdôvodného obohatenia, zo spoločného podnikania“, pričom sťažovateľ poukazuje predovšetkým na to, že „Po sérii viacerých súdnych   rozhodnutí   všetkých   článkov   súdnej   sústavy,   naostatok   uznesením   dovolacieho súdu z 28. 6. 2012, sp. zn. 1 Obdo V 52/2011, ktorým bol zrušený rozsudok najvyššieho súdu z 31. 5. 2011, sa vec nachádza na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4 Obo 59/2012 stále v nerozhodnutom stave, hoci od začiatku konania uplynula doba 22 rokov.“. Inými slovami, sťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v označenom konaní, ktorý v kontexte jeho celkovej dĺžky považuje za ústavne nesúladný, pričom opierajúc sa o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské   práva   a   polemizujúc   s právnym   názorom   ústavného   súdu   vysloveným   v jeho uznesení   č.   k.   II.   ÚS   587/2011-13   z 15.   decembra   2011   sa   dožaduje   predovšetkým zohľadnenia/realizácie materiálnej stránky kompenzácie porušenia svojich označených práv v rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   o ním   podanej   ústavnej   sťažnosti   a uvádza,   že „... je iluzórne v rozhodnutí ústavného súdu favorizovať preventívnu či akceleračnú funkciu, ale triezvo vyhodnotiť jeho kompenzačnú funkciu“.

16. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať námietku predpojatosti proti vec prerokovávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod   sp.   zn.   Rvp   13184/2012,   najmä   pokiaľ   ide   o   dôvody   uvádzané   v   tejto   námietke. Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. Rvp 13184/2012, ktorého osoby sa námietky predpojatosti uvedené v podaní navrhovateľa výlučne týkajú, je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prerokovávajúceho senátu najvyššieho súdu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov uvedeného konania pred všeobecným súdom. Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu   (prípadne   jeho   zástupcom),   ktorá   sa   týka   výlučne   vzťahu   namietaných   sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom napadnutého konania, pričom podané námietky   neobsahovali   také   skutočnosti,   ktoré   potencionálne   mohli   nejakým   spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov Ľudmily Gajdošíkovej, Ladislava Orosza a Jána Lubyho (členov   IV.   senátu)   vo   veci   ústavného   prieskumu   postupu   najvyššieho   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 4 Obo 59/2012.

17.   Po   preskúmaní   podnetu   navrhovateľa   I.   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom pod   sp.   zn.   Rvp   13184/2012.   Ústavný   súd   aj   v   iných   prípadoch   nepripustil   námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011, I. ÚS 622/2012). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková, Ladislav Orosz a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 13184/2012.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013