SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 359/2020-39
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom Mgr. Matejom Krajčim, PhD., Záhradnícka 51, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Ndt 22/2018 a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I. Vymedzenie napadnutého konania, sťažnostná argumentácia sťažovateľa a vyjadrenie ⬛⬛⬛⬛ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 12. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 ústavy postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Ndt 22/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola táto vec prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.
3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodu 3 rozvrhu práce prvý senát ústavného súdu pracuje v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Vzhľadom na uvedené bola ústavná sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokovaná v tomto zložení senátu.
4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre prečin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. l písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) v súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. l a 2 písm. c) Trestného zákona.
5. Sťažovateľ podal 4. júla 2018 na Okresnom súde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), ktorým žiadal, aby najvyšší súd odňal jeho trestnú vec okresnému súdu a Krajskému súdu v Bratislave.
6. Najvyšší súd o pôvodnom návrhu sťažovateľa na odňatie veci príslušnému súdu rozhodol uznesením sp. zn. 2 Ndt 11/2017 z 13. júna 2017, ktorým trestnú vec sťažovateľa príslušnému súdu neodňal. Nový návrh sťažovateľa zo 4. júla 2018 bol podľa názoru najvyššieho súdu založený na tých istých dôvodoch ako jeho pôvodný návrh, o ktorom už bolo rozhodnuté, a preto o ňom najvyšší súd v zmysle § 23 ods. 3 Trestného poriadku nekonal, ale súdny spis vrátil okresnému súdu na konanie a rozhodnutie o podanej obžalobe.
7. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že jeho nový návrh na odňatie a prikázanie veci obsahoval nové skutočnosti, a to odkaz na podnet na zastavenie trestného stíhania a na podnet na prerušenie konania, na nerozhodnutie o námietke zaujatosti všetkých prokurátorov zaradených na okresných prokuratúrach v Bratislavskom kraji, na porušenie jeho práv Krajskou prokuratúrou v Bratislave, na nezákonné zloženie senátu pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby, na avizované podanie trestného oznámenia konajúcou sudkyňou, ktorá však trestné oznámenie napokon nepodala, na zaujatosť tejto sudkyne, na politizáciu jeho trestnej veci, na pochybnosť o nezaujatosti sudcov najvyššieho súdu, na zaujatosť konajúcej sudkyne proti splnomocnencovi poškodených, na pochybenia konajúcej sudkyne počas hlavného pojednávania, na nerešpektovanie zásady nezávislosti a nestrannosti orgánov činných v trestnom konaní, na nepredloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, na nerešpektovanie názoru Organizácie spojených národov, na „neeurokonformný“ postup súdov a na porušenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku tým, že konajúca sudkyňa si nevyžiadala dokumentáciu k zdravotnému stavu poškodenej.
8. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces ⬛⬛⬛⬛,
, garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, listom s označením ako Vrátenie spisu 2T/25/2015 zo dňa 15.08.2018, sp. zn. 5Ndt 22/2018, vydaného Najvyšším súdom Slovenskej republiky, bolo porušené.
Rozhodnutie listom s označením ako Vrátenie spisu 2T/25/2015 zo dňa 15.08.2018, sp. zn. 5Ndt 22/2018, vydané Najvyšším súdom Slovenskej republiky, sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie...“
9. Ústavný súd vzhľadom na obsah ústavnej sťažnosti a v nej uvedené námietky ustálil predmet tohto konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto uznesenia.
10. Najvyšší súd sa na výzvu ústavného súdu vyjadril k opodstatnenosti tejto ústavnej sťažnosti. Predseda senátu 5 T najvyššieho súdu poukázal na to, že sťažovateľ vo svojom novom návrhu zo 4. júla 2018 neuviedol žiaden nový dôležitý dôvod na odňatie veci, a teda v danom prípade chýbal podklad na meritórne rozhodnutie o návrhu na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku.
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251 [v súčasnosti zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
16. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
17. Ústavný súd stabilne judikuje, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013, III. ÚS 375/2010). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (II. ÚS 324/2018).
18. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby účastník konania domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z čl. 127 ods. 1 ústavy zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
19. Ústavný súd bez toho, aby bližšie preskúmaval pôvodný návrh sťažovateľa na odňatie a prikázanie veci a porovnával ho s jeho novým návrhom zo 4. júla 2018, konštatuje, že sťažovateľ môže svoje námietky (pozri bod 7 tohto uznesenia) uplatniť v rámci odvolania, prípadne aj dovolania v jeho trestnej veci. Príslušné všeobecné súdy teda môžu v rámci ich právomoci zjednať nápravu sťažovateľom tvrdených pochybení, týkajúcich sa okrem iného rozhodovania nepríslušným súdom, nezákonného zloženia súdu a rozhodovania orgánu činného v trestnom konaní a sudcu, ktorí mali byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania.
20. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
21. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júla 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu