znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 359/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,Garbiarska   2,   Košice,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Gabrielom   Gulbišom,   BoženyNěmcovej 22, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 2, čl. 36ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konanívedenom pod sp. zn. 17 C 115/2011 a jeho rozsudkom zo 16. októbra 2012, postupomKrajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 44/2013 a jeho rozsudkomzo 14. novembra 2013, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konanívedenom pod sp. zn. 6 Cdo 159/2014 a jeho uznesením z 29. apríla 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Rapid   life   životná   poisťovňa,   a. s., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e : I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2,Košice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1,čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“), čl. 2 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práva slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 115/2011 a jeho rozsudkom zo 16. októbra 2012(ďalej len   „rozsudok   okresného   súdu“),   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 44/2013 a jeho rozsudkomzo 14.   novembra   2013   (ďalej   len   „rozsudok   krajského   súdu“),   ako   aj   postupomNajvyššieho súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v   konaní   vedenompod sp. zn. 6 Cdo 159/2014 a jeho uznesením z 29. apríla 2015 (ďalej len „uznesenienajvyššieho súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti označila svoje identifikačné údaje, označila svojho právnehozástupcu   a   okresný   súd,   krajský   súd   a   najvyšší   súd   ako   porušovateľov   svojich   práva v ostatnom texte sťažnosti bez akéhokoľvek odôvodnenia uviedla:

„Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky jeho sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o postavení jeho sudcov a konaní pred ním v znení neskorších predpisov a aby o nej v celom rozsahu ďalej konal podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde s tým, že o sťažnosti rozhodne takto:

1. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení s právom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   ako   i   právo   sťažovateľa garantované čl. 48 ods. 2 ústavy SR

• postupom Najvyššieho súdu SR v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil   sťažovateľove   základné   a   ústavne   práva   na   spravodlivé   prejednanie   veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl.6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na kontradiktórnosť konania garantované v č1. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst. 2 Listiny a to konaním a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.4.2015 sp. zn. 6Cdo/159/2014

• a postupom v rozpore s Čl. 2 odst.2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods. 4 ústavy porušil sťažovateľove základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst. 2 Listiny a to konaním a uznesením (správne   má   byť   rozsudkom   pozn.) Krajského   súdu   v   Košiciach   zo   dňa 14.11.2013 sp. zn. 5Co/44/2013

• a postupom v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl.144 ústavy SR a postupom v rozpore s čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil sťažovateľove základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na rovnosť účastníkov v konaní   dané   Čl.   47   ods.   3   ústavy   v   spojení   s   Čl.   37   ods.   3   Listiny   a   právo na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst. 2 Listiny a to konaním a rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 16.10.2012 pod sp. zn. 17C/115/2011

• porušené boli. • 2. Uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   zo   dňa   29.4.2015   sp. zn. 6Cdo/159/2014 a uznesenie (správne má byť rozsudok, pozn.) Krajského súdu v Košiciach zo   dňa   14.11.2013   sp. zn.   5Co/44/2013   a   uznesenie (správne   má   byť   rozsudok,   pozn.)Okresného súdu Košice I zo dňa 16.10.2012 pod sp. zn. 17C/115/2011 sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur, ktorú   je   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   povinný   vyplatiť   na   účet   JUDr.   Gabriela Gulbiša,   advokáta,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu.   Najvyšší   súd Slovenskej republiky platbu vykoná na číslo účtu, ktorý advokát JUDr. Gabriel Gulbiš oznámi dodatočne.“

Sťažnosť je podpísaná na prednej strane nečitateľným podpisom bližšie neoznačenejosoby. Prílohu sťažnosti okrem iného tvoria napadnutý rozsudok okresného súdu, ako ajnapadnutý rozsudok krajského súdu a uznesenie najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva, žebolo sťažovateľke doručené 21. mája 2015.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné ustanovenia podľa § 20 zákonao ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jehoodmietnutie.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sapodľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   absencia   odôvodnenia   sťažnosti   zakladá   nesplnenievšeobecných náležitostí sťažnosti podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súduvádza, že sťažovateľka je zastúpená advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkoneadvokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať právaa záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak súna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobneII. ÚS 117/05).

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosťsťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 26. augusta 2015