SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 359/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, BoženyNěmcovej 22, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 2, čl. 36ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konanívedenom pod sp. zn. 17 C 115/2011 a jeho rozsudkom zo 16. októbra 2012, postupomKrajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 44/2013 a jeho rozsudkomzo 14. novembra 2013, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konanívedenom pod sp. zn. 6 Cdo 159/2014 a jeho uznesením z 29. apríla 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e : I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2,Košice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1,čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“), čl. 2 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práva slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 115/2011 a jeho rozsudkom zo 16. októbra 2012(ďalej len „rozsudok okresného súdu“), postupom Krajského súdu v Košiciach(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 44/2013 a jeho rozsudkomzo 14. novembra 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ako aj postupomNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 6 Cdo 159/2014 a jeho uznesením z 29. apríla 2015 (ďalej len „uznesenienajvyššieho súdu“).
Sťažovateľka v sťažnosti označila svoje identifikačné údaje, označila svojho právnehozástupcu a okresný súd, krajský súd a najvyšší súd ako porušovateľov svojich práva v ostatnom texte sťažnosti bez akéhokoľvek odôvodnenia uviedla:
„Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky jeho sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o postavení jeho sudcov a konaní pred ním v znení neskorších predpisov a aby o nej v celom rozsahu ďalej konal podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde s tým, že o sťažnosti rozhodne takto:
1. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení s právom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i právo sťažovateľa garantované čl. 48 ods. 2 ústavy SR
• postupom Najvyššieho súdu SR v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil sťažovateľove základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl.6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na kontradiktórnosť konania garantované v č1. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst. 2 Listiny a to konaním a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.4.2015 sp. zn. 6Cdo/159/2014
• a postupom v rozpore s Čl. 2 odst.2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods. 4 ústavy porušil sťažovateľove základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst. 2 Listiny a to konaním a uznesením (správne má byť rozsudkom pozn.) Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.11.2013 sp. zn. 5Co/44/2013
• a postupom v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl.144 ústavy SR a postupom v rozpore s čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil sťažovateľove základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na rovnosť účastníkov v konaní dané Čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s Čl. 37 ods. 3 Listiny a právo na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst. 2 Listiny a to konaním a rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 16.10.2012 pod sp. zn. 17C/115/2011
• porušené boli. • 2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.4.2015 sp. zn. 6Cdo/159/2014 a uznesenie (správne má byť rozsudok, pozn.) Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.11.2013 sp. zn. 5Co/44/2013 a uznesenie (správne má byť rozsudok, pozn.)Okresného súdu Košice I zo dňa 16.10.2012 pod sp. zn. 17C/115/2011 sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet JUDr. Gabriela Gulbiša, advokáta, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Najvyšší súd Slovenskej republiky platbu vykoná na číslo účtu, ktorý advokát JUDr. Gabriel Gulbiš oznámi dodatočne.“
Sťažnosť je podpísaná na prednej strane nečitateľným podpisom bližšie neoznačenejosoby. Prílohu sťažnosti okrem iného tvoria napadnutý rozsudok okresného súdu, ako ajnapadnutý rozsudok krajského súdu a uznesenie najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva, žebolo sťažovateľke doručené 21. mája 2015.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné ustanovenia podľa § 20 zákonao ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jehoodmietnutie.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sapodľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.
Ústavný súd konštatuje, že absencia odôvodnenia sťažnosti zakladá nesplnenievšeobecných náležitostí sťažnosti podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súduvádza, že sťažovateľka je zastúpená advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkoneadvokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať právaa záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak súna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobneII. ÚS 117/05).
Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosťsťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 26. augusta 2015