znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 359/09-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   novembra   2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. F. N.,   B.,   namietajúcu   porušenie   základného   práva   na   súdnu   ochranu   a inú   právnu ochranu podľa čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   základného   práva   vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie ustanovenia § 1 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a základného práva zaručeného čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   13 CoE/78/2009   z 30. júna   2009 v spojení   s uznesením   Okresného   súdu   Banská Bystrica   č. k. 2 Er 1041/2008-13 z 12. decembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2009 doručená sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   základného   práva   vlastniť   majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj porušenie ustanovenia § 1 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb.,   ktorým   sa   uvádza   Listina   základných   práv a slobôd   ako   ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „ústavný zákon“) a základného   práva   zaručeného čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd (ďalej aj „listina“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp.   zn.   13   CoE/78/2009   z 30. júna   2009   (ďalej   aj   „napadnuté   rozhodnutie“)   v spojení s uznesením   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k. 2 Er 1041/2008-13 z 12. decembra 2008 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že krajský súd napadnutým rozhodnutím   potvrdil   prvostupňové   rozhodnutie,   ktorým   bol   povolený   odklad   exekúcie vykonávanej   súdnou   exekútorkou   [o   návrhu   oprávnenej   (t.   j.   sťažovateľky,   pozn.) zo 17. júla   2008   a poverenia   okresného   súdu   č.   5601   02329   z   31.   júla   2008] až do právoplatného skončenia súdnych konaní „vo veci samej vedených na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 6 Cbi 111/2005 a 9 Cbi 15/2006“. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie – platobný výmer poisťovne P. v konkurze, B. (ďalej len „úpadca“), sp. zn. 745/2005 z 25. mája 2005 proti povinnému P. D. z obce N. o vymoženie sumy 66 187 Sk s príslušenstvom, ako dlžnej pohľadávky zo zákonného poistenia na zdravotnom poistení. Túto pohľadávku   proti   povinnému spolu   s inými pohľadávkami úpadcu   voči   platiteľom a samoplatcom poistného zmluvne nadobudla sťažovateľka. Zmluvy o prevode pohľadávok úpadcu   napadla   žalobami   V.,   a.   s.,   B.,   na Krajskom   súde   v Bratislave. „Predmetom žalobného návrhu V. v konaní sp. zn. 9 Cbi 15/2006 je vylúčenie Pohľadávok z konkurznej podstaty úpadcu. V súdnom konaní sp. zn. 6 Cbi 111/2005, predmetom ktorého je určenie neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005, bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým sa zakázalo Sťažovateľovi nakladať s Pohľadávkami, ktoré boli na neho touto zmluvou postúpené.“ Konanie o týchto žalobách v čase rozhodovania okresného súdu a krajského súdu o predmete ústavnej sťažnosti nebolo ešte ukončené.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „považuje Uznesenie 2, ktorý vydal KS BB, ako aj prvostupňové Uznesenie 1, ktoré vydal OS BB za arbitrárne... súd vyslovil právne závery,   avšak   náležite   sa nevysporiadal   so   skutočnosťami,   zohľadnenie   ktorých   je nevyhnutné   pre   právne   posúdenie   veci   a   rozhodol   na   základe   nepodloženej   právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil...

OS BB   v Uznesení 1 a následne aj odvolací KS BB v Uznesení 2 sa nenáležite vysporiadali   s   otázkou   dôvodnosti   očakávania   zastavenia   predmetného   exekučného konania.   KS   BB   v Uznesení   2   dostatočne   neodôvodnil,   prečo   mal   za   to,   že   výsledkom Súdnych konaní môže byť právna skutočnosť, ktorej dôsledkom by mohlo byť zastavenie prebiehajúcej exekúcie a poukázal len na strohé konštatovanie, že z uvedeného dôvodu povolil odklad exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku Uznesenia 2 a to aj bez návrhu. Podľa názoru Sťažovateľa napadnuté Uznesenie 1, ktoré vydal OS BB a následne Uznesenie 2, vydané KS BB nie sú práve z dôvodu ich arbitrárnosti v súlade s požiadavkami kladenými na spravodlivý súdny proces...“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:„1. Uznesením Krajského súdu... sp. zn. 13 CoE/78/2009-33, IČS: 6108213878 zo dňa 30. 06. 2009 v spojení s Uznesením Okresného súdu... sp. zn. 2 Er 1041/2008-13, IČS: 6108213878 zo dňa 12. 12. 2008 došlo k porušeniu práva Sťažovateľa na súdnu a inú ochranu, ako aj k porušeniu vlastníckeho práva Sťažovateľa v zmysle článkov 46 ods. 1 a 20 ods. 1 Ústavy SR, ust. § 1 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

2. Uznesením (správne   malo   byť   uznesenie,   pozn.) Krajského   súdu...   sp.   zn. 13 CoE/78/2009-33,   IČS: 6108213878   zo   dňa   30.   06.   2009   v   spojení   s   Uznesením Okresného súdu... sp. zn. 2 Er 1041/2008-13, IČS: 6108213878 zo dňa 12. 12. 2008 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.“

Sťažovateľka súčasne požiadala o priznanie náhrady trov konania.

5. Sťažovateľka   pripojila   k sťažnosti   uznesenie   okresného   súdu   č. k. 2 Er 1041/2008-13 z 12. decembra 2008 a napadnuté rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 13 CoE/78/2009   z   30.   júna   2009,   ktoré,   podľa   na   nich   vyznačenej   doložky,   nadobudli právoplatnosť   29. júla   2009.   Keďže   sa   krajský   súd „stotožnil   s odôvodnením“ prvostupňového   rozhodnutia, ústavný súd   považuje za dôvodné   citovať relevantné časti tohto rozhodnutia:

„Okresný súd... vo veci exekúcie oprávneného: Z., s. r. o... proti povinnému: P. D... na vymoženie pohľadávky vo výške 66.187,- Sk s príslušenstvom... povoľuje odklad exekúcie vykonávanej   súdnou   exekútorkou...   pod   spis.   zn.   EX   1102/08...   až   do   právoplatného skončenia konaní vo veci samej vedených na Krajskom súde Bratislava č. k. 6 Cbi 111/2005 a 9 Cbi 15/2006.“ Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „Oprávnený podal...   návrh   na   vykonanie   exekúcie...   a to   na   základe   vykonateľného   rozhodnutia   – platobného výmeru P. v konkurze, B. č. k. 745/2005 zo dňa 25. 05. 2005...

Okresný súd... v priebehu vykonávania exekúcie zistil, že... 02. 03. 2006 bola podaná samostatná incidenčná žaloba na JUDr. T. K., správcu konkurznej podstaty, úpadcu P. v konkurze, o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, aby konkurzný súd určil, že žalovaný   JUDr. T.K...   je   povinný   vylúčiť   z konkurznej   podstaty   pohľadávky   voči zdravotníckym   zariadeniam,   pohľadávky   na   dlžnom   poistnom,   prirážke   k poistnému, poplatku z omeškania a poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti, ktoré vznikli P. pred jej zrušením, nakoľko tieto netvoria konkurznú podstatu úpadcu.

Doposiaľ nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté...

15. 11. 2005 voči odporcom JUDr. T. K... a Z., spol. s r. o... bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia a návrh o určenie neplatnosti zmluvy o 1.169.254.201,- Sk. Predmetom   zmluvy   je   pohľadávka   úpadcu   voči   platiteľom   a samoplatcom   poistného   na sumu celkom 1.169.254.201,- Sk. Uvedená zmluva predstavuje súbor pohľadávok, kam patrí aj pohľadávka, ktorá je predmetom tejto exekúcie.

V predmetnej veci bolo zatiaľ vydané iba predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal žalovanému   v 2.   rade   Z.,   spol.   s r.   o...   nakladať   s pohľadávkami   na   dlžnom   poistnom, prirážke   k   poistnému,   poplatku   z   omeškania   a poplatku   za   nesplnenie   oznamovacej povinnosti v sume 1.169.254.201,- Sk, ktoré vznikli úpadcovi.

Vo veci samej k dnešnému dňu nebolo právoplatne rozhodnuté... Odklad   exekúcie   môže   byť   spojený   aj   s   tým,   že   možno   dôvodne   očakávať, že na základe   zákonom   vymedzených   skutočností   dôjde   k zastaveniu   exekúcie. Vo všeobecnosti   možno   povedať,   že   pred   povolením   odkladu   podľa   tohto   ustanovenia by malo   byť   aspoň   osvedčené,   že   sa   začalo   konanie   alebo   iný   právny   postup,   ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.

Nakoniec   V.   vyvolala   na   Krajskom   súde   Bratislava   vyššie   konkretizované   súdne konania,   ktorých   výsledkom   môže   byť   právna   skutočnosť   vyvolávajúca   zastavenie   tejto exekúcie, súd potom povolí odklad exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a to aj bez návrhu.“.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Ústavný   súd   návrh   na   začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (t. j. ústavný súd môže na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy, na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený).

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).

8.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo   všetkých   vlastníkov   má   rovnaký   zákonný   obsah a ochranu... Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 ústavného zákona ústavné zákony, iné zákony a ďalšie právne predpisy, ich výklad a používanie musí byť v súlade s Listinou základných práv a slobôd. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

9. Ústavný   súd   sa   zaoberal   najprv   tou   časťou   sťažnosti   sťažovateľky,   v   ktorej namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny tým, že vo veci konajúce súdy povolili odklad exekúcie, hoci podľa jej názoru pre povolenie odkladu exekúcie neboli splnené zákonné podmienky (pozri body 2 a 3). Krajskému súdu najmä vytýka, že pri vydaní napadnutého uznesenia ňou prednesené argumenty   odôvodňujúce   zrušenie   prvostupňového   rozhodnutia   ignoroval   a najmä sa „náležite...   nevysporiadal   so   skutočnosťami,   zohľadnenie   ktorých   je   nevyhnutné   pre právne   posúdenie   veci   a rozhodol   na   základe   nepodloženej   právnej   konštrukcie,   ktorú navyše nedostatočne odôvodnil“.

10. Krajský súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 13 CoE/78/2009 z 30. júna 2009 najskôr   citoval   dôvody   prvostupňového rozhodnutia (bod   5)   a následne   uviedol: „Proti uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Navrhol zrušiť uznesenie okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru nie je splnený zákonný predpoklad na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 EP a potom nie je... splnený ani predpoklad na odklad exekúcie.   Iniciovanie   iných   súdnych   sporov...   nemá   samo   o sebe   žiaden   vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu vo vedenej exekúcii... Ani v prípade vyhovenia   žalobám   V.   v súdnych   konaniach   by   táto   skutočnosť   nemala   žiaden   vplyv na právoplatný   exekučný   titul   vedenej   exekúcie   vydaný   P.   v konkurze...   Predbežné opatrenie, ktorým sa zakázalo odporcom v 1. a 2. rade nakladať s pohľadávkami... nemôže mať vplyv na vymáhanie pohľadávky. Samotné vymáhanie pohľadávky nepredstavuje jeden zo spôsobov nakladania s pohľadávkou. Ide o výkon vlastníckeho práva, napriek tomu, že na   pohľadávku   sa   vzťahuje   obmedzenie   uvedené   v predbežnom   opatrení...   Záverom oprávnený zdôraznil, že právnym podkladom pohľadávky ktorej vymoženia sa domáhal, je neuhradenie poistného za zdravotné poistenie za obdobie rokov 1996-1999. Povinný mal dostatočný časový priestor na splnenie svojho dlhodobého peňažného záväzku. Povolením odkladu   exekúcie   zo strany   súdu   by   bolo   neprimerane   zasiahnuté   do   vlastníckych   práv oprávneného...

Odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 219 ods. 2 OSP sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, naviac však dodáva. Ochranu povinného v exekučnom konaní zabezpečuje   aj inštitút   odkladu   exekúcie.   Táto   ochrana   je buď   dočasná,   alebo smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného, pred definitívnym zastavením exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na náhradu škody. Odklad   exekúcie   je   dôvodný   všade   tam,   kde   existuje   opodstatnená   obava, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou v budúcnosti nastanú, vykonávanie exekúcie naruší práva inej osoby, spôsobí nezvratný protiprávny následok, prípadne ohrozí súčasný status povinného. Nesmie však byť narušená ochrana naliehavých oprávnených záujmov oprávneného.

Pohľadávka   oprávneného   voči   povinnému   patrí   do   súboru   pohľadávok   s ktorými oprávnenému bolo právoplatným predbežným opatrením zakázané nakladať.

Treba   prisvedčiť   odvolaniu   oprávneného,   ktorý   zdôrazňuje,   že   samotné   užívanie vlastníctva   nemusí   zodpovedať   pojmu   nakladanie   s vlastníctvom   a to   najmä   v zmysle realizácie   kúpy,   predaja,   postúpenia,   darovania,   prípadne   zaťaženia   alebo   zaťaženia právami   tretích   osôb.   Táto   úvaha   má   svoje   miesto   v prípade   ak   ide   o nakladanie s nehnuteľnosťou. Užívaním nehnuteľnosti sa povaha nehnuteľnosti nemení.

Pohľadávka   má   však   spotrebný   charakter   a jej   vymoženie   spôsobí   jej   zánik. Vymoženie   pohľadávky   teda   znamená   nakladanie   s pohľadávkou.   Vydané   predbežné opatrenie   nehovorí   nič   o užívaní   vlastníctva,   ktoré   pohľadávka   predstavuje,   ale   hovorí o nakladaní   s pohľadávkami.   Zákaz   nakladania   s pohľadávkou   teda   znamená   aj   zákaz jej vymáhania.

Postup   exekučného   súdu,   ktorý   by   nepovolil   odklad   exekúcie,   keď   povinný sa odvoláva na právoplatné predbežné opatrenie,   by   bolo   rozhodnutím,   ktoré   iným než zákonným spôsobom ruší právoplatné rozhodnutie (predbežné opatrenie).

Oprávnený sa tiež odvoláva na nutnosť existencie rozumného proporčného vzťahu medzi   použitými   prostriedkami   a sledovaným   cieľom.   Takýto   postup   je   samozrejme aj prioritou   odvolacieho   súdu.   Treba   však   zdôrazniť,   že   existuje   odôvodnená   obava, že nepovolením   odkladu   výkonu   exekúcie   dôjde   k neoprávnenému   zásahu   do   iného právoplatného   rozhodnutia   (predbežného   opatrenia),   čo   spôsobí   nezvratnú   nezákonnosť s priamym   dopadom   na   vymožiteľnosť   práva.   Na   druhej   strane   odvolateľ   riadne nezdôvodnil v čom existuje riziko vážneho ohrozenia oprávneného, ktoré odklad exekúcie spôsobí. Bez riadneho skutkového a právneho zdôvodnenia je tvrdenie v súdnom konaní iba rétorickým   cvičením.   To   platí   aj   o tvrdení   oprávneného,   že   v budúcnosti   bude   vážne ohrozená vymožiteľnosť pohľadávky.“

11. K sťažovateľkou namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutí vo veci konajúcich   súdov   ústavný   súd   poznamenáva,   že   súčasťou   obsahu   základného   práva na spravodlivé   konanie   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   (resp.   podľa   čl.   36   ods.   1   listiny) je aj právo   účastníka   konania   na   také   odôvodnenie   súdneho   rozhodnutia,   ktoré   jasne a zrozumiteľne   dáva   odpovede   na všetky právne   a   skutkovo   relevantné otázky   súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale   len   na   tie,   ktoré   majú   pre   vec   podstatný   význam,   prípadne   dostatočne   objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z   tohto   aspektu   je   plne   realizované   základné   právo   účastníka   na   spravodlivý   proces (IV. ÚS 115/03).

12.   Vychádzajúc   z   týchto   ústavne   významných   úvah   zaoberal   sa   ústavný   súd posúdením   obsahu   napadnutého   rozhodnutia   z   uvedených   hľadísk   a   dospel   k   záveru, že krajský súd na argumentáciu sťažovateľky reagoval primeraným spôsobom, vysporiadal sa   so   všetkými   okolnosťami,   ktoré   majú pre   vec   podstatný   význam a ktoré   dostatočne objasňujú skutkový   a právny   základ rozhodnutia,   a   do   odôvodnenia   svojho   rozhodnutia uviedol   postup,   akým dospel   k   svojmu   rozhodnutiu.   Ako   vyplýva   z   podanej   sťažnosti, sťažovateľka nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu (a aj okresného súdu), podľa ktorého v danom prípade boli splnené podmienky umožňujúce odklad exekúcie povoliť.

13. Aj podľa názoru ústavného súdu povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného   poriadku   predpokladá   preukázanie   takých   okolností,   z   ktorých   vyplýva, že možno   dôvodne   očakávať   zastavenie   exekúcie   v   dôsledku   splnenia   podmienok ustanovených   na   zastavenie   exekúcie   podľa   §   57   ods.   1   Exekučného   poriadku.   Pred povolením   odkladu   exekúcie   z   tohto   dôvodu   by   malo   byť   teda   dostatočne   osvedčené, že sa začalo   konanie   alebo   iný   právny   postup,   ktorého   výsledkom   môže   byť   právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré v posudzovanej veci vyplýva z predbežného opatrenia o zákaze „žalovanému v 2. rade Z. K., s. r. o... nakladať s pohľadávkami na dlžnom poistnom...“, ktoré bolo vydané v rámci konania   o   neplatnosti   zmluvy   vedeného   na   Krajskom   súde   v Bratislave   pod   sp.   zn. 6 Cbi 111/2005   a   sp.   zn.   9   Cbi   15/2006.   Ako   to   z obsahu   odôvodnení   sťažnosťou napadnutých   súdnych   rozhodnutí   z 12. decembra   2008,   resp.   z   30.   júna   2009   vyplýva (sťažovateľka   uvedenú   skutočnosť   vo svojej   sťažnosti   neuviedla),   do   podania sťažnosti ústavnému   súdu   Krajský   súd   v Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Cbi 111/2005 a sp. zn. 9 Cbi 15/2006 právoplatne nerozhodol.

14. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd (a aj okresný súd) vykonal ústavne súladný výklad platných právnych predpisov, ktorý nie je svojvoľný a nepopiera zmysel interpretovaných a použitých právnych noriem.

15. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky s právnym názorom   vo   veci   konajúcich   všeobecných   súdov   týkajúcim   sa   existencie   dôvodov na povolenie odkladu exekúcie. Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil,   že   skutočnosť,   že   sťažovateľ   sa   s   právnym   názorom   všeobecného   súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru   a   nezakladá   ani   oprávnenie   ústavného   súdu   nahradiť   jeho   právny   názor   svojím vlastným   (I.   ÚS   188/06).   Táto   okolnosť   nemôže   byť   dôvodom   na   vyslovenie porušenia sťažovateľovho   základného   práva   už   aj   z   toho   dôvodu,   že   ústavný   súd nie je opravnou   inštanciou   vo   veciach   patriacich   do   právomoci   všeobecných   súdov (I. ÚS 19/02, II. ÚS 1/09).

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo   skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje na kontrolu   zlučiteľnosti   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadne medzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách   (I.   ÚS   13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného   súdu   vyplýva,   že   môže   preskúmavať   rozhodnutia   všeobecných   súdov, ak v konaní,   ktoré   mu   predchádzalo,   alebo   samotným   rozhodnutím   došlo   k   porušeniu základného práva alebo slobody.

17. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu jasným a zrozumiteľným spôsobom reaguje na všetky pre vec z hľadiska právneho i skutkového podstatné argumenty sťažovateľky obsiahnuté v jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o povolení odkladu exekúcie.   Takéto   odôvodnenie   považuje ústavný   súd   za   dostatočné,   ústavne   konformné a spôsob   aplikácie   dotknutých   noriem   krajským   súdom   za   zlučiteľný   s   ústavou i medzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách.   Zo   záverov krajského súdu týkajúcich sa posudzovanej právnej otázky nevyplýva jednostrannosť alebo taká   aplikácia   príslušných   ustanovení   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Výklad dotknutých právnych noriem zodpovedá zároveň princípom rozumného usporiadania práv a povinností dotknutých subjektov. Závery krajského súdu, pokiaľ ide o existenciu dôvodov na povolenie odkladu exekúcie, nemožno preto považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

18. Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj čl. 36 ods. 1 listiny (keďže ide o obsahovo identickú právnu úpravu) ako zjavne neopodstatnenú.

19. Sťažovateľka   v   ďalšej   časti   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   namietala porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (každý má právo vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo   všetkých   vlastníkov   má   rovnaký   zákonný   obsah a ochranu...“), ku ktorému malo dôjsť tým, že jej bolo vydaním predbežného opatrenia a následným   povolením   odkladu   exekúcie   znemožnené „uplatniť   svoje   právo (t.   j. vlastnícke právo, pozn.) v občianskom súdnom konaní“.

20. Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. II. ÚS 78/05) zastáva názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy,   ak   toto   porušenie   nevyplýva   z   toho,   že   všeobecný   súd   súčasne   porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. Inak povedané, o prípadnom porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy,   ak   by   zo   strany   všeobecného   súdu   primárne   došlo   k porušeniu   niektorého zo základných   práv,   resp.   ústavnoprocesných   princípov   vyjadrených   v   čl.   46   až   čl.   50 ústavy, resp. v spojení s ich porušením. Z uvedeného vyplýva, že porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy možno v konaní pred ústavným súdom zásadne namietať len v spojení s namietaním porušenia základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov podľa čl. 46 až čl. 48 ústavy. Táto právomoc ústavného súdu však nie je zároveň spojená so vznikom   jeho   oprávnenia   a povinnosti   hodnotiť   právne   názory   všeobecných   súdov,   ku ktorým dospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie   a aplikácie   s ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02).

21. Ústavný súd v okolnostiach prípadu nezistil, že by rozhodnutie krajského súdu bolo   svojvoľné   alebo   v   zjavnom   vzájomnom   rozpore,   či   urobené   v   zrejmom   omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou. Ústavný súd v takomto prípade nemá žiaden dôvod a ani oprávnenie   na   prehodnocovanie   záverov   tohto   súdu.   Tvrdenia   sťažovateľky   preto podľa   názoru   ústavného   súdu   sledujú   len   dosiahnutie   zmeny   súdneho   konania,   ktoré skončilo pre ňu nepriaznivým výsledkom, čo však nemožno spájať s porušením základného práva na ochranu jej vlastníctva a práva vlastniť majetok, resp. ho nerušene užívať podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ktoré nemôže samo osebe nastať rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju právomoc.

22.   Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   označené   rozhodnutie   krajského   súdu, ako aj dôvody   uvádzané   sťažovateľkou   v   sťažnosti   neobsahujú   také   skutočnosti,   ktoré by svedčili o porušení ústavnoprocesných princípov podľa čl. 46 až čl. 50 ústavy, a teda ani základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.

23.   Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   a   závery   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (body 9 a 19) z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

24. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 36 ods. 1 listiny sťažovateľka namietala aj porušenie ustanovenia § 1 ods. 1 ústavného zákona, podľa ktorého „ústavné zákony, iné zákony a ďalšie právne predpisy, ich výklad a používanie musí byť v súlade s Listinou...“. Uvedená právna norma predstavuje   všeobecné   interpretačné   pravidlo,   ktoré   je možné   aplikovať len   v súvislosti s namietaním   porušenia   konkrétneho   základného   práva   uvedeného   v listine,   v danom prípade v spojení s čl. 36 ods. 1 listiny. Keďže ústavný súd v posudzovanej veci nezistil porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny), nemohlo dôjsť ani k porušeniu interpretačného pravidla zakotveného v tejto právnej norme. Aj v tejto časti ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

25. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľky ako celku nebol už právny dôvod zaoberať sa jej ostatnými návrhmi, t. j. návrhom na zrušenie označených rozhodnutí menovaných všeobecných súdov a priznanie náhrady trov konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009