znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 359/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. M., Š., zastúpeného advokátom JUDr. K. B., P., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   vlastniť   majetok   zaručeného   v   čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   v   Leviciach   v konaní   vedenom   pod sp. zn. ČVS:OÚJP–223/20-LV-2003   a jeho   rozhodnutím   z 30.   apríla   2004   a postupom Okresnej prokuratúry v L. v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 575/2003 a jej rozhodnutím zo 17. mája 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Š. M. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra 2006 doručená sťažnosť Ing. Š. M., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru, Úradu justičnej   a kriminálnej   polície   v L.   (ďalej   len   „OR   PZ“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn.   ČVS:OÚJP–223/20-LV-2003   a jeho rozhodnutím   z 30.   apríla   2004   a postupom Okresnej   prokuratúry   v L.   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 Pv 575/2003 a jej rozhodnutím zo 17. mája 2004.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol najmä, že: „(...) podávam (...) tento podnet na Ústavný súd SR na posúdenie zákonitosti zastavenia trestného stíhania vyšetrovateľa v Leviciach, číslo uznesenia OUJP-223/20-LV-2003, rozhodnutia okresného prokurátora pod   č.   k.   1   Pv   575/2003-8,   vyjadrenia   k veci   Krajskej   prokuratúry   v Nitre   pod   číslom 2 Kn 2117/03-23 a pod číslom KPt 600/2004-15 a vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR k veci pod číslom IV. GPt 51/05-17. (...)

Okresný   prokurátor   v Leviciach   uznesením   zo   dňa   17.   05.   2004   pod č. k. 1 Pv 575/2003-84 rozhodol o mojej sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa OUJP L., č. ČVS:OÚJP-223/20-LV-2003 zo dňa 30. 04. 2004 tak, že podľa § 148, ods. 1, písm. c) Tr. poriadku moju sťažnosť zamietol, pretože nie je dôvodná. (...)

Dňa   02.   05.   2003   som   podal   trestné   oznámenie   na   neznámeho   páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku   podľa   §   255   Tr.   zákona.   Trestné   oznámenie   som   podal   cestou   Generálnej prokuratúry SR   v B.,   ktorá ho postúpila príslušnej Okresnej prokuratúre v L.   Tá ho aj s pokynom   v zmysle   §   158,   ods.   1   Tr.   poriadku   odovzdala   na vybavenie   OUJP   PZ   L. Okresná prokuratúra takto konala dňa 10. 06. 2003.

Následne na to OUJP PZ L. uznesením zo dňa 17. 07. 2003 pod č. k. ČVS:OUJP- 223/20-LV-2003 podľa § 159, ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 11, ods. 1, písm. a) Tr. por. predmetnú vec odložila z dôvodu premlčania trestného stíhania podľa § 67, ods. 1, písm. c) Tr. zákona. Konštatoval, že trestné stíhanie je neprípustné. (...)

Preto   som   podal   proti   tomuto   rozhodnutie   v zákonnej   lehote   sťažnosť   dňa 07. 08. 2003. Okresná prokuratúra v L. uznesením č. 1 Pv 575/2003-8 zo dňa 18. 08. 2003 mojej sťažnosti vyhovela a rozhodnutie vyšetrovateľa zrušila a nariadila mu znovu vo veci konať.

Opätovne   však   vyšetrovateľ   OUJP   PZ   L.   uznesením   zo   dňa   18.   11.   2003   pod č. k. ČVS:OUJP-223/20-LV-2003   podľa   §   159,   ods.   1,   písm.   c)   Tr.   poriadku   vec z podozrenia z trestného činu podľa § 255, ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 159, ods. 2 alebo ods. 3 Tr. poriadku. (...)

Preto   som   podal   dňa   25.   11.   2003   písomnú   sťažnosť   proti   tomuto   uzneseniu vyšetrovateľa,   ktorú   sťažnosť   som   podrobne   odôvodnil.   Reakcia   okresného   prokurátora Okresnej prokuratúry v L. bola taká, že uznesením zo dňa 12. 12. 2003 moju sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Napriek tomu, že v odôvodnení svojho uznesenia uviedol dôležité skutočnosti, podporujúce moje tvrdenia, v závere všetko poprel. (...)

Nakoľko   som   bol   nespokojný   a rozčarovaný   rozhodnutím   okresného   prokurátora v L., podal som podnet na preskúmanie jeho rozhodnutia zo dňa 12. 12. 2003 na Krajskú prokuratúru   v N.   Podnet   som   podal   dňa   27.   12.   2003.   KP   N.   (...)   mi   dala   za   pravdu a s postupom okresného prokurátora v L. sa nestotožnila. Na základe stanoviska KP v N. opätovne vydal vyšetrovateľ ÚJKP v L. uznesenie zo dňa 22. 03. 2004 o začatí trestného stíhania pre trestný čin podľa § 255, ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona (...)

Výsmechom   všetkému   bolo   ďalšie   rozhodnutie   vyšetrovateľa   v Leviciach,   keď uznesením zo dňa 30. 04. 2004 pod č. k. ČVS:OUJP-223/20-LV-2003, podľa § 172, ods. 1, písm. b) Tr. poriadku moju sťažnosť zamietol, pretože nie je dôvodná. (...)“

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„Okresný úrad Justičnej polície PZ v L. a Okresná prokuratúra v L. svojím postupom v konaní vo veci (...) porušil základné práva Ing. Š. M. vlastniť majetok podľa článku 20, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. (...)

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietanie porušenia základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy postupom OR PZ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:OUJP-223/20-LV-2003 a jeho rozhodnutím z 30. apríla 2004 a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 575/2003 a jej rozhodnutím zo 17. mája 2004.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje zákon   o   ústavnom   súde   zmeškanie tejto lehoty   odpustiť,   pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nedovoľuje.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04).

Podľa § 140 ods. 1 písm. a) zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný poriadok“), ktorého ustanovenia sa na túto vec vzťahujú, uznesenie je právoplatné a vykonateľné, ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť.

Podľa   ustanovenia   §   140   ods.   1   písm.   b)   a   c)   Trestného   poriadku   uznesenie je právoplatné a vykonateľné, ak zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, avšak podaná sťažnosť bola zamietnutá.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že konanie vedené na OR PZ pod sp. zn. ČVS:OUJP-223/20-LV-2003 bolo právoplatne skončené 17. mája 2004 vydaním uznesenia   okresnej   prokuratúry   č.   k.   1   Pv   575/2003-84,   ktorým   okresná   prokuratúra zamietla sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu OR PZ z 30. apríla 2004 ako nedôvodnú. Vydaním   tohto   rozhodnutia,   proti   ktorému   zákon   sťažnosť   nepripúšťa,   nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť aj uznesenie OR PZ sp. zn. ČVS:OUJP-223/20-LV-2003 z 30. apríla 2004, a tým zároveň bolo predmetné trestné konanie ako celok právoplatne skončené.

Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 6. novembra 2006. Od 17. mája 2004, kedy bola táto trestná vec právoplatne skončená, resp. od 20. mája 2004, kedy bolo rozhodnutie okresnej prokuratúry sťažovateľovi doručené, bez akýchkoľvek pochybností uplynula sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti skôr, než ju podal ústavnému súdu (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   so   zreteľom   na   uvedené   skutočnosti   dospel   k   záveru,   že   lehota stanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom nebola zachovaná, a preto ústavný súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   oneskorene   podanú   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ by sťažovateľ namietal porušenie označených   práv   aj   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálna   prokuratúra“),   ktorá   ako   posledná   konala   (na   základe   opakovaného   podnetu sťažovateľa) vo veci preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí okresnej prokuratúry ako aj OR PZ, sťažnosť v tejto časti by bola rovnako odmietnutá ako podaná oneskorene, pretože generálna prokuratúra listom č. k. IV/3 GPt 51/05-17 z 22. marca 2006 vyrozumela sťažovateľa o tom, že vo veci bolo okresnou prokuratúrou a OR PZ rozhodnuté správne a v súlade so zákonom. Vyrozumenie bolo vypravené na poštovú prepravu 27. marca 2006 bez   toho,   aby   bola   zásielka   generálnej   prokuratúre   vrátená,   t. j.   sťažovateľ   ju   prevzal najneskôr v druhej polovici mesiaca apríl 2006. Je teda zrejmé, že aj vo vzťahu k postupu a záverečnému stanovisku generálnej prokuratúry nepochybne uplynula dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti pred ústavným súdom skôr, ako k tomu v skutočnosti (6. novembra 2006) došlo.

V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako podaná   oneskorene,   ústavný   súd   už   neskúmal   splnenie   ďalších   podmienok   prípustnosti návrhu na začatie konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2006