znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 357/2018-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2018 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka o sťažnosti, zastúpených advokátkou Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, SNP 10, Hlohovec, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 260/2015, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 260/2015 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 260/2015 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý nahradiť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 859,60 € (slovom osemstopäťdesiatdeväť eur a šesťdesiat centov) na účet ich právnej zástupkyne Mgr. Jaroslavy Krajčovičovej Šokovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľky“) vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 260/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľky sa svojím návrhom doručeným okresnému súdu 7. septembra 2015 domáhajú určenia neplatnosti alografného závetu po nebohej ⬛⬛⬛⬛, zomrelej ⬛⬛⬛⬛ v Topoľčanoch, ktorá zomrela ako bezdetná, vdova, bez spolužijúcej osoby a jej rodičia zomreli pred ňou. Sťažovateľky v tejto súvislosti podotkli, že okresný súd do dnešného dňa, čo je viac ako 36 mesiacov od doručenia žaloby, nielenže nerozhodol ani vo veci samej, ale nenariadil ani jedno pojednávanie.

3. Sťažovateľky v sťažnosti zrekapitulovali doterajší priebeh napadnutého konania chronologickým prehľadom dosiaľ vykonaných procesných úkonov okresného súdu a následne zhodnotili, že od podania návrhu okresný súd nevykonal žiaden relevantný úkon smerujúci k rýchlemu prejednaniu veci, bol a je teda v celku absolútne nečinný a porušujúci ich práva.

4. Prieťahy zapríčinené okresným súdom spôsobujú a znásobujú u sťažovateliek stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu uplatňovať a brániť akokoľvek a kdekoľvek svoje práva, keďže sú neustále pod tlakom právnej neistoty vo vzťahu k dedičstvu, a teda právu vlastniť majetok.

5. Prieťahy zapríčinené okresným súdom bez právoplatného skončenia veci taktiež u sťažovateliek neustále oprávnene vyvolávajú obavu z právnej neistoty spôsobenej tým, že majetok poručiteľky, okrem iného byt, chátra a vznikajú na ňom nedoplatky.

6. Poukazujúc na predmet konania ako prvé relevantné kritérium pri posudzovaní sťažností namietajúcich zbytočné prieťahy zo strany všeobecných súdov sťažovateľky zhodnotili, že podľa ich názoru neexistuje žiadna skutočnosť svedčiaca o jej právnej, resp. skutkovej zložitosti, ktorá by si vyžadovala vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania.

7. V súvislosti so svojím správaním v priebehu napadnutého konania sťažovateľky uviedli, že žiadnym úkonom neprispeli k prieťahom alebo k spomaleniu postupu okresného súdu.

8. Postup okresného súdu je podľa názoru sťažovateliek poznačený výraznou nečinnosťou zo strany okresného súdu. Súčasný stav spočívajúci v tom, že po viac ako 36 mesiacov od doručenia žaloby nebolo rozhodnuté ani neprávoplatne a nebolo nariadené ani jedno pojednávanie, pričom okresný súd tak nevykonal ani jeden relevantný úkon vedúci k odstráneniu právnej neistoty, nemožno podľa názoru sťažovateliek ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a udržať.

9. V nadväznosti na uvedené sťažovateľky žiadali, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľov, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 260/2015 porušené.

II. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 260/2015 konal bez ďalších prieťahov.

III. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €..., ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €..., ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €..., ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €..., ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €..., ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... v sume 859,60 € advokátke... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

10. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateliek na ďalšie konanie, a preto ju uznesením č. k. I. ÚS 357/2018-16 z 10. októbra 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 11. októbra 2018 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

12. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn. Spr. 689/18 doručenom ústavnému súdu 8. novembra 2018 popísala chronológiu procesných úkonov v napadnutom konaní a zaujala stanovisko k sťažnosti, pričom uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„... K namietaným prieťahom v konaní treba uviesť, že k celkovej dĺžke sporu prispeli aj úmrtia dvoch subjektov sporu (žalobcu v 4 rade a žalovaného v 4. rade), v dôsledku čoho sa súd musel zaoberať zisťovaním dedičov subjektov sporu, a následne musel rozhodnúť, že s nimi bude pokračovať v konaní... Keďže vo veci konajúca nová sudkyňa zistila, že subjektmi sporu nie sú všetci tí, ktorí nimi musia byť, pričom rozhodnutie o pokračovaní v konaní s dedičmi vydáva súd z úradnej moci, bolo povinnosťou súdu nedostatok spôsobený uznesením... odstrániť ďalším uznesením..., pričom až po vydaní tohto uznesenia boli splnené podmienky pre nariadenie termínu pojednávania vo veci, ktoré sudkyňa nariadila bez zbytočného odkladu, a to na deň 29.1.2019.

V období od úmrtia žalobcu v 4. rade a žalovaného v 4. rade, resp. od zistenia tejto skutočnosti súdom po doručenie rozhodnutí o tom, kto sú dedičia týchto strán, súd nemohol konať a teda ani spôsobiť v konaní prieťahy, pričom sa to vzťahuje na obdobie od 16.11.2015 (právna zástupkyňa žalobcov oznámila, že dňa 30.10.2015 zomrel žalobca v 4. rade o čom doložila úmrtný list) do 8.4.2016 (pripojenie právoplatného rozhodnutia o dedičstve po zomrelom žalobcovi v 4 rade) a na obdobie od 19.4.2016 (vrátila sa zásielka doručovaná žalovanej v 4. rade s tým. že zomrela) do 14.9.2016 (doručené z Okresného súdu Trnava osvedčenie o dedičstve po žalovanej v 4. rade právoplatné dňa 22.7.2016). V uvedenom období súd zisťoval dedičov strán konania a s ohľadom na predmet sporu nemohol bez tohto zistenia konať.

Okrem toho bolo potrebné dedičov po žalobcovi v 4. rade vyzvať, či súhlasia so vstupom do konania, nakoľko mali vystupovať na strane navrhovateľa, čo súdu oznámili 14.3.2017, pričom následne súd rozhodol o pokračovaní s dedičmi.

K prieťahom v konaní zo strany súdu prišlo v období od 15.5.2017 do septembra 2018. K navrhovanej výške žiadaného finančného zadosťučinenia všetkými sťažovateľmi si dovoľujem uviesť, že túto považujem za neprimerane vysokú, vzhľadom k tomu, že k prieťahom v konaní zo strany súdu došlo len v období od 15.5.2017 do septembra 2018, pričom dané obdobie je poznačené okolnosťou, že zákonná sudkyňa konajúca vo veci bola v marci 2018 úspešná vo výberovom konaní na súd vyššieho stupňa a prednostne do 31.8.2018 vybavovala a rozhodovala reštančné veci staršie ako 5 rokov, keďže k 1.9.2018 bola preložená na súd vyššieho stupňa...

... Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 odsek 2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

13. Právna zástupkyňa sťažovateliek vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu doručenom ústavnému súdu 19. novembra 2018 uviedla:„...V plnom rozsahu zotrvávame na našom písomnom podaní - ústavnej sťažnosti, ktorú Ústavný súd SR uznesením č. k. I. ÚS 357/2018-16 zo dňa 10.10.2018 prijal na ďalšie konanie.

Nečinnosť Okresného súdu Piešťany, ako aj súčasný stav (po viac ako 38 mesiacov od doručenia žaloby nebolo rozhodnuté ani neprávoplatne a bolo vytýčené len jedno pojednávanie a to až po podaní ústavnej sťažnosti) nemožno podľa názoru sťažovateľov ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať.

Sám Okresný súd Piešťany konštatuje, že k prieťahom došlo, avšak predsedníčka súdu vo svojom vyjadrení uvádza, že iba v období od 15.05.2017 do septembra 2018, čo je viac ako 16 mesiacov. Máme za to, že k prieťahom došlo a stále dochádza už aj v období od zistenia úmrtia žalovanej v 4. rade, resp. právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve... teda v období dlhšom ako 2 roky.

Zároveň oznamujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že súhlasíme s tým, aby upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, vzhľadom k tomu, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

15. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

16. Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v ich právnej veci.

17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

18. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

20. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateliek.

22. V súvislosti s posudzovaním prvého kritéria ústavný súd zdôrazňuje, že pojem „zbytočné prieťahy“ je potrebné v každom druhu konania vykladať autonómne, pričom práve druh konania je určujúcou esenciou majúcou nevyhnutný vplyv na výklad tohto pojmu. Druh konania v sebe zahŕňa samotnú procesnú náročnosť prejednávanej veci, ktorá je dotváraná zložitosťou veci z hmotnoprávneho hľadiska. Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie z hľadiska predmetu patrí do štandardnej civilnoprávnej agendy všeobecných súdov. Na druhej strane po analýze súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zdôrazňuje, že určitá faktická zložitosť konania bola spôsobená tým, že okresný súd sa musel pred samotným posudzovaním uplatňovaného právneho nároku vysporiadať s otázkou aktívnej, ako aj pasívnej vecnej legitimácie a následným rozšírením strán sporu konania, keďže 30. októbra 2015 došlo k úmrtiu pôvodného žalobcu vo 4. rade a 12. marca 2016 došlo k úmrtiu žalovanej vo 4. rade. Ústavný súd konštatuje, že aj tieto skutočnosti negatívne ovplyvnili dĺžku namietaného konania.

23. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľky sa svojím správaním žiadnym spôsobom nepričinili k vzniku zbytočných prieťahov v namietanom konaní.

24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

25. Ústavný súd po dôkladnom rozbore sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a zapožičaného súdneho spisu okresného súdu konštatuje, že postup okresného súdu v namietanom konaní bol poznačený nečinnosťou, keďže okresný súd bol v konaní vyslovene nečinný od mája 2017 do septembra 2018, teda 15 mesiacov, čo napokon potvrdila aj predsedníčka okresného súdu vo svojom písomnom stanovisku.

26. Ústavný súd sa rovnako nemôže stotožniť s argumentom predsedníčky okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení opakovane poukazovala na zmeny v osobe zákonného sudcu, ktoré mali tiež negatívne ovplyvniť dĺžku namietaného konania. Ústavný súd v danej súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), z ktorej vyplýva, že skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

27. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateliek a postupu okresného súdu, zohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že okresný súd vo veci dosiaľ meritórne nerozhodol, dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

III.

28. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, prikázal okresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti nálezu).

29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

30. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

31. Sťažovateľky vo svojej sťažnosti požadovali finančné odškodnenie v sume každej po 4 000 €, ktoré odôvodňovali právnou neistotou, ako aj skutočnosťou, že doterajší priebeh konania vykazuje znaky zbytočných prieťahov.

32. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateliek, ich správanie počas predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania a skutočnosť, že okresný súd dosiaľ v konaní meritórne nerozhodol. Ústavný súd zároveň aplikoval zásadu spravodlivosti a riadil sa úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou. Ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľkám podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde primerané finančné zadosťučinenie každej v sume po 1 000 € (bod 2 výrokovej časti nálezu).

33. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateliek ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

34. Ústavný súd priznal sťažovateľkám (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, je 76,75 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota režijného paušálu je 9,21 €.

35. S poukazom na výsledok konania vznikol každej zo sťažovateliek nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 171,92 € vrátane režijného paušálu, t. j. spolu u piatich sťažovateliek v sume 859,60 €. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateliek (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).

36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018