znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 357/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Obce L., zastúpenej advokátom JUDr. J. G., H., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   a uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I č.   k. 4 Er 870/2005-227, Ex 1128/2005 z 1. apríla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Obce L.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2008 doručená sťažnosť Obce L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 4 Er 870/2005-227, Ex 1128/2005 z 1. apríla 2008.

1. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «... v právnej veci... žalobkyne..., proti žalovaným 1/ Obec L...., 2/ S.... o Sk 11 477 000,00, na základe mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora SR... z 31. 10. 2005 boli rozsudky Krajského súdu v Košiciach... a Najvyššieho súdu SR... ktorými boli žalovaní zaviazaní   vymáhanú   čiastku   zaplatiť   solidárne   t.   j.   rukou   spoločnou   a nerozdielnou... zrušené len vo výrokoch, ktorými bolo žalobe vyhovené iba voči žalovanej v 2. rade a... vrátené súdu prvého stupňa na ďalšie konanie....

Pokiaľ...   exekúciu   vedenú   na   Okresnom   súde   Bratislava   I   proti   S.  ...   tento   súd uznesením zo 7. 2. 2007 zastavil, vo vzťahu k... Obci L.... sa taktiež... zmenilo jej postavenie v nasledujúcich skutočnostiach:

-   Jednoznačne   sa   tým...   zvýraznila...   daná...   miestna   príslušnosť   Okresného   súdu v Michalovciach (t. j. všeobecného súdu už iba jediného povinného), ktorý exekučný súd mal ako jediný právo poveriť exekútora vykonaním exekúcie;...

-   Definitívne   odpadol   dôvod   odmietať   rešpektovanie   právoplatného   a   vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Košiciach... z 22. 04. 1996... t. j. že účastníkmi tohoto súdneho konania nebola aj bývalá povinná S...

... všetky doterajšie rozhodnutia, ktoré v danej exekučnej veci neboli proti mojej klientke vydané... príslušným exekučným súdom t. j. Okresným súdom v Michalovciach sú nulitné...

... po tom čo aj z exekučného konania „vypadla“ S.... nebolo... žiadneho dôvodu nerešpektovať právoplatný a vykonateľný rozsudok Krajského súdu v Košiciach... z 22. 04. 1996...   ktorý   vo   vzťahu   k „oprávneným“...   negoval   záväzok   mojej   klientky   jeho   právne platným a účinným prevzatím zo strany bývalého Štátneho fondu životného prostredia SR.... Moja klientka sa preto právom dovoláva, že tento právoplatný a vykonateľný rozsudok je... medzi rovnakými účastníkmi záväzný aj v obrátenom garde.»

2. Sťažovateľka tvrdí, že „... uznesením Okresného súdu... č. 4 Er 870/2005-227, Ex 1128/2005   z   21.   04.   2008...   došlo... k   porušenie   princípu,   že   všetci   účastníci   sú   si v konaní... rovní, ktorý je garantovaný čl. 47 odst. 3/ Ústavy..., resp. čl. 37 odst. 3/ Listiny... pričom z rovnakých dôvodov sťažovateľ právom namieta aj porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6/ Dohovoru...“.

3. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1/  ...Uznesením Okresného súdu...   č. 4 Er 870/2005-227,   Ex 1128/2005 z 21. 04. 2008 boli porušené:

a/ Základné práva sťažovateľa garantované v čl. 47 odst. 3/ Ústavy... resp. článok 37 odst. 3/ Listiny..., t. j. že... všetci účastníci sú si v (súdnom) konaní rovní,

b/ Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantované článkom 6 odst. 1/ Dohovoru...,

2/ Zrušuje Uznesenie Okresného súdu... č. 4 Eŕ 870/2005, Ex 1128/2005 z 21. 04. 2008   a   vec   vracia   príslušnému   Okresnému   súdu   v   Michalovciach   na   ďalšie   konanie a rozhodnutie...,

3/ Priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.“

4.   Sťažovateľka   k sťažnosti   pripojila   rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 M Obdo V 11/2005 z 31. júla 2006, uznesenie okresného   súdu   sp.   zn.   4   Er   870/2005,   Ex   1128/2005   zo   7.   februára   2007,   uznesenie okresného   súdu   č.   k.   4   Er   870/2005-227,   Ex   1128/2005   z 21.   apríla   2008,   odvolanie sťažovateľky z 5. júna 2008 a podanie sťažovateľky z 12. júla 2008

4.1 Rozsudkom sp. zn. 1 M Obdo V 11/2005 z 31. júla 2006 najvyšší súd zrušil rozsudky   nižších   súdov   vo   výrokoch,   ktorými   bolo   žalobe proti   žalovanému   v   2.   rade týkajúcej sa istiny vyhovené, a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.   V podstatnom   odôvodnil   rozsudok   tým,   že   vyhlásenie   právneho   predchodcu žalovaného v 2. rade o ručiteľskom záväzku z 21. novembra 1991 je absolútne neplatné.

4.2 Uznesením sp. zn. 4 Er 870/2005, Ex 1128/2005 zo 7. februára 2007 okresný súd exekúciu „voči povinnému v 1. rade“ (t. j. S., a. s., B.) zastavil. Odôvodnil to skutočnosťou, že najvyšší súd už uvedeným rozsudkom (pozri vyššie), právoplatným 25. septembra 2006, zrušil exekučný titul voči povinnému v 1. rade a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4.3   Uznesením   č.   k.   4   Er   870/2005-227,   Ex   1128/2005   z 21.   apríla   2008   (ktoré napadla   sťažovateľka   sťažnosťou   na   ústavnom   súde,   pozn.)   okresný   súd „námietky povinného Obec L... proti upovedomeniu o začatí exekúcie zamieta“. Súčasne uložil zaplatiť povinnému „titulom   náhrady   súdneho   poplatku   za   konanie   súdu   o námietkach   proti exekúcii poplatok v sume 500.000,- Sk“. V poučení okresný súd uviedol, že „proti tomuto uzneseniu v časti zamietnutia námietok nie je možné podať odvolanie“.

4.4   V   odvolaní   z 5.   júna   2008 „proti   uzneseniu...,   ktorým   návrh   povinnej   na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 11. 2007 bol zamietnutý“ sťažovateľka navrhla „v danom prípade exekučné konanie zastaviť z rovnakých skutkových a právnych dôvodov, aké boli vznesené v námietkach proti exekúcii...“.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažovateľka   v odvolaní   ako   odvolací   dôvod neuviedla miestnu nepríslušnosť okresného súdu na konanie o predmetnej exekúcii. (Súdny spis spolu s exekučným spisom sa toho času nachádza na odvolacom súde, pozn.).

4.5   V   podaní   z 12.   júla   2008   označenom   ako „zásadné   podanie“,   ktoré   bolo adresované okresnému   súdu,   sťažovateľka   uvádza,   že „v   danej   veci   mojej   klientke   bol odňatý   miestne   príslušný   zákonný   súd,   ktorým   pri   plnení   zákonných   podmienok   je   bez akejkoľvek výnimky všeobecný súd povinného daný ust. § 45 ods. 2 prvou vetou Exekučného poriadku“.   Z už   uvedeného   dôvodu   sťažovateľka   tvrdí,   že   sú „doterajšie   rozhodnutia vydané   proti   môjmu   klientovi   zo   zákona   nepríslušným   Okresným   súdom Bratislava I absolútne nulitné (t. j. ako keby neboli vôbec vydané)...“.

5.   V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   požiadal   ústavný   súd Krajský   súd v Bratislave o predloženie (zo súdneho spisu   sp.   zn. 17 CoE 233, 234/08) podania sťažovateľky z 28. novembra 2005 adresovaného Exekútorskému úradu Bratislava k č.   Ex   1128/2005-2,   obsahom   ktorého   boli   námietky „proti   Upovedomeniu   o začatí exekúcie z 21. novembra 2005...“. Z ich obsahu vyplýva: «... proti Upovedomeniu o začatí exekúcie z 21. 11. 2005 zasielam... námietky, pričom s poukazom na ust. § 57, resp. 56 Exekučného   zákona   navrhujem   exekúciu   zastaviť,   resp.   prerušiť,   a to   vzhľadom   na mimoriadne dovolanie z 31. 10. 2005 podané generálnym prokurátorom proti exekučnému titulu...   V danom   prípade   sa   predmetné   mimoriadne   dovolanie   vzťahuje   aj   na   môjho klienta...

V tej   súvislosti   preto   poukazujem...   na   právoplatný...   rozsudok   Krajského   súdu v Košiciach č. 10 Cb 360/96-21 z 22. 04. 1996, ktorý je aj v obrátenom garde s poukazom na ust. § 159 ods. 2/ O. s. p. bezozbytku právne záväzný aj voči právnemu nástupcovi „oprávneného“.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy (ako aj čl. 37 ods. 3 listiny) všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní (resp. všetci účastníci sú si v konaní rovní).

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľka   v podstatnom tvrdí,   že k porušeniu jej označených   základných práv a slobôd došlo uznesením okresného súdu č. k. 4 Er 870/2005-227, Ex 1128/2005 z 21. apríla 2008, ktorým boli jej námietky z 28. novembra 2005 proti upovedomeniu o začatí exekúcie z 21. novembra 2005 zamietnuté, a to v dôsledku toho, že predmetné uznesenie, ako   aj   všetky   rozhodnutia   v danej   exekučnej   veci   neboli   vydané   miestne   príslušným exekučným súdom (pozri bod 1 I. časti odôvodnenia).

Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Hranice ústavného   prieskumu   sú   teda   v posudzovanej   veci   ohraničené   petitom   sťažnosti sťažovateľky   (kvalifikovane   zastúpenej   advokátom),   t.   j.   posúdením   postupu   okresného súdu   v exekučnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   Er   870/2005,   Ex   1128/2005   a jeho uznesenia   z 21.   apríla   2008   o zamietnutí   námietok   sťažovateľky   proti   upovedomeniu o začatí exekúcie. Pretože nejde o prípad výslovne uvedený v zákone o ústavnom súde, pri posudzovaní   ktorého   by   ústavný   súd   nebol   viazaný   návrhom   na   začatie   konania,   je východiskovým   základom   posúdenia   predmetnej   sťažnosti   návrh   sťažovateľky prezentovaný v petite sťažnosti.

1. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vo   vzťahu   k   namietanému   porušeniu   základných   práv   a slobôd   napadnutým uznesením   okresného   súdu,   ktorým   boli   zamietnuté   námietky   sťažovateľky   proti upovedomeniu   o začatí   exekúcie,   ústavný   súd   pripomína,   že   z   princípu   subsidiarity (v zmysle   čl.   127   ods.   1   ústavy   a   §   49   zákona   o ústavnom   súde)   limitujúceho   vzťah ústavného súdu ku všeobecným súdom okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi   musí   sťažovateľ   ochranu   svojich   základných   práv   a slobôd   vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným   súdom   (mutatis   mutandis   III.   ÚS   90/03).   Inak   povedané,   pokiaľ   sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom zásadnú   argumentáciu,   ktorú   mohol   predniesť   už   pred   všeobecnými   súdmi,   avšak   túto nepredniesol, treba vychádzať z toho, že materiálne nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje, preto sťažnosť v takomto prípade podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je prípustná.

Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností, ako aj zo zistení ústavného súdu nevyplýva,   že   by   sťažovateľka   v priebehu   konania   v jej   exekučnej   veci   do   vydania uznesenia okresného súdu z 21. apríla 2008 vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti vo veci   konajúceho   exekučného   súdu,   ktorou   by   sa   boli   museli   všeobecné   súdy   zaoberať a ktorá mohla mať v tom čase vplyv na priebeh ďalšieho postupu v konaní. Uplatnenie tejto námietky sťažovateľkou v čase až po vydaní sťažnosťou napadnutého uznesenia, resp. až po jej odvolaní z 5. júna 2008 proti tomuto uzneseniu, a to podaním z 12. júla 2008 označeným ako „Zásadné   podanie“,   nie   je   z hľadiska   rozsahu   ústavného   prieskumu   predmetnej sťažnosti   časovo   ohraničeného   (limitovaného)   petitom   sťažnosti   dôvodom   na   porušenie procesnej   viazanosti   postupu   ústavného   súdu   v konaní   pred   ním   vyplývajúcej   z už citovaného ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde. K uvedenému ústavný súd podotýka, že (ak by aj mala mať uvedená námietka sťažovateľky právnu relevanciu, pozn.) exekučná vec sťažovateľky doteraz nebola právoplatne skončená.

Keďže   sťažovateľka   nevyčerpala,   resp.   nevyužila   v rozhodnom   čase   (z   hľadiska predmetu sťažnosti) právne prostriedky dané jej platným právnym poriadkom na ochranu svojich práv a nápravy sa domáhala podaním sťažnosti ústavnému súdu, ústavný súd jej sťažnosť podľa ustanovenia § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

2.   Ďalším   možným   dôvodom   odmietnutia   posudzovanej   sťažnosti   je   jej   zjavná neopodstatnenosť.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo keď   preskúmanie   označeného   postupu   (rozhodnutia   orgánu   štátu)   v rámci   predbežného prerokovania   vôbec   nesignalizuje   možnosť   porušenia   základného   práva   alebo   slobody sťažovateľa,   reálnosť   ktorej   by   bolo   potrebné   preskúmať po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).

Pokiaľ   sťažovateľka   namieta   aj   porušenie   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   ústavný   súd predovšetkým zdôrazňuje, že jeho ingerencia do výkonu právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade nezlučiteľnosti ich rozhodnutí a postupov, ktoré ich vydaniu predchádzali, s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (mutatis mutandis I. ÚS 74/02, I. ÚS 236/03, IV. ÚS 164/04, IV. ÚS 216/05).

Ústavný   súd   v rámci   svojej   predchádzajúcej   rozhodovacej   činnosti   opakovane vyslovil, že posúdenie akejkoľvek skutkovej a právnej otázky všeobecným súdom by sa mohlo   stať   predmetom   kritiky   zo   strany   ústavného   súdu   len   v prípade,   ak   by   závery, ku ktorým všeobecný súd dospel, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

Ústavný súd poznamenáva, že jeho kompetencie nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou   inštanciou   vo vzťahu k všeobecným súdom.   Kritériom   pre rozhodovanie   ústavného   súdu   musí   byť   najmä   spôsob,   akým   malo   byť   zasiahnuté   do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd.

Okresný   súd   sťažnosťou   napadnutým   uznesením   č.   k.   4   Er   870/2005-227, Ex 1128/2005   z 21.   apríla   2008   námietky   sťažovateľky   proti   upovedomeniu   o začatí exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

«...   Povinný ako   dôvod podania   námietok   proti   upovedomeniu   o   začatí   exekúcie uviedol,   že bolo podané mimoriadne dovolanie proti exekučnému titulu. Avšak podanie mimoriadneho   dovolania   nie   je   dôvodom,   aby   súd   námietkam   povinného   proti upovedomeniu o začatí exekúcie vyhovel. Súd zistil, že Najvyšší súd... rozhodol o dovolaní, ktoré podal generálny prokurátor... rozsudkom, č. k. 1M Obdo V 11/2005 zo dňa 31. 07. 2006, ktorým zrušil exekučný titul v časti, ktorej bolo žalobe voči žalovanému v 2. rade, t. j. S., vyhovené a vec vrátil v rozsahu zrušenia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Na základe   uvedeného   a   v   súlade   s   vysloveným   právnym   názorom   Najvyššieho   súdu... uvedeným   v   odôvodnení   rozsudku...   je   zrejmé,   že   predmetné   dovolanie   sa   nedotýkalo povinného   v exekučnom   konaní,   Obec   L...   Dovolaci   súd   napadnuté   exekučné   tituly preskúmal,   iba   v   rozsahu   ako   ho   vymedzil   generálny   prokurátor...,   teda   preskúmal správnosť... exekučných titulov iba... vo vzťahu k žalovanému v 2. rade (S.). Exekučné tituly vo vzťahu k žalovanému v 1. rade (obci L.) mimoriadnym dovolaním napadnuté neboli, preto Najvyšší súd... v tejto časti ponechal exekučné tituly nedotknuté.

Povinný poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, č. k. l0Cb 360/96- 21 zo dňa 22. 04. 1996... Avšak súd má zato, že predmetné rozhodnutie nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a nemá za následok zánik vymáhaného nároku alebo bránenie jeho vymáhateľnosti a nezakladá ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná....

Nie   je   v   kompetencii   súdu   v   exekučnom   konaní   posudzovať   právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, k tomuto rozhodnutiu mal možnosť povinný podať riadny opravný prostriedok a týmto rozhodnutím je viazaný.

Námietky   sú   procesnou   obranou   povinného   proti   neprípustnej   exekúcii,   ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie.

Na základe zisteného skutkového stavu súd námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (...).»

Ako   už   ústavný   súd   v úvode   tejto   časti   odôvodnenia   (bod   2)   uviedol,   ústavnou kompetenciou ústavného súdu je v prípadoch napadnutia rozhodnutí (opatrení alebo iných zásahov)   všeobecných   súdov   kontrola   zlučiteľnosti   účinkov   interpretácie   a   aplikácie právnych noriem a postupu, ktorý im predchádzal, s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách.   Preskúmanie   rozhodnutia všeobecného súdu   v konaní pred ústavným súdom   má opodstatnenie len v   prípade,   ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie   základného   práva   alebo   slobody   (podobne   I. ÚS 20/03,   III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05).

Ak nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti medzi označenými základnými právami alebo slobodami a napádaným rozhodnutím všeobecných súdov a postupom, ktorý im predchádzal. V takom prípade ústavný súd považuje sťažnosti za zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Zjavná neopodstatnenosť teda znamená, že už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nezistí žiadnu reálnu možnosť porušenia základného práva alebo základnej slobody napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne postupmi, ktoré im predchádzali v konaní pred orgánmi verejnej moci, osobitne v konaní pred všeobecnými súdmi.

Po oboznámení sa s obsahom uznesenia okresného súdu č. k. 4 Er 870/2005-227, Ex 1128/2005 z 21. apríla 2008 ústavný súd konštatoval, že jeho závery v ňom obsiahnuté nemožno   kvalifikovať   ako   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné vo vzťahu k sťažovateľkou označeným právam podľa   ústavy,   listiny   a   dohovoru.   Vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu (uvedené v sťažnosti a prezentované v k sťažnosti pripojených rozhodnutiach všeobecných súdov, ako aj v námietke sťažovateľky proti upovedomeniu o začatí exekúcie – pozri bližšie bod 4 I. časti odôvodnenia) nemožno výklad a interpretáciu zákonných ustanovení, ktorú okresný súd v danom prípade zvolil, považovať za arbitrárnu alebo popierajúcu základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie vrátane práva na rovnosť v konaní.

Ústavný súd pripomína, že nejde o porušenie označených práv, ak súd nerozhodne podľa   predstáv   účastníka   konania   a jeho   návrhu   nevyhovie,   ak   je   takéto   rozhodnutie v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces (v danom prípade aj práva na rovnosť v konaní) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade   a použití relevantných   právnych   noriem   za   predpokladu,   že skutkové a právne   závery   nie   sú   svojvoľné,   neudržateľné   alebo   boli   prijaté   v zrejmom   omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, vo veci rozhodnú.

O napadnutom   uznesení   okresného   súdu   a jeho   odôvodnení   ústavný   súd   nemôže prijať záver, že by dôvody tohto rozhodnutia neboli udržateľné, prípadne boli svojvoľné tak, aby to odôvodňovalo ich spojitosť s možným porušením sťažovateľkou označených práv.

Okresný   súd   sa   v odôvodnení   svojho   uznesenia   podľa   názoru   ústavného   súdu vysporiadal s pripomienkami sťažovateľky uvedenými v námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie, pričom svoje závery oprel o dôkazy a právne názory všeobecných súdov produkované   v priebehu   konania   predchádzajúceho   vydaniu   sťažnosťou   napadnutého uznesenia (pozri bližšie bod 4 I. časť odôvodnenia).

Ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu označených základných práv podľa ústavy, listiny a dohovoru, pretože výsledkom tohto konania   nebolo   také   rozhodnutie   alebo   zásah,   alebo   také   opatrenie,   ktorým   by   mohol výrazným spôsobom zasiahnuť do označených základných práv sťažovateľky. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol aj ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2008