znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 357/06-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra2006 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republikya práva zaručeného v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdrozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 Tos 188/05 zo 16. novembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára2006 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namietal porušenie práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 Tos188/05 zo 16. novembra 2006.

Sťažovateľ, ktorý sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzal vo väzbev Ústave na výkon väzby Žilina, zároveň požiadal, aby mu pre účely konania pred ústavnýmsúdom o uvedenej sťažnosti bol ustanovený právny zástupca.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol 9. februára 2006 prepustený z väzby na slobodu.Z uvedeného dôvodu ústavný listom z 26. septembra 2006 vyzval sťažovateľa, aby v lehote15 dní od doručenia výzvy ústavného súdu oznámil, či naďalej trvá na svojej sťažnostidoručenej ústavnému súdu 20. januára 2006 a zároveň, aby k svojej žiadosti o ustanovenieprávneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom predložil potvrdenie o osobných,majetkový a zárobkových pomeroch. Zároveň ho upozornil, že v prípade neodstránenianedostatkov sťažnosti môže ústavný súd jeho sťažnosť odmietnuť pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“).

Sťažovateľ výzvu ústavného súdu prevzal 30. októbra 2006, avšak v lehotestanovenej ústavným súdom na ňu nereagoval, a tým neodstránil nedostatky svojejsťažnosti.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiachfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných právalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnejzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovenýmzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, naktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konaniasa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie predústavným súdom.

Keďže sťažovateľ neodstránil nedostatky svojej sťažnosti, ústavný súd s ohľadom navyššie uvedené jeho sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostípodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2006