SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 356/2015-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta2015 predbežne prerokoval sťažnosť zastúpeného advokátom JUDr. Miloslavom Krausom, LL.M., KRAUS & PARTNERS,s. r. o., Jasovská 23, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľačl. 47 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnejprokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 21/15/1000a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2015doručená sťažnosť a 10. augusta 2015 jej doplnenie
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných právpodľa čl. 47 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 21/15/1000 (ďalej len „namietaný postup“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal ako poškodený na generálnejprokuratúre podnet pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, ktorý bol odloženýako nedôvodný.
Na základe podnetov sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti postupu orgánovčinných v trestnom konaní v danej trestnej veci prokurátor generálnej prokuratúry listomsp. zn. IV/1 Gn 3101/06 z 11. júla 2007 oznámil, že Krajská prokuratúra v Bratislave budevyrozumená, aby zabezpečila ďalšie konanie. Následne vyšetrovateľ Okresného riaditeľstvaPolicajného zboru Bratislava-okolie listom z 5. novembra 2007 sťažovateľovi oznámilzačatie trestného stíhania. Dňa 4. augusta 2008 bolo predmetné trestné stíhanie zastavenéz dôvodu, že je nepochybné, že skutok sa nestal. Sťažovateľ proti tomuto uzneseniu podal20. augusta 2008 sťažnosť, ktorá bola dozorujúcou prokurátorkou Okresnej prokuratúryBratislava III zamietnutá.
Na základe podnetu sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti postupu dozorujúcejprokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III prokurátor Krajskej prokuratúry v Žilinev liste z 27. januára 2009 dospel k záveru, že trestné stíhanie bolo zastavené predčasne.Listom z 5. marca 2009 bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava-okoliesťažovateľovi oznámené, že 4. marca 2009 bolo v tej istej trestnej veci začaté trestnéstíhanie. Trestná vec bola postúpená Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Senec,následne vo veci opätovne konalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava-okolie.
Sťažovateľ podal opätovne podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Okresnéhoriaditeľstva Policajného zboru Bratislava-okolie, ktorý bol vybavený Okresnou prokuratúrouBratislava III listom č. k. 4 Pv 241/13-13 z 30. mája 2013, v ktorom boli konštatovanéneopodstatnené prieťahy v konaní. Trestné konanie bolo opätovne zastavené uznesením z18. apríla 2013, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť. Dozorujúca prokurátorka Okresnejprokuratúry Bratislava III uznesením z 26. augusta 2014 rozhodla o zamietnutí jehosťažnosti ako nedôvodnej. Krajská prokuratúra v Žiline sa pri preskúmaní postupu orgánovčinných v trestnom konaní na základe podnetu sťažovateľa stotožnila s postupom Okresnejprokuratúry Bratislava III, a preto listom sp. zn. 1 KPt 234/14/110 z 30. novembra 2014podnet sťažovateľa odložila.
Nesúhlasiac s vybavením podnetu Krajskou prokuratúrou v Žiline podal sťažovateľopakovaný podnet (datovaný 4. februára 2015) generálnej prokuratúre, v ktorom žiadalo preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboruBratislava-okolie, dozorujúcej prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III, ako ajKrajskej prokuratúry v Žiline. Listom generálnej prokuratúry sp. zn. IV/6 GPt 21/15/1000zo 7. mája 2015 bol sťažovateľ vyrozumený, že generálna prokuratúra sa stotožňujes postupom podriadených prokuratúr.
Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodil okrem iného najmä takto:„Bol porušený č1. 36 ods. 1 Listiny základných ľudských práv, každý sa môže domáhať ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne. V tejto veci nekonal nezávislý orgán, pretože úmyselne nerešpektoval všetky dôkazy a už vopred vedel, akým spôsobom bude vec ukončená. Tento právny názor osvedčuje aj postup polície, ktorá niekoľkokrát zastavila trestné stíhanie. Na zásah sťažovateľa u nadriadených orgánov bolo v konaní s veľkými prieťahmi ďalej pokračované.
Ústava SR v čl. 48 ods. 1, 2 zakotvuje právo sťažovateľa, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a bolo umožnené, aby sa sťažovateľ mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Toto právo nebolo sťažovateľovi umožnené využiť.
Jedným zo základných princípov občianskych práv a slobôd je právo na verejné prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Je to jeden z pilierov vzťahu medzi štátom a občanom. Týmto pilierom štát zaručuje v primeranom čase spravodlivé riešenie vzťahov v občianskoprávnom a inom konaní. Len za splnenia tejto podmienky môže prísť k plnohodnotnému naplneniu zákonnosti a spravodlivosti, čo má byť v podstate zmyslom na súdnu a inú právnu ochranu občanov.
Sťažovateľ je v právnej neistote, nekonaním a stálymi prieťahmi polície a prokuratúry sa zasiahlo do jeho ústavných práv. Zbytočnými prieťahmi bolo porušené právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Svoju ústavnú sťažnosť odôvodňujeme ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR a ESĽP, ktorý posudzuje konanie, ktoré trvá viac ako 6 rokov ako konanie s neprimeranými prieťahmi.
Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov II. US 61/98, IV. US 59/03 a tento účel možno dosiahnuť aj právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná II. US 157/02, I. US 76/03.
Sťažovateľ v náväznosti na Listinu základných práv a slobôd ako poškodený trestnou činnosťou sa podľa čl. 36 ods. 1 domáha svojho práva a podľa ods. 3 má právo na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, zbytočnými prieťahmi.
Zdôvodňujúc ale, že štátne orgány poskytnú ochranu plynúcu z čl. 46 Ústavy SR, tak že postupujú v konám sú viazané procesno-právnymi a hmotno-právnymi predpismi, dodržovanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu I. US 4/94. Ústavnosť konania orgánov verejnej moci teda predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konanie uskutočňuje koná nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd osobitne upozorňuje na objektivitu postupu orgánu verejnej moci, II. US 9/00, II.US 143/2, III. US 60/04.
Sťažovateľ zastáva názor, že neukončením konania po dobu deväť rokov odkedy bol podaný návrh, si vyžaduje vyššieho stupňa ochrany ako je len deklarovanie porušenia ústavného práva sťažovateľa a preto sťažovateľ žiada finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €. V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty, ktorý trvá deväť rokov a vzhľadom na správanie orgánov prokuratúry a polície, tvrdenie že prijali opatrenia aby prieťahy neboli, bolo neúčinné, vo veci sa transparentne nekonalo, naopak preukázala sa arogancia verejnej moci a ukázala svoju moc, konanie zastavila. Nedošlo k plnohodnotnému naplneniu zákonnosti a spravodlivosti, čo má byť v podstate zmyslom na súdnu a inú právnu ochranu občanov.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnostina ďalšie konanie takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ upravené v čl. 48 ods. 2 a v čl. 47 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry SR v konaní č. IV/6/GPt 21/15/1000 porušené bolo.
2. Generálnej prokuratúre SR sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €..., ktoré je Generálna prokuratúra SR povinná vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia – nálezu...
4. Spoločnosti Kraus&Partners, s.r.o., zast. advokátom JUDr. Miloslavom Krausom, advokátom, sa priznávajú trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 669,43 €, ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, naprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdunávrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal.Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2ústavy).
Tvrdenia o porušení iných ustanovení ústavy alebo medzinárodnej zmluvy, ktorésťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, ústavný súd považuje v súlade so svojoujudikatúrou iba za súčasť argumentácie sťažovateľa, ktorej posúdením sa samostatnenezaoberá (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 1a 2 ústavy, ako aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom generálnej prokuratúry v súvislostis vybavením jeho opakovaného podnetu.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom.
Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. I. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06)vychádzajúca z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len„ESĽP“) rozhodnutie ESĽP vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. 7. 2005],ktorá sa týka základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy v prípadoch, keď jeho porušenie namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledkuprotiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámcitrestného konania v predmetnej veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôžedomáhať vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. I. ÚS 212/07,II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06). Až vznesenie obvinenia konkrétnej osobe je teda týmmomentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranuproti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“,na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
V namietanom trestnom konaní, v rámci ktorého nedošlo k vzneseniu obvineniakonkrétnej osobe, je sťažovateľ v procesnom postavení svedka – poškodeného, a pretos poukazom na doterajšiu judikatúru ústavného súdu a ESĽP nemohol „profitovať“ zo zárukpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavyústavný súd túto časť sťažnosti vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú, a preto ju z tohtodôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri jej predbežnom prerokovaní odmietol(obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08, III. ÚS 286/2011).
Sťažovateľ v sťažnosti namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods.1 a 2 ústavy namietaným postupom generálnej prokuratúry.
Podľa čl. 47 ods. 1 ústavy každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobilnebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. Podľa odseku 2 tohto článkukaždý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi aleboorgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základných práv podľa čl. 47ods. 1 a 2 ústavy ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí, pretože vo vzťahu k týmto označeným základným právamabsentuje v sťažnosti akékoľvek odôvodnenie v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súdenapriek tomu, že sťažovateľ vykonáva profesiu advokáta a v konaní pred ústavným súdom ajseba samého zastupuje.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby saústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015