znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 356/2015-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   26.   augusta2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť zastúpeného   advokátom   JUDr.   Miloslavom   Krausom,   LL.M.,   KRAUS   &   PARTNERS,s. r. o., Jasovská 23, Bratislava, vo veci   namietaného porušenia základných práv podľačl. 47   ods.   1   a   2   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Generálnejprokuratúry   Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   IV/6   GPt   21/15/1000a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2015doručená   sťažnosť   a 10.   augusta   2015   jej   doplnenie

(ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základných   právpodľa čl. 47 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 21/15/1000 (ďalej len „namietaný postup“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal ako poškodený na generálnejprokuratúre podnet pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, ktorý bol odloženýako nedôvodný.

Na   základe   podnetov   sťažovateľa   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu   orgánovčinných v trestnom konaní v danej trestnej veci prokurátor generálnej prokuratúry listomsp. zn. IV/1 Gn 3101/06 z 11. júla 2007 oznámil, že Krajská prokuratúra v Bratislave budevyrozumená, aby zabezpečila ďalšie konanie. Následne vyšetrovateľ Okresného riaditeľstvaPolicajného   zboru   Bratislava-okolie   listom   z 5. novembra   2007   sťažovateľovi   oznámilzačatie trestného stíhania. Dňa 4. augusta 2008 bolo predmetné trestné stíhanie zastavenéz dôvodu, že je nepochybné, že skutok sa nestal. Sťažovateľ proti tomuto uzneseniu podal20. augusta 2008 sťažnosť, ktorá bola dozorujúcou   prokurátorkou Okresnej   prokuratúryBratislava III zamietnutá.

Na   základe   podnetu   sťažovateľa   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu   dozorujúcejprokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III prokurátor Krajskej prokuratúry v Žilinev liste z 27. januára 2009 dospel k záveru, že trestné stíhanie bolo zastavené predčasne.Listom z 5. marca 2009 bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava-okoliesťažovateľovi   oznámené,   že   4. marca   2009   bolo   v   tej   istej   trestnej   veci   začaté   trestnéstíhanie.   Trestná   vec   bola   postúpená   Okresnému   riaditeľstvu   Policajného   zboru   Senec,následne vo veci opätovne konalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava-okolie.

Sťažovateľ podal opätovne podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Okresnéhoriaditeľstva Policajného zboru Bratislava-okolie, ktorý bol vybavený Okresnou prokuratúrouBratislava III listom č. k. 4 Pv 241/13-13 z 30. mája 2013, v ktorom boli konštatovanéneopodstatnené prieťahy v konaní. Trestné konanie bolo opätovne zastavené uznesením z18. apríla 2013, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť. Dozorujúca prokurátorka Okresnejprokuratúry   Bratislava   III   uznesením   z   26.   augusta   2014   rozhodla   o zamietnutí   jehosťažnosti ako nedôvodnej. Krajská prokuratúra v Žiline sa pri preskúmaní postupu orgánovčinných v trestnom konaní na základe podnetu sťažovateľa stotožnila s postupom Okresnejprokuratúry Bratislava III, a preto listom sp. zn. 1 KPt 234/14/110 z 30. novembra 2014podnet sťažovateľa odložila.

Nesúhlasiac s vybavením podnetu Krajskou prokuratúrou v Žiline podal sťažovateľopakovaný podnet (datovaný 4. februára 2015) generálnej prokuratúre, v ktorom žiadalo preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboruBratislava-okolie,   dozorujúcej   prokurátorky   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   III,   ako   ajKrajskej prokuratúry v Žiline. Listom generálnej prokuratúry sp. zn. IV/6 GPt 21/15/1000zo   7.   mája   2015   bol   sťažovateľ   vyrozumený,   že   generálna   prokuratúra   sa   stotožňujes postupom podriadených prokuratúr.

Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodil okrem iného najmä takto:„Bol   porušený   č1.   36   ods.   1   Listiny   základných   ľudských   práv,   každý   sa   môže domáhať   ustanoveným   spôsobom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde a v určených prípadoch na inom orgáne. V tejto veci nekonal nezávislý orgán, pretože úmyselne   nerešpektoval   všetky   dôkazy   a   už   vopred   vedel,   akým   spôsobom   bude   vec ukončená. Tento právny názor osvedčuje aj postup polície, ktorá niekoľkokrát zastavila trestné stíhanie. Na zásah sťažovateľa u nadriadených orgánov bolo v konaní s veľkými prieťahmi ďalej pokračované.

Ústava   SR   v   čl.   48   ods.   1,   2   zakotvuje   právo   sťažovateľa,   aby   sa   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   bolo   umožnené,   aby   sa sťažovateľ   mohol   vyjadriť   ku   všetkým   vykonávaným   dôkazom.   Toto   právo   nebolo sťažovateľovi umožnené využiť.

Jedným zo základných princípov občianskych práv a slobôd je právo na verejné prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Je to jeden z pilierov vzťahu medzi štátom a občanom. Týmto pilierom štát zaručuje v primeranom čase spravodlivé riešenie vzťahov v občianskoprávnom   a   inom   konaní.   Len   za   splnenia   tejto   podmienky   môže   prísť k plnohodnotnému naplneniu zákonnosti a spravodlivosti, čo má byť v podstate zmyslom na súdnu a inú právnu ochranu občanov.

Sťažovateľ je v právnej neistote, nekonaním a stálymi prieťahmi polície a prokuratúry sa   zasiahlo   do   jeho   ústavných   práv.   Zbytočnými   prieťahmi   bolo   porušené   právo   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Svoju   ústavnú   sťažnosť   odôvodňujeme   ustálenou   judikatúrou   Ústavného   súdu   SR a ESĽP, ktorý posudzuje konanie, ktoré trvá viac ako 6 rokov ako konanie s neprimeranými prieťahmi.

Odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom   a   cieľom   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov II. US 61/98, IV. US 59/03 a tento účel možno dosiahnuť aj právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná II. US 157/02, I. US 76/03.

Sťažovateľ v náväznosti na Listinu základných práv a slobôd ako poškodený trestnou činnosťou sa podľa čl. 36 ods. 1 domáha svojho práva a podľa ods. 3 má právo na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, zbytočnými prieťahmi.

Zdôvodňujúc ale, že štátne orgány poskytnú ochranu plynúcu z čl. 46 Ústavy SR, tak že   postupujú   v   konám   sú   viazané   procesno-právnymi   a   hmotno-právnymi   predpismi, dodržovanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu I. US 4/94. Ústavnosť konania orgánov verejnej moci teda predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto   konanie   uskutočňuje koná   nezávisle   a s   využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd osobitne upozorňuje   na   objektivitu   postupu   orgánu   verejnej   moci,   II.   US   9/00,   II.US   143/2, III. US 60/04.

Sťažovateľ zastáva názor, že neukončením konania po dobu deväť rokov odkedy bol podaný návrh, si vyžaduje vyššieho stupňa ochrany ako je len deklarovanie porušenia ústavného práva sťažovateľa a preto sťažovateľ žiada finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €. V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty, ktorý trvá deväť rokov a vzhľadom na správanie orgánov prokuratúry a polície, tvrdenie že prijali opatrenia aby prieťahy neboli, bolo neúčinné, vo veci sa transparentne nekonalo, naopak preukázala sa arogancia verejnej moci a ukázala svoju moc, konanie zastavila. Nedošlo k plnohodnotnému naplneniu zákonnosti a spravodlivosti, čo má byť v podstate zmyslom na súdnu a inú právnu ochranu občanov.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnostina ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ upravené v čl. 48 ods. 2 a v čl. 47 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry SR v konaní č. IV/6/GPt 21/15/1000 porušené bolo.

2. Generálnej prokuratúre SR sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ sa   priznáva   finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €..., ktoré je Generálna prokuratúra SR povinná vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia – nálezu...

4. Spoločnosti Kraus&Partners, s.r.o., zast. advokátom JUDr. Miloslavom Krausom, advokátom, sa priznávajú trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 669,43 €, ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, naprerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdunávrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal.Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2ústavy).

Tvrdenia o porušení iných ustanovení ústavy alebo medzinárodnej zmluvy, ktorésťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, ústavný súd považuje v súlade so svojoujudikatúrou   iba   za   súčasť   argumentácie   sťažovateľa,   ktorej   posúdením   sa   samostatnenezaoberá (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 1a   2   ústavy,   ako   aj   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom generálnej prokuratúry v súvislostis vybavením jeho opakovaného podnetu.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkýmvykonávaným dôkazom.

Doterajšia   judikatúra   ústavného   súdu   (napr.   I. ÚS 212/07,   III. ÚS 109/06)vychádzajúca   z   rozhodovacej   činnosti   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   [(ďalej   len„ESĽP“) rozhodnutie ESĽP vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. 7. 2005],ktorá sa týka základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy v prípadoch, keď jeho porušenie namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledkuprotiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámcitrestného konania v predmetnej veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôžedomáhať   vyslovenia   porušenia   označeného   základného   práva   (napr.   I. ÚS 212/07,II. ÚS 212/07,   III. ÚS 109/06).   Až   vznesenie   obvinenia   konkrétnej   osobe   je   teda   týmmomentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranuproti   konkrétnemu   možnému   pôvodcovi   svojho   poškodenia,   a   teda   z   neho   robí   „vec“,na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

V namietanom trestnom konaní, v rámci ktorého nedošlo k vzneseniu obvineniakonkrétnej osobe, je sťažovateľ v procesnom postavení svedka – poškodeného, a pretos poukazom na doterajšiu judikatúru ústavného súdu a ESĽP nemohol „profitovať“ zo zárukpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavyústavný súd túto časť sťažnosti vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú, a preto ju z tohtodôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri jej predbežnom prerokovaní odmietol(obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08, III. ÚS 286/2011).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods.1 a 2 ústavy namietaným postupom generálnej prokuratúry.

Podľa čl. 47 ods. 1 ústavy každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobilnebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. Podľa odseku 2 tohto článkukaždý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi aleboorgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základných práv podľa čl. 47ods.   1   a   2   ústavy   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   pre   nesplnenie   zákonompredpísaných   náležitostí,   pretože   vo   vzťahu   k   týmto   označeným   základným   právamabsentuje v sťažnosti akékoľvek odôvodnenie v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súdenapriek tomu, že sťažovateľ vykonáva profesiu advokáta a v konaní pred ústavným súdom ajseba samého zastupuje.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby saústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015