znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 356/2014-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. októbra 2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej prerokoval   sťažnosť J.   M.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Milanom   Šulvom, AS Legal s. r. o., advokátska kancelária, Hlučínska 1/11, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb/31/98   a postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v konaniach vedených   pod   sp. zn. 4 Obo/133/01,   sp.   zn.   5 Obo/137/2005   a sp.   zn.   5   Obo/110/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb/31/98 p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky v konaniach   vedených   pod   sp. zn. 4 Obo/133/01,   sp.   zn.   5 Obo/137/2005   a sp.   zn.   5 Obo/110/2008 p o r u š e n é   n e b o l o.

1. Krajskému súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb/31/98 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Krajský   súd   v Nitre p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. M. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri   eur   a   osem   centov),   ktorú j e   Krajský   súd   v   Nitre p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Milana Šulvu, AS Legal s. r. o., advokátska kancelária, Hlučínska 1/11, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 356/2014-11   z   2.   júla   2014   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   Cb/31/98 a postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Obo/133/01, sp. zn. 5 Obo/137/2005 a sp. zn. 5 Obo/110/2008.

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Pred šestnástimi rokmi bol sťažovateľ jedným zo spoločníkov a konateľ obchodnej spoločnosti AGROCONTRACT Ltd. spol. s r. o...

Na základe zmluvy o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 8. 7. 1997 však boli vlastnícke práva k všetkým nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam spoločnosti prevedené zvyšnými   spoločníkmi   na   im   spriaznenú   novozaloženú   spoločnosť   AGROCONTRACT Mikuláš, a. s. Dňa 21. 7. 1998 podal sťažovateľ na Krajskom súde v Nitre návrh na určenie neplatnosti tejto zmluvy.

Dňa   7.   2.   2001   Krajský   súd   v   Nitre   ako   prvostupňový   súd   rozsudkom   sp.   zn. 18 Cb/31/98   rozhodol   o   zamietnutí   žaloby   z   dôvodu   nedostatku   naliehavého   právneho záujmu na určení neplatnosti. Na základe odvolania sťažovateľa rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 21. 11. 2002, sp. zn. 4 Obo/133/01 o zrušení rozsudku...

Následne   dňa   18.   1.   2005   Krajský   súd...   rozhodol,   že   zmluva   je   neplatná a na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd SR dňa 30. 11. 2007 prijal uznesenie, sp. zn.   5 Obo/137/2005,   ktorým   rozsudok   zrušil...   z dôvodu   neumožnenia   žalovanému vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci. Následne dňa 18. 6. 2008 vyhlásil Krajský súd v poradí tretí rozsudok, ktorý bol na základe odvolania sťažovateľa uznesením Najvyššieho súdu   SR,   sp. zn.   5   Obo/110/2008   zo   dňa   15. 12.   2010   opätovne   zrušený...   Od   tohto posledného vrátenia veci konanie... doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.“

3. Sťažovateľ je toho právneho názoru, že „... postup súdov v tejto veci sa vyznačuje nečinnosťou ako aj nesprávnou činnosťou, ktorej dôsledkom boli nielen zbytočné prieťahy v jednotlivých obdobiach konania ale aj celková neprimeraná dĺžka doterajšieho konania“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb/31/98 a Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Obo/133/01, 5 Obo/137/2005 a 5 Obo/110/2008   spoločne   porušili   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a čl. 38 ods. 2 Listiny..., ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

2. Krajskému súdu... prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb/31/98 konať bez zbytočných prieťahov a prejednať záležitosť v primeranej lehote.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 33.000 Eur...

4. Krajský súd v Nitre a Najvyšší súd... sú spoločne a nerozdielne povinné uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu   sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka krajského súdu. Vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 855/14 z 22. júla 2014 uviedla: «Žaloba žalobcu: J. M... proti žalovanému v 1. rade: AGROCONTRACT Ltd., spol. s r.o., Mikuláš, Dubník... a žalovanému v 2. rade: AGROCONTRACT Mikuláš, a.s., Mikuláš... o určenie neplatnosti zmluvy, napadla na Krajský súd v Nitre dňa 21.07.1998. Vec doposiaľ nie je právoplatne skončená.

V súdnom konaní bolo vytýčených 22 pojednávaní. Z dôvodov na strane žalobcu, resp.   jeho   právneho   zástupcu   (práceneschopnosť,   vznášanie   námietok   zaujatosti   pred začiatkom pojednávania) sa 11 pojednávaní (50 %) neuskutočnilo. Žalobca bol viackrát vyzývaný a urgovaný na splnenie si povinností uložených mu súdom (zaslanie príslušného počtu   rovnopisov   žaloby,   požadovaných   správ,   odôvodnenia   námietok   zaujatosti, odôvodnenia podaného odvolania). Voči vo veci ustanoveným znalcom vznášal námietky, o ktorých súd musel rozhodnúť (rozhodnutia v spise na listoch č. 1262, 1286). Súdny spis bol   celkom   sedemkrát   predložený   Najvyššiemu   súdu...   na   rozhodnutie   o   odvolaní   (3x odvolanie   voči   rozsudkom,   3x   žalobcom   neúspešne   vznesené   námietky   zaujatosti   voči predsedovi   senátu   a   voči   členom   senátu,   1x   odvolanie   Š.   S.   voči   jeho   nepripusteniu do konania ako vedľajšieho účastníka).

V konaní bolo potrebné posúdiť danosť naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti   zmluvy,   pričom   krajský   súd   bol   v   tejto   otázke   limitovaný   dvomi   rôznymi právnym názormi senátov NS SR (rozhodnutia pod sp. zn. 4 Obo 133/01 (v spise na liste č. 367) a sp. zn. 5 Obo 137/2005 (v spise na liste č. 838), ktorými bol Krajský súd v Nitre v zmysle ustanovenia § 226 OSP viazaný.

Vo   veci   doručovania   rozhodnutí   súdom   prvého   stupňa   vo   vzťahu   k   účastníkom konania žalobca v ústavnej sťažnosti nič konkrétne neuviedol. Ním uvedený príklad „100 dní“ sa týka doručovania rozhodnutia NS SR a spisu vo vzťahu ku Krajskému súdu v Nitre, nie vzťahu doručovania rozhodnutí Krajského súdu v Nitre účastníkom konania.

K neprimeranej dlhej dobe medzi   pojednávaniami dňa 18.02.2004 a 22.09.2004, kedy uplynulo viac ako 7 mesiacov, je potrebné uviesť, že vo veci bol medzitým vytýčený termín pojednávania aj na deň 07.07.2004, ktorý žalobca zrejme nedopatrením opomenul uviesť. K tvrdeniu, že od 21.09.2011 až do 03.06.2014 uplynuli 2 roky a takmer 9 mesiacov, spresňujem, že v tomto medziobdobí bol dňa 10.11.2011 stanovený termín pojednávania na deň 07.12.2011, ktorého sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnil. Ďalej v tomto období   bol   dňa   22.11.2011   ustanovený   znalec,   voči   ktorému   žalobca   vniesol   námietky, o ktorých musel Krajský súd v Nitre rozhodnúť. Dňa 15.10.2012 bol vo veci ustanovený iný znalec,   voči   ktorému   žalobca   opäť   vzniesol   námietky,   o   ktorých   opätovne   musel   súd rozhodnúť (v spise na listoch č. 1262, 1286). Napokon do 03.06.2014 postupoval súd podľa bodov 57 - 63 uvádzaných v chronológii úkonov, na ktoré odkazujem. Ide o rad úkonov, ktoré   sú   v   týchto   bodoch   konkretizované.   Čo   sa   týka   doručovania   znaleckého   posudku účastníkom,   uvádzam,   že   tento   bol   súdu   doručený   dňa   08.02.2013.   Následne   dňa 08.03.2013 bolo vydané uznesenie o priznaní znalečného (v spise na liste č. 1325). Súčasne s týmto uznesením bol právnemu zástupcovi žalobcu zaslaný aj 1 exemplár znaleckého posudku za účelom vyjadrenia sa k nemu. Právnemu zástupcovi žalobcu bol doručený dňa 02.04.2013 (podľa doručenky pripojenej v spise na liste č. 1326 p. v.).

K otázke vstupu vedľajšieho účastníka do konania uvádzam, že podanie Š. S. bolo nejasné. Menovaný bol uznesením súdu na liste č. 1289 vyzvaný na jeho opravu. Navyše o tomto mohol krajský súd rozhodnúť až po vrátení spisu od znalca.»

Vyjadrenie obsahovalo aj chronológiu úkonov krajského súdu a účastníkov konania, z ktorej okrem iného vyplývajú tieto skutočnosti:

„... Žaloba napadla na Krajský súd v Nitre dňa 21.07.1998. Neobsahovala príslušný počet rovnopisov (č. l. 1).

... Výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 01.10.1998 a výzva na zaslanie rovnopisu žaloby (č. l. 32).

...   Súdny   poplatok zaplatený   dňa 21.10.1998.   Požadovaný rovnopis   žaloby nebol zaslaný (č. l. 33)...

...   Dňa   12.03.1999   bol   zaslaný   rovnopis   žaloby   žalovaným   v   1.   a   2.   rade na vyjadrenie (č. l. 36).

... Dňa 21.04.1999 došlo súdu vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe, žalovaný v 2. rade zaslal súdu vyjadrenie 05.05.1999 (č. l. 39, 45).

... Dňa 14.09.1999 bol vytýčený termín pojednávania na deň 04.10.1999 (č. l. 47).... Dňa 27.09.1999 bol zrušený termín a bol stanovený nový termín pojednávania na deň 20.10.1999 (č. l. 49). Toto pojednávanie sa neuskutočnilo. Právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil (č. l. 52, 53) z dôvodu práceneschopnosti...

... Vo veci bol určený termín pojednávania na deň 17.11.1999. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, bolo žiadané doklady na vec sa vzťahujúce, vyjadrenie bolo doručené súdu dňa 17.12.1999 (č. l. 116).

... Dňa 16.03.2000 bol vytýčený termín pojednávania na deň 05.04.2000 (č. l. 127)....   Právny   zástupca   žalobcu   požiadal   o   odročenie   pojednávania   z   dôvodu   PN (č. l. 130). Pojednávanie bolo odročené na deň 03.05.2000.

... Žiadosť žalobcu a jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania z dôvodu PN (č. l. 134, 136). Pojednávanie bolo odročené na neurčito do ukončenia PN (č. l. 138 p. v.)......   Dňa   24.08.2000   bol   stanovený   termín   pojednávania   na   deň   20.09.2000. Na pojednávaní   žalobcom   vznesená   námietka   zaujatosti   členov   senátu   s   tým,   že odôvodnenie zašle do 10 dní. Z tohto dôvodu pojednávanie bolo odročené na neurčito (č. l. 164).

...   Výzva   súdu   žalobcovi   na   odôvodnenie   námietky   zaujatosti   zo   dňa   03.10.2000 (č. l. 165).

... Písomné odôvodnenie námietky doručené súdu dňa 12.10.2000 (č. l. 167)...... Dňa 19.10.2000 vec predložená NS SR (č. l. 170).... Uznesenie NS SR (č. l. 171) o tom, že sudcovia krajského súdu nie sú vylúčení, spis na Krajský súd v Nitre došiel 10.01.2001.

...   Dňa   12.01.2001   vytýčený   termín   pojednávania   na   deň   07.02.2001.   Na pojednávaní   bol   vyhlásený   rozsudok   -   žaloba   bola   zamietnutá   pre   nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy (č. l. 197).

... Dňa 05.04.2001 podal žalobca odvolanie bez odôvodnenia (č. l. 202).... Výzva súdu zo dňa 26.04.2001 žalobcovi na odôvodnenie odvolania (č. l. 203).... Dňa 14.05.2001 zaslal žalobca odôvodnenie odvolania (č. l. 204)....   Dňa   04.06.2001   vec   predložená   NS   SR   za   účelom   rozhodnutia   o   podanom odvolaní žalobcu (č. l. 249).

... Dňa 11.02.2003 spis vrátený Krajskému súdu v Nitre; napadnutý rozsudok bol zrušený z dôvodu, že žalobcovi ako spoločníkovi nemožno uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy. Krajský súd v Nitre mal vecne skúmať žalobcom uvedené dôvody neplatnosti zmluvy (č. l. 367).

... Dňa 21.02.2003 uznesenie NS SR zaslané právnym zástupcom účastníkov s tým, aby oznámili návrhy na doplnenie dokazovania (č. l. 369).

...   Dňa   14.03.2003   zaslal   súdu   právny   zástupca   žalovaného   v   1.   rade   návrh na doplnenie dokazovania (č. l. 370).

... Dňa 02.06.2003 vytýčený termín pojednávania na deň 05.06.2003, žiadaná správa od SPF (č. l. 371, 372).

... Žiadosť žalobcu a jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania z dôvodu PN žalobcu (č. l. 376, 378). Pojednávanie sa nekonalo, odročené bolo na 17.09.2003 (júl - august 2003 dovolenky členov senátu).

... Dňa 08.09.2003 bola vznesená námietka zaujatosti proti predsedovi senátu, preto sa pojednávanie dňa 17.09.2003 neuskutočnilo (č. l. 381).

...Dňa 18.09.2003 vec predložená NS SR (č. l. 386).... Dňa 16.10,2003 spis vrátený s rozhodnutím, že predseda senátu nie je vylúčený (č. l. 387).

... Dňa 24.10.2003 vytýčený termín pojednávania na deň 26.11.2003. Pojednávanie bolo odročené na deň 21.01.2004 a bol žiadaný katastrálny spis (č. l. 388).

... Dňa 21.01.2004 - na pojednávaní bola pripustená zmena žaloby, pojednávanie bolo odročené na 18.02.2004 s cieľom vypočuť 3 svedkov.

... Dňa 18.02.2004 pojednávanie bolo odročené na neurčito. Žalobca mal zaslať súdu návrhy na doplnenie dokazovania; zaslal ich dňa 26.02.2004 (č. l. 440).

... Po oboznámení sa členov senátu s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania bol dňa 07.06.2004 vytýčený termín pojednávania na deň 07.07.2004 a boli predvolaní 2 svedkovia. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade požiadal o odročenie pojednávania. Následne dňa 28.06.2004 bol určený nový termín pojednávania na deň 22.09.2004 (júl - august 2004 čerpanie dovolenky).

...   Pojednávanie   dňa   22.09.2004   bolo   odročené   na   základe   požiadavky   žalobcu vyžiadať si kompletný spis od SPF Bratislava. Z tohto dôvodu bol určený nový termín pojednávania dňa 10.11.2004 a bol žiadaný celý spis SPF Bratislava.

...   Pojednávanie   10.11.2004   sa   neuskutočnilo.   Právny   zástupca   žalobcu   požiadal o odročenie z dôvodu svojej PN. Určený bol nový termín 12.01.2005.

...   Dňa   12.01.2005   sa   pojednávalo,   na   ňom   bola   pripustená   zmena žaloby.... Pojednávanie odročené na deň 18.01.2005 za účelom vyhlásenia rozsudku.... Dňa 14.04.2005 vec predložená NS SR (č. l. 832).... Spis vrátený Krajskému súdu v Nitre dňa 31.01.2008. Napadnutý rozsudok bol v napadnutej časti zrušený, vec bola vrátená. Odvolací senát NS SR (v inom zložení, než pri predchádzajúcom rozhodnutí) považoval záver o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti zmluvy za predčasný. NS SR zaujal stanovisko, že nestačí iba tvrdenie   žalobcu   o   tom,   že   zmluva   nepriaznivo   ovplyvnila   hodnotu   jeho   obchodného podielu, ale žalobca toto svoje tvrdenie musí aj niečím doložiť a súd sa musí vysporiadať aj s námietkami žalovaného voči takémuto tvrdeniu. Toto uznesenie bolo zaslané právnym zástupcom účastníkov dňa 14.02.2008 s výzvou žalobcovi, aby svoje tvrdenie preukázal.... Dňa 15.04.2008 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 21.05.2008. Právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu svojej PN (č. l. 856)....   Bol   určený   nový   termín   -   18.06.2008,   pričom   žalobca   bol   poučený,   aby   si zabezpečil substitúciu, inak súd vec prejedná (č. l. 858).

... Právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil faxom z dôvodu kolízie pojednávaní....   Žalobca   sa   ospravedlnil   faxom   (č.   l.   870)   z   dôvodu   PN,   ktorú   do   termínu pojednávania nezdokladoval.

... Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a vo veci rozhodol   rozsudkom   tak,   že   žalobu   zamietol   (č.   l.   895).   Rešpektoval   pritom   vyslovený ostatný právny názor NS SR s tým, že žalobca i napriek pokynu NS SR a Krajského súdu v Nitre   svoje   tvrdenie   o   naliehavom   právnom   záujme   nepreukázal.   Žalobca   až   5   dní po pojednávaní a vyhlásení rozsudku zaslal súdu doklad o svojej PN (č. l. 878).

... Proti rozsudku podal žalobca odvolanie (č. l. 908).... Po vyjadrení žalovaných k odvolaniu vec bola predložená NS SR dňa 25.09.2008.... Vo veci rozhodol NS SR dňa 15.12.2010 tak, že napadnutý rozsudok opätovne zrušil a vec vrátil Krajskému súdu...na ďalšie konanie z procesných dôvodov (odňatie možnosti   žalobcovi   konať   pred   súdom).   Spis   bol   vrátený   Krajskému   súdu...   24.01.2011 (č. l. 931).

...   Dňa   28.02.2011   bol   vo   veci   určený   termín   pojednávania   na   deň   06.04.2011. Súčasne bolo právnym zástupcom účastníkov zaslané i zrušujúce uznesenie NS SR.... Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že právny zástupca žalovaných mal   do   3   týždňov   zaslať   stanovisko   k   materiálom   predloženým   žalobcom   na   tomto pojednávaní....Toto vyjadrenie bolo zaslané súdu dňa 27.04.2011 (č. l. 1097).

... Dňa 25.05.2011 bol stanovený termín pojednávania na deň 22.06.2011.... Právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil faxom zo dňa 22.06.2011 a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu svojej PN (č. l. 1129).

...   Pojednávanie   sa   nekonalo   a   dňa   20.07.2011   bol   vo   veci   vytýčený   termín pojednávania na deň 21.09.2011.

... Na pojednávaní žalobca doložil odborný posudok a navrhol znalecké dokazovanie. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom oboznámenia sa s obsahom a závermi odborného posudku.

... Dňa 10.11.2011 bol vo veci stanovený termín na deň 07.12.2011. Právny zástupca žalovaných navrhol do konania pribrať znalca (č. l. 1230).

...Tohto pojednávania sa nikto nezúčastnil. Bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.

... Dňa 22.12.2011 bol vo veci ustanovený znalec (č. l. 1253), žalobca (č. l. 1256) vzniesol námietky proti osobe znalca.

... O námietkach rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 20.02.2012 tak, že im nevyhovuje (č. l. 1262)...

... Dňa 08.03.2012 bol spis zaslaný znalcovi (č. l. 1266), ktorý listom doručeným súdu   dňa   01.08.2012   oznámil,   že   odmieta   vypracovať   znalecký   posudok   z   dôvodu anonymných výhražných telefonátov (č. l. 1268).

... Spis bol znalcom vrátený súdu dňa 10.10.2012 (č. l. 1271).... Dňa 15.10.2012 bol vo veci ustanovený iný znalec (č.   l. 1272), voči ktorému žalobca opäť vzniesol námietky (č. l. 1277), o ktorých rozhodol súd dňa 12.11.2012 tak, že im nevyhovel...

.. Medzitým bolo súdu doručené nejasné podanie p. Š. S. (č. l. 1278), na opravu ktorého bol vyzvaný uznesením súdu zo dňa 12.11.2012 (č. l. 1289).

... Dňa 27.11.2012 si znalec prevzal súdny spis za účelom vypracovania znaleckého posudku (č. l. 1292).

... Š. S. oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník (č. l. 1294).... Dňa 08.02.2013 bol súdu doručený znalecký posudok na č. l. 1296.... Dňa 08.03.2013 bolo vydané uznesenie - priznanie znalečné znalcovi (č. l. 1325). Súčasne   v   tento   deň   bol   právnym   zástupcom   účastníkov   zaslaný   znalecký   posudok   za účelom vyjadrenia sa k nemu.

...   Podaním   na   č.   l.   1344   podali   žalovaní   návrh   na   nepripustenie   vedľajšieho účastníka Š. S. do konania, o ktorom rozhodol súd uznesením zo dňa 19.08.2013 tak, že Š. S. do konania nepripustil.

... Proti tomuto uzneseniu podal Š. S. odvolanie (č. l. 1369), ktoré po postupe súdu podľa § 209a OSP bolo dňa 11.11.2013 predložené NS SR. Tento o odvolaní rozhodol dňa 28.02.2014 tak, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre potvrdil.

... Spis bol vrátený Krajskému súdu v Nitre dňa 10.04.2014 (č. l. 1420).... Dňa 23.04.2014 bol vo veci stanovený termín pojednávania na deň 03.06.2014. Súčasne bolo odoslané aj uznesenie NS SR (č. l. 1420). Na pojednávanie bol predvolaný i znalec.

... Na tomto pojednávaní ešte pred jeho otvorením právny zástupca žalobcu založil do spisu námietku zaujatosti voči predsedovi senátu. Z tohto dôvodu bolo pojednávanie odročené na neurčito.

... Vec bola dňa 06.06.2014 predložená NS SR, ktorý dňa 26.06.2014 vrátil spis Krajskému   súdu   v   Nitre   bez   rozhodnutia   o   podanej   námietke   podľa   §   14   ods.   3   OSP z dôvodu, že žalobca v nej namietal len okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednaní veci, v prípade ktorých sa na námietku zaujatosti neprihliada (č. l. 1434).... Po vrátení spisu z NS SR bol dňa 02.07.2014 vytýčený termín pojednávania na deň 09.09.2014.

... S ohľadom na obsah spisu, na skutkovú a právnu zložitosť veci, na správanie sa účastníkov   ako   aj   s   prihliadnutím   na   postup   senátu   vo   veci   Krajského   súdu   v   Nitre navrhujem ústavnej sťažnosti nevyhovieť.“

Chronológiu   uvedených procesných úkonov a stav konania pred krajským súdom považoval   ústavný   súd   za   preukázané   zo   spisu,   ktorý   mu   bol   predložený   na previerku 23. júla 2014.

6.   K sťažnosti   sa   vyjadril   aj   najvyšší   súd   podaním   sp.   zn.   KP   3/2014 z 12. augusta 2014 doručeným ústavnému súdu 21. augusta 2014, v ktorom okrem iného uviedol:

„Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom Krajského súdu v Nitre ako súdu prvého stupňa v konaní sp. zn. 18 Cb/3I/98 a postupom najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   4   Obo/133/01,   sp.   zn.   5   Obo/137/2005 a sp. zn. 5 Obo/110/2008 boli porušené ním označené práva. Z dôvodu, že najvyšší súd tohto času s vecou súvisiaci základný súdny spis už nemá k dispozícii, mohol vychádzať len z   obsahu   svojich   zberných   spisov   sp.   zn.   4   Obo/133/2001,   5   Obo/137/2005 a 5 Obo/110/2008.

V konaniach vedených na najvyššom súde pod sp. zn.: 4 Obo/133/2001 rozhodoval JUDr. Štefan Šatka - predseda senátu, odvolanie podal sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu, v odvolaní bol úspešný a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie - v dôsledku zistenia skutkového stavu bolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy, ktoré nebolo možné vykonávať v odvolacom konaní. Vec napadla 7. júna 2001, rozhodlo sa 21. novembra 2002;

5   Obo/137/2005   rozhodovala   JUDr.   Zuzana   Ďurišová   -   predsedníčka   senátu, rozsudok   súdu   prvého   stupňa   bol   zrušený   z   procesných   dôvodov   -   dotknutý   účastník nemohol uplatniť svoju obranu pred súdom prvého stupňa. Vec napadla 14. mája 2005, rozhodlo sa 30. novembra 2007;

5   Obo/110/2008   rozhodovala   JUDr.   Alena   Priecelová   -   predsedníčka   senátu, odvolanie opäť podal sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu, v odvolaní bol úspešný a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z procesných dôvodov - postupom súdu   prvého   stupňa   bola   žalobcovi   odňatá   možnosť   konať   pred   súdom.   Vo   veci,   ktorá napadla odvolaciemu súdu 30. septembra 2008, bolo rozhodnuté uznesením z 15. decembra 2010. Od tohto dátumu súd prvého stupňa vo veci nerozhodol.

Na základe uvedenej stručnej genézy úkonov najvyššieho súdu má najvyšší súd za to, že postupom NS SR ako súdu odvolacieho v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Obo/133/01, sp. zn. 5 Obo/137/2005 a sp. zn. 5 Obo/110/2008 k porušeniu sťažovateľom namietaného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a či. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nedošlo. Najvyšší súd ako súd odvolací nemá možnosť ovplyvniť ukončenie konania pred súdom prvého stupňa, ani ovplyvniť jeho nečinnosť. V prípade zistenia vád v procesnom postupe súdu prvého stupňa, ktoré sú vadami konania v zmysle ust. § 221 ods. 1   písm.   a/   až   g/   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občianskeho   súdneho   poriadku   v   znení neskorších   predpisov,   nemôže   odvolací   súd   postupovať   inak,   než   odvolaním   napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“

7.   Právny   zástupca   sťažovateľa   na   vyjadrenia   krajského   súdu   a najvyššieho   súdu reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 19. septembra 2014, v ktorom uviedol: „...   Aj   napriek   stanoviskám   oboch   súdov,   sťažovateľ   trvá   na   podanej   sťažnosti a v celom rozsahu poukazuje na jej odôvodnenie. Najvyšší súd SR vo svojom vyjadrení uvádza,   že   celková   dĺžka   jednotlivých   odvolacích   konaní,   vedených   pred   týmto   súdom vo veci sťažovateľa je podľa jeho názoru v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 38 ods. 2 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

S týmto nemožno súhlasiť, keďže od prvého rozsudku zo dňa 7.2.2001 po prijatie uznesenia   o   zrušení   rozsudku   a   vrátení   veci   zo   dňa   21.11.2002   uplynulo   viac   ako 21 mesiacov, od druhého rozsudku zo dňa 18.1.2005 po druhé uznesenie odvolacieho súdu zo dňa   30.11.2007   uplynulo   až   viac   ako   34   mesiacov   a   od   tretieho   rozsudku   zo   dňa 18.6.2008 po tretie uznesenie zo dňa 15.12.2010. ktorým bola vec vrátená súdu prvého stupňa uplynulo takmer 30 mesiacov, pričom v druhom a treťom prípade odvolací súd rozhodoval   bez   nariadenia   pojednávania.   Dĺžka   odvolacieho   konania,   v   ktorom   sa posudzujú procesné pochybenia súdu prvého stupňa bez toho, aby boli vykonávané úkony, ktorá sa počíta nie na mesiace, ale na roky, podľa nášho názoru nezodpovedá požiadavkám na primeranú dĺžku konania.

Pokiaľ by aj išlo o štandardnú dĺžku konania na odvolacom súde, toto oddialenie právoplatného rozhodnutia vo veci samej by bolo potrebné pričítať na vrub Krajského súdu v   Nitre,   vzhľadom   na   to,   že   bolo   dôsledkom   jeho   závažných   procesných   pochybení. Rozhodnutia Krajského súdu v Nitre boli opakovane, už tretíkrát zrušené odvolacím súdom. Ani vynesenie rozsudku v relatívne krátkom čase (čo však o konaní na Krajskom súde v Nitre neplatí) nemusí znamenať, že súd konal bez zbytočných prieťahov, ak tento rozsudok bol v odvolacom konaní v podstatnej časti zrušený, lebo chýbal skutkový základ na vecne správne a presvedčivé, zákonu zodpovedajúce rozhodnutie...

Okrem nesprávnej činnosti je však konanie na Krajskom súde v Nitre poznačené jednak   nečinnosťou   a   zbytočnými   prieťahmi   v   jednotlivých   obdobiach   konania,   ale   aj celkovou neprimeranou dĺžkou konania, kedy sa nečinnosť medzi jednotlivými úkonmi súdu síce nejaví ako neprimeraná, avšak v súhrne spôsobuje významné oddialenie odstránenia právnej neistoty sťažovateľa (porov. III. ÚS 56/02 z 8. januára 2003). Krajský súd v Nitre v rozpore so svojou úlohou nezabezpečuje plynulý priebeh konania a nevyužíva dostupné prostriedky, zákonom predpokladané pre bezprieťahové ukončenie konania. Príkladom je častejšia kratšia niekoľkomesačná nečinnosť medzi jednoduchými úkonmi, nečinnosť medzi pojednávaniami,   alebo   pri   doručovaní,   či   nečinnosť   v   súvislosti   so   zabezpečením znaleckého posudku. Pokiaľ Krajský súd v Nitre vo svojom stanovisku odvádza pozornosť od týchto skutočností a presadzuje názor, že až 50, % pojednávaní bolo odročených vinou sťažovateľa, je potrebné sa voči tomuto tvrdeniu ohradiť. Sťažovateľovi rozhodne nemožno klásť za vinu riadne využívanie procesných prostriedkov, ktoré mu na ochranu jeho práv priznáva Občiansky súdny poriadok (porov. I. ÚS 31/01 z 25. októbra 2001).

Prvoradou   ústavnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   organizovať   procesný   postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (porov. II. ÚS 51/01 z 24. januára 2002).   Stav   právnej   neistoty   v   súčasnosti   presahujúci   dobu   16   rokov   je   podľa   názoru sťažovateľa   popretím   tejto   povinnosti   a   možno   povedať,   že   hraničí   s   odmietnutím spravodlivosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené, sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu trvá   na   podanej   sťažnosti   a   navrhuje,   aby   Ústavný   súd...   rozhodol   v   zmysle   návrhu sťažovateľa v podanej sťažnosti.“

8.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   V   dôsledku   toho   senát   predmetnú   sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na   základe   písomne   podaných   stanovísk   účastníkov   a   obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (podobne aj čl. 38 ods. 2 listiny). Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom,   ktorý   rozhodne   o   jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno   v   obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   28/01, I. ÚS 20/02).

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu   vychádza   z   §   6   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi   konania   postupovali   tak,   aby   ochrana   ich   práv   bola   rýchla   a   účinná,   ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

13. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa   týchto troch   základných kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

13.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o určenie neplatnosti zmluvy „o postúpení práv a prevzatí záväzkov   zo   zmluvy   o predaji   majetku   štátu“. Z   obsahu   súdneho   spisu   krajského   súdu (obsahoval až 1435 strán) síce vyplýva, že čiastočne ide o skutkovo zložitejšiu vec, ako to uviedol krajský súd, a medzi účastníkmi prebiehali aj ďalšie súdne spory, resp. boli vedené aj trestné konania, ako aj bolo nariadené znalecké dokazovanie, ale na druhej strane vec nie je právne zložitá. Vychádzajúc z doterajšieho priebehu konania a z dosiahnutých výsledkov ústavný   súd   nezistil   takú   skutkovú   zložitosť   veci,   ktorá   by   mohla   odôvodňovať   až šestnásťročné trvanie tohto konania.

13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľa v posudzovanom konaní – ústavný súd zistil, že k predĺženiu predmetného konania prispel podstatnou mierou sám sťažovateľ. Je pravdou, že sťažovateľ v predmetnom konaní využíval svoje procesné práva, avšak rozhodovanie o jeho návrhoch či opravných prostriedkoch nemožno započítať iba na ťarchu krajského súdu. Sťažovateľ vzniesol nedôvodne až trikrát námietky zaujatosti voči predsedovi senátu a voči členom senátu (aj proti ustanoveným znalcom), v dôsledku čoho sa spis nachádzal viackrát na nadriadenom súde a až 11 nariadených pojednávaní bolo odročených   aj   z dôvodov   na   strane   sťažovateľa   a   jeho   právneho   zástupcu (práceneschopnosť, vznášanie námietok zaujatosti pred začiatkom pojednávania a podobne). Viackrát bol tiež vyzývaný a urgovaný na splnenie si povinností uložených mu súdom (zaslanie príslušného počtu rovnopisov žaloby, požadovaných správ, odôvodnenia námietok zaujatosti,   odôvodnenia   podaného   odvolania),   ako   to   vyplýva   z prehľadu   procesných úkonov a vyjadrenia okresného súdu. K celkovej dĺžke konania teda prispelo významnou mierou aj správanie sťažovateľa, a na túto skutočnosť ústavný súd pri svojom rozhodovaní prihliadol.

Ústavný súd pripomína, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup   súdu   v   konaní   pristupuje   procesná   povinnosť   účastníka   konania   prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných skutočností (§ 101 ods. 1 OSP).

13.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup krajského súdu v namietanom konaní. Ústavný   súd   poukazuje   predovšetkým   na   to,   že   trvanie   napadnutého   konania   (takmer 16 rokov) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané. Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. II. ÚS 3/09, III. ÚS 170/2010, III. ÚS   21/2014).   Hoci   nemožno   nájsť   v   konaní   krajského   súdu   väčšie   obdobie   úplnej nečinnosti a krajský súd určil až 22 termínov pojednávaní, na doterajšiu dĺžku konania mala zásadný vplyv najmä jeho neefektívna činnosť, pretože aj keď vo veci samej až trikrát rozhodol, jeho rozhodnutia zo 7. februára 2001, 18. januára 2005 a naposledy 18. júna 2008 boli   zrušené   najvyšším   súdom   či   už   pre   procesné   alebo   vecné   dôvody   (bližšie   pozri bod 5 nálezu).

14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej   k   zbytočným   prieťahom   v   súdnom   konaní   nemusí   dochádzať   len   nekonaním príslušného   súdu,   ale   aj   takou   jeho   činnosťou,   ktorá   nesmeruje   k   odstráneniu   právnej neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)   môže   zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho   orgánu   nesmerovala   k   odstráneniu   právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol. (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010).

15. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa krajským súdom na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

16. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaniach   vedených   pod   sp. zn. 4 Obo/133/01,   sp.   zn.   5 Obo/137/2005   a sp.   zn. 5 Obo/110/2008.

Ústavný súd zistil, že v uvedených konaniach možno hovoriť o čiastočnom predĺžení konania iba v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Obo/137/2005 (spis sa nachádzal   na   najvyššom   súde   v dôsledku   podaného   opravného   prostriedku od 14. apríla 2005,   do   31.   januára   2008,   prípadne   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 Obo/110/2008 (spis bol na najvyššom súde od septembra 2008 do januára 2010), ale vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   konania   pred   krajským   súdom   ústavný   súd   túto   dobu nepovažoval za rozhodujúcu a podstatnú vo vzťahu k neefektívnej činnosti krajského súdu, ak navyše zbytočné prieťahy v tomto konaní mal sťažovateľ namietať ešte na ústavnom súde v čase prípadnej nečinnosti najvyššieho súdu, a nie až po niekoľkých rokoch.

17. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto vyslovil, že postupom najvyššieho súdu v označených konaniach základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené nebolo, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

18.   Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez   zbytočných   prieťahov,   a   odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 3 výroku rozhodnutia).

19. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).   Sťažovateľ   žiadal   priznať   finančné   zadosťučinenie   v   sume   33   000   €   z dôvodov uvedených   vo   svojej sťažnosti,   najmä   stavom   právnej   neistoty   a neprimeranou   dĺžkou konania, ktorá má negatívny vplyv na to, že „zmluvou, ktorej neplatnosti sa sťažovateľ domáha, bol prevedený majetok spoločnosti nevyhnutne potrebný pre jej ďalšie podnikanie v   oblasti   poľnohospodárstva.   Nakoľko   sťažovateľ   mal   jediné   svoje   príjmy   práve z obchodného podielu a z výkonu funkcie konateľa tejto spoločnosti, včasné rozhodnutie v danej veci má pre sťažovateľa mimoriadny význam. Ten sa potvrdzuje aj tým, že práve v súvislosti s následkami uvedenej zmluvy došlo k exekúcii jeho majetku a sťažovateľova životná úroveň sa významne znížila... Posledných 16 rokov sťažovateľ žije v neustálom strese a nepohodlí spôsobenom neprimerane dlhým prejednávaním tejto záležitosti.“.

20.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nie   je   dostatočným   zadosťučinením pre sťažovateľa.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, teda aj na správanie sťažovateľa a súčasný stav konania (pozri body 13 a nasl.) považuje za primerané v sume 1 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.

21. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľ   žiadal   priznať   finančné   zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 1 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 6 výroku tohto rozhodnutia.

22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci   namietaných porušení jeho práv úspešný, vznikli trovy   konania z dôvodu   jeho právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti v roku 2014. Odmena za jeden právny úkon vykonaný v roku 2014 je 134 €, spolu s režijným paušálom 8,04 € predstavuje sumu 142,04   €.   Odmena   advokátovi   za   poskytnuté   služby   v konaní   pred   ústavným   súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 284,08 €. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde) tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014