znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 356/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2009   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   Ch.,   P.,   zastúpeného   advokátom   a   konateľom spoločnosti G., s. r. o., JUDr. I. T., K., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a   inú   právnu   ochranu zaručeného   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Prešov   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   33   T   219/2008,   Krajského   súdu v Prešove a Okresného súdu Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. 5 T 20/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Ch. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna 2009 (na výzvu ústavného súdu doplnená podaním z 22. júla 2009) doručená sťažnosť M. Ch. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva na „súdnu   a inú právnu ochranu (právo na prístup k súdu)“ zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 33 T 219/2008, Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v bližšie nekonkretizovanej veci (neuviedol sp. zn., pod ktorou malo konanie prebiehať) a Okresného súdu Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. 5 T 20/2009.

1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že mu «ako poškodenému v trestnom konaní bola v polovici januára 2009 doručená obžaloba a výzva Okresného súdu Prešov (porušovateľ v 1. rade) vo veci obvinených..., vedená pod sp. zn. 33 T 219/2008. Sťažovateľ mal záujem podrobne sa oboznámiť s   doteraz   vykonanými úkonmi a   dôkazmi   v danej   veci   a preto požiadal súd o možnosť nahliadnuť do spisu a o vyhotovenie kópie trestného spisu. Bez preštudovania   spisu   nemohol   dostatočne   vyhovieť   výzve   porušovateľa   v   1.   rade,   aby navrhol dôkazy, ktoré chce vykonať na hlavnom pojednávaní.

Za účelom nahliadnutia do spisu 33 T 219/2008 a vyhotovenia jeho kópie navštívil sťažovateľ dňa 22. 01. 2009 Okresný súd Prešov. Tento termín bol vopred dohodnutý... V daný deň sa však dozvedel, že predmetný trestný spis... bol odoslaný na Krajský súd v Prešove   (porušovateľ   v   2.   rade).   Sťažovateľ   tak   do   predmetného   spisu   nahliadnuť nemohol.

O deň neskôr sa preto sťažovateľ dostavil na Krajský súd v Prešove s rovnakou žiadosťou, kde mu však bolo oznámené, že predmetný spis sa nenachádza na Krajskom súde v Prešove „a že je pravdepodobne na Okresnom súde v Michalovciach, kde bol preložený na žiadosť obvineného JUDr. M. K...“ Neskôr mu bolo oznámené, že „spis bol odoslaný na Okresný súd Poprad, no po podaní žiadosti o vyhotovenie kópie trestného spisu bude táto do 48 hodín vyhotovená“... Sťažovateľ tak nemohol do spisu nahliadnuť ani na tomto súde. Po odoslaní a doručení žiadosti o nahliadnutie do spisu sa sťažovateľ dňa 10. 2. 2009 s pracovníčkou Okresného súdu v Poprade (porušovateľ v 3. rade) dohodol, že si pre kópiu   spisu   môže   prísť   11.   02.   2009   (na   danom   súde   by   mal   byť   spis   vedený   pod sp. zn.: 5 T 20/2009). V rovnaký deň o niekoľko hodín neskôr bolo sťažovateľovi zo strany Okresného súdu v Poprade oznámené, že „dňa 10. 02. 2009 bol spis odovzdaný súdnej eskorte a oni nevedia, kam a prečo bude doručený.“ Sťažovateľ tak nemohol využiť svoje právo ani na tomto súde.

Listom zo dňa 11. 02. 2009 sa sťažovateľ znovu obrátil na porušovateľa v 1. rade, no svoje právo nahliadnuť do spisu a vyhotoviť si kópiu spisu nemohol doteraz využiť, pretože u žiadneho z porušovateľov sa spis v tom čase nenachádzal (resp. to tak bolo sťažovateľovi odôvodnené) a vždy bol odkázaný na iného zo sťažovateľov, resp. mu bolo povedané, že porušovatelia nevedia, kde sa predmetný trestný spis nachádza.»

2.   Sťažovateľ   tvrdí,   že   porušovanie   jeho   práv „stále   pretrváva,   a   to   aj   napriek tomu, že   sa   v   danej   veci   obrátil   aj   na   Generálnu   prokuratúru   Slovenskej republiky ako aj na Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   no   bezúspešne. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sťažovateľa v liste zo dňa 27. 3. 2009... odkázalo,   aby   o nahliadnutie   do spisu požiadal na   Okresnom   súde v   Poprade,   pričom opomenulo vziať do úvahy tú skutočnosť, že sťažovateľ tak urobil už pred tým... Napriek tomu, vychádzajúc z listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sťažovateľ chcel opätovne nahliadnuť do súdneho spisu na Okresnom súde v Poprade, no opäť bezúspešne.“. [Sťažovateľ však v sťažnosti a ani v k nej pripojených písomnostiach bližšie nekonkretizoval svoj   opätovný   postup   v naznačenom   smere   (t. j. realizáciu   jeho   úmyslu   nahliadnuť   do súdneho spisu), pozn.].

3. Podľa   názoru   sťažovateľa   menované súdy   namietaným postupom   porušili jeho „právo na súdnu a inú právnu ochranu (právo na prístup k súdu)“ zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy, a to tým, že mu neumožnili nahliadnuť so súdneho spisu, lebo „Sťažovateľ má ako poškodený v trestnom konaní v súlade s § 69 ods. 1 Trestného poriadku... právo nazerať do spisov..., robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí...“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nasledovným nálezom:„1. Okresný súd Prešov svojím konaním, ktorým neumožnil nahliadnuť sťažovateľovi do súdneho spisu 33 T 219/2008, porušil základné právo M. Ch. zaručené v článku 46 ods. 1   Ústavy...   a článku   6   ods.   1   dohovoru...   Krajský   súd Prešov svojím   konaním,   ktorým neumožnil   nahliadnuť   sťažovateľovi   do   súdneho   spisu,   porušil   základné   právo   M.   Ch. zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy... a v článku 6 ods. 1 dohovoru... Okresný súd Poprad svojím konaním, ktorým neumožnil nahliadnuť sťažovateľovi do súdneho spisu 5 T 20/2009, porušil základné právo M. Ch. zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy... a článku 6 ods. 1 dohovoru...

2. Ústavný   súd...   zakazuje   Okresnému   súdu   Prešov,   Krajskému   súdu   Prešov a Okresnému súdu Poprad svojím konaním pokračovať v porušovaní práva sťažovateľa, M. Ch., podľa článku 46 ods. 1 Ústavy... a článku 6 ods. 1 dohovoru...

3. M. Ch. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,-EUR (slovom: Dvetisíc euro), ktoré mu je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M.   Ch.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným súdom.“

5. V odpovedi z 22. júla 2009 na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov podania   (preukázanie   procesného   postavenia   sťažovateľa   ako   poškodeného;   predloženie dokladu o doručení žiadosti o nahliadnutí do súdneho spisu; preukázanie využitia všetkých právnych prostriedkov, ktoré všeobecne záväzné predpisy umožňujú sťažovateľovi ochranu jeho základných práv a slobôd...) sťažovateľ okrem iného uviedol:

„... Hoci   sťažovateľ   nemal   povinnosť   žiadať   o   vyhotovenie   kópie   súdneho   spisu v písomnej   podobe,   urobil   tak   a   opätovnú   žiadosť   o   vyhotovenie   kópie   trestného   spisu zo dňa   11. 02. 2009 zaslal   poštou na   adresu Okresného   súdu   Prešov k spisovej   značke 33 T 219/2008.   Podanie   žiadosti   Okresnému   súdu   Prešov   bolo   dôvodné,   pretože, ako je to zrejmé z prvej strany obžaloby, táto bola dňa 29. 12. 2008 podaná na Okresný súd Prešov a bola jej priradená spisová značka 33 T 219/08... Z obsahu daného spisu... môže ústavný   súd   bez   pochybností   zistiť   splnenie   tejto   požadovanej   náležitosti   zo   strany sťažovateľa.

Sťažovateľ   má za to,   že ním   predložené doklady preukazujú vyčerpanie   všetkých právnych   prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   umožňuje   na   ochranu   jeho   základných   práv a slobôd,   o   čom   svedčia   aj   vyjadrenia   z   Generálnej   prokuratúry   SR   (z   17.   2.   2009), Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   z   27.   3.   2009,   ktoré   boli   pripojené k prvopisu   sťažnosti.   Žiaden   z   dotknutých   štátnych   orgánov   neupovedomil   sťažovateľa o jeho práve (či povinnosti) podať sťažnosť predsedovi súdu v tejto veci...

Máme za to,   že v danej   situácii   (keď   porušovatelia   nevedeli zaujať   jednoznačné stanovisko, kde sa spis nachádza) bolo absolútne nadbytočné podávať sťažnosti predsedovi súdu podľa § 62 až 70 štvrtej časti zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov (naviac, keď sťažovateľ nebol na túto možnosť zo strany konajúcich najvyšších štátnych orgánov upozornený).

Z vyššie uvedených dôvodov máme za to, že sú splnené všetky podmienky stanovené v zákone o ústavnom súde pre prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie.“

6. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil tieto písomnosti:

- List   z 11.   februára 2009   adresovaný   okresnému   súdu   označený   ako „Opätovná žiadosť   o vyhotovenie   kópie   trestného   spisu“,   v ktorom   opísal   (v   zásade   totožne ako v sťažnosti)   jeho   doterajšie   aktivity   smerujúce   k získaniu   kópie   trestného   spisu a v závere uviedol:

„Keďže si už sám neviem rady, obraciam sa znovu týmto listom na Okresný súd Prešov a zároveň na Generálnu Prokuratúru SR a Ministerstvo spravodlivosti SR vo viere, že mi bude do 7 (siedmich) pracovných dní od doručenia tohto listu oznámené, kde si môžem podľa § 69 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného zákona predmetnú kópiu prevziať.

Zároveň posielam tento list aj na Prezídium PZ SR, pretože mám za to, že obvinení neustále priamo alebo nepriamo pokračujú v trestnej činnosti voči mojej osobe a aj naďalej vyvíjajú nátlak a poškodzujú moje práva.“

- Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/1 GPt 417/08-12 zo 17. februára 2009 adresované sťažovateľovi:„Generálna   prokuratúra...   potvrdzuje   týmto   príjem   Vášho   podania   zo   dňa 11. februára 2009, adresovaného Okresnému súdu v Prešove. Napriek tomu, že po podaní obžaloby zákon neumožňuje prokuratúre žiadnu dispozíciu so spisom a tento je vo výlučnej dispozícii súdu, podanie sme dnes postúpili Krajskej prokuratúre v Košiciach na prípadný ďalší postup.“

- Odpoveď   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo“) č. 23912/09-61/D/181 z 27. marca 2009 sťažovateľovi:

„Ministerstvo... potvrdzuje príjem Vášho podania. Po oboznámení sa s jeho obsahom Vám oznamujeme nasledovné:

Rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 20. januára 2009 bola predmetná trestná vec   pod   sp.   zn.   33   T   219/2008   prikázaná   v   zmysle   §   22   ods.   1   Tr.   por.   na   konanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Poprade...

Podľa § 69 Tr. por.... Nakoľko žiadate o vyhotovenie kópie z trestného spisu vedeného už na Okresnom súde v Poprade, je potrebné obrátiť sa priamo so žiadosťou na menovaný súd.“

- Výzvu Okresného súdu Poprad sp. zn. 5 T 20/2009 z 1. júla 2009 sťažovateľovi:„V trestnej veci vedenej na tunajšom súde, pod sp. zn. 5 T 20/2009 proti obv. S. Ž. a obv. JUDr. M. K. Vás vyzývame na možnosť preštudovania spisu vo vopred dohodnutom termíne a zároveň Vás žiadame na predloženie plnej moci zvoleného obhajcu, ak ste si ho zvolil.“

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo keď   preskúmanie   označeného   postupu   (rozhodnutia   orgánu   štátu)   v   rámci   predbežného prerokovania   vôbec   nesignalizuje   možnosť   porušenia   základného   práva   alebo   slobody sťažovateľa,   reálnosť   ktorej   by   bolo   potrebné   preskúmať po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   treba   sťažnosť   podanú   sťažovateľom   považovať za zjavne neopodstatnenú v celom rozsahu.

9.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

10. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom ním označených všeobecných súdov, ktoré mu ako poškodenému v trestnom konaní neumožnili realizovať jeho právo „nazerať do spisov... robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí...“ vyplývajúce z § 69 ods. 1 Trestného poriadku (pozri bližšie aj body 1 až 5 I. časti odôvodnenia).

11. Keďže ústavný súd je v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania, zaoberal sa posudzovaním namietaného porušenia základného práva (resp. práva) uvedeného sťažovateľom (kvalifikovane právne zastúpeným advokátom) v petite jeho žiadosti.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „za účelom nahliadnutia do spisu 33 T 219/2008 a vyhotovenia jeho kópie navštívil sťažovateľ dňa 22. 01. 2009 Okresný súd Prešov. Tento termín bol vopred dohodnutý... V daný deň sa však dozvedel, že... spis... bol odoslaný na Krajský súd... Sťažovateľ tak do predmetného spisu nahliadnuť nemohol.

O deň neskôr sa preto sťažovateľ dostavil na Krajský súd... s rovnakou žiadosťou, kde mu bolo oznámené, že predmetný spis sa nenachádza na krajskom súde... Neskôr mu bolo oznámené, že spis bol odoslaný na Okresný súd Poprad... Listom zo dňa 11. 02. 2009 sa sťažovateľ znovu obrátil na porušovateľa v 1. rade (t. j. okresný súd, pozn.), no svoje právo...   nemohol   doteraz (t.   j.   do   podania   sťažnosti   na   ústavnom   súde,   pozn.) využiť, pretože u žiadneho z porušovateľov sa spis v tom čase nenachádzal...“ (pozri bližšie body 1 a 5 I. časti odôvodnenia).

Uvedený   list   (z   11.   februára   2009)   zaslal   sťažovateľ „zároveň   na   Generálnu prokuratúru... a Ministerstvu...“, ktoré mu odpovedali listami zo 17. februára 2009, resp. 27. marca 2009 [pozri bližšie bod 6 I. časti odôvodnenia].

12. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, I.   ÚS   114/09),   ako   aj   konkrétne   procesné   garancie   v súdnom   konaní   [vyplývajúce pre posúdenie   predmetnej   sťažnosti,   napr.   z príslušných   ustanovení   Trestného   poriadku upravujúcich   postavenie   a práva   poškodeného   v trestnom   konaní;   z ustanovení   zákona č. 153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“), resp. z ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)].

13. Z uvedeného vyplýva (pozri body 1 a 5 I. časti odôvodnenia), že sťažovateľ sa domáhal realizácie svojho práva na okresnom súde 22. januára 2009 a na krajskom súde

23. januára 2009. Tieto súdy mu však podľa názoru ústavného súdu neodmietli nahliadnuť do   súdneho   spisu,   resp.   si   z neho   vyhotoviť   výpisky,   ale   z objektívnych   dôvodov (spis sa momentálne   nenachádzal   v   ich   dispozícii)   nemohli   jeho   požiadavke   vyhovieť. O realizáciu svojho práva opätovne požiadal sťažovateľ listom okresný súd 11. februára 2009 a ďalšie dôkazy o svojich aktivitách s cieľom dosiahnuť realizáciu svojho práva na týchto súdoch v sťažnosti neprodukoval. Najskôr z odpovede ministerstva z 27. marca 2009 (pozri   bod   6   I.   časti   odôvodnenia)   sa   však   dozvedel,   že   krajský   súd   rozhodnutím z 20. januára 2009 predmetnú trestnú vec prikázal na konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Poprad.

Vychádzajúc z uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že v posudzovanej   veci   v časti námietok   voči   postupu   okresného   súdu   a krajského   súdu   nezistil   existenciu   príčinnej súvislosti   medzi   označeným   postupom   týchto   súdov   a porušením   základného   práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (menované súdy   realizáciu   sťažovateľovho   práva   na   nahliadnutie   do   spisu   neodopreli;   sťažovateľ nevyvíjal náležitú aktivitu na uplatnenie tohto práva, resp. domáhal sa nápravy na tých orgánoch štátu, ktoré nedisponovali právomocou vynútiť realizáciu tohto jeho práva).

14. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol sťažovateľovu sťažnosť v tejto jej časti   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne   neopodstatnenú.   (Ďalším možným dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto časti je tiež oneskorenosť podania, t. j. po lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Sťažovateľ   sa   o prikázaní predmetnej   trestnej   veci   Okresnému   súdu   Poprad   dozvedel   najneskôr   z odpovede ministerstva z 23. marca 2009 a sťažnosť na ústavnom súde podal 15. júna 2009).

15.   Sťažovateľ   tiež   namietal   porušenie   označeného   základného   práva   postupom Okresného súdu Poprad. V sťažnosti uviedol (pozri bod 1 I. časti odôvodnenia), že „Po odoslaní... žiadosti o nahliadnutie do spisu sa... dňa 10. 2. 2009 s pracovníčkou... súdu... dohodol, že si pre kópiu spisu môže prísť 11. 02. 2009... o niekoľko hodín neskôr bolo sťažovateľovi... oznámené, že... bol spis odovzdaný súdnej eskorte...“. Svoje ďalšie pokusy („sťažovateľ   chcel   opätovne   nahliadnuť   do   súdneho   spisu...,   no opätovne   bezúspešne“, pozri   bod   2   I.   časti   odôvodnenia)   o nahliadnutie   do   súdneho   spisu   však   v sťažnosti nekonkretizoval (neuviedol). Taktiež neuviedol, či sa v zmysle upovedomenia generálnej prokuratúry zo 17. februára 2009 informoval „o prípadnom ďalšom postupe“ na Krajskej prokuratúre v Prešove alebo či postupoval v zmysle pokynu ministerstva z 27. marca 2009 a obrátil   sa „priamo   so žiadosťou   na   menovaný   súd“.   Taktiež   neuviedol   (v   doplnení sťažnosti z 22. júla 2009), či a ako reagoval na výzvu Okresného súdu Poprad („... Vás vyzývame   na   možnosť   preštudovania   spisu   vo vopred   dohodnutom   termíne...“) z 1.   júla 2009.

16. Z obsahu sťažnosti je tiež zrejmé, že sťažovateľ nevyužil ani možnosť účinnej nápravy   podaním   sťažnosti   podľa   ustanovení   IV.   časti   štvrtej   hlavy   zákona   o súdoch a nedomáhal sa formou sťažnosti adresovanej predsedovi Okresného súdu Poprad realizácie práva   nahliadnuť   do   súdneho   spisu   v termíne   od   11.   februára   2009   do   dňa   doručenia mu výzvy tohto súdu z 1. júla 2009. Argumentácia sťažovateľa uvedená v jeho odpovedi z 22. júla 2009 na výzvu ústavného súdu [pozri bod 5 I. časti odôvodnenia, že „... bolo absolútne nadbytočné podávať sťažnosti predsedovi súdu podľa § 62 až 70 štvrtej časti zákona... o súdoch... (naviac, keď sťažovateľ nebol na túto možnosť zo strany konajúcich najvyšších   štátnych   orgánov   upozornený)“]   doplňuje   (utvrdzuje)   správnosť   konštatácie ústavného   súdu   nielen   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (vzhľadom   aj   na   zistené v zásade   pasívne   správanie   sťažovateľa   pri   domáhaní   sa   svojho   práva   nahliadnuť   do súdneho   spisu),   ale   aj   o bezdôvodnom   nevyužití   nápravy   umožnenej   sťažovateľovi   už uvedeným zákonom o súdoch, ktoré (nevyužitie) spôsobilo neprípustnosť prijatia sťažnosti, a to aj (tiež) z dôvodu vyplývajúceho z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

17.   Keďže   ústavný   súd   nezistil   dostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným   postupom   Okresného   súdu   Poprad   a základným   právom,   porušenie   ktorého sťažovateľ namietal, a nezistil ani žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva, reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   eventuálnom   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie, odmietol sťažovateľovu sťažnosť aj v tejto jej časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto jej časti je jej neprípustnosť pre nevyužitie možnosti nápravy prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009