SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 356/09-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. Ch., P., zastúpeného advokátom a konateľom spoločnosti G., s. r. o., JUDr. I. T., K., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 33 T 219/2008, Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. 5 T 20/2009, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. Ch. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna 2009 (na výzvu ústavného súdu doplnená podaním z 22. júla 2009) doručená sťažnosť M. Ch. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na „súdnu a inú právnu ochranu (právo na prístup k súdu)“ zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 33 T 219/2008, Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v bližšie nekonkretizovanej veci (neuviedol sp. zn., pod ktorou malo konanie prebiehať) a Okresného súdu Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. 5 T 20/2009.
1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že mu «ako poškodenému v trestnom konaní bola v polovici januára 2009 doručená obžaloba a výzva Okresného súdu Prešov (porušovateľ v 1. rade) vo veci obvinených..., vedená pod sp. zn. 33 T 219/2008. Sťažovateľ mal záujem podrobne sa oboznámiť s doteraz vykonanými úkonmi a dôkazmi v danej veci a preto požiadal súd o možnosť nahliadnuť do spisu a o vyhotovenie kópie trestného spisu. Bez preštudovania spisu nemohol dostatočne vyhovieť výzve porušovateľa v 1. rade, aby navrhol dôkazy, ktoré chce vykonať na hlavnom pojednávaní.
Za účelom nahliadnutia do spisu 33 T 219/2008 a vyhotovenia jeho kópie navštívil sťažovateľ dňa 22. 01. 2009 Okresný súd Prešov. Tento termín bol vopred dohodnutý... V daný deň sa však dozvedel, že predmetný trestný spis... bol odoslaný na Krajský súd v Prešove (porušovateľ v 2. rade). Sťažovateľ tak do predmetného spisu nahliadnuť nemohol.
O deň neskôr sa preto sťažovateľ dostavil na Krajský súd v Prešove s rovnakou žiadosťou, kde mu však bolo oznámené, že predmetný spis sa nenachádza na Krajskom súde v Prešove „a že je pravdepodobne na Okresnom súde v Michalovciach, kde bol preložený na žiadosť obvineného JUDr. M. K...“ Neskôr mu bolo oznámené, že „spis bol odoslaný na Okresný súd Poprad, no po podaní žiadosti o vyhotovenie kópie trestného spisu bude táto do 48 hodín vyhotovená“... Sťažovateľ tak nemohol do spisu nahliadnuť ani na tomto súde. Po odoslaní a doručení žiadosti o nahliadnutie do spisu sa sťažovateľ dňa 10. 2. 2009 s pracovníčkou Okresného súdu v Poprade (porušovateľ v 3. rade) dohodol, že si pre kópiu spisu môže prísť 11. 02. 2009 (na danom súde by mal byť spis vedený pod sp. zn.: 5 T 20/2009). V rovnaký deň o niekoľko hodín neskôr bolo sťažovateľovi zo strany Okresného súdu v Poprade oznámené, že „dňa 10. 02. 2009 bol spis odovzdaný súdnej eskorte a oni nevedia, kam a prečo bude doručený.“ Sťažovateľ tak nemohol využiť svoje právo ani na tomto súde.
Listom zo dňa 11. 02. 2009 sa sťažovateľ znovu obrátil na porušovateľa v 1. rade, no svoje právo nahliadnuť do spisu a vyhotoviť si kópiu spisu nemohol doteraz využiť, pretože u žiadneho z porušovateľov sa spis v tom čase nenachádzal (resp. to tak bolo sťažovateľovi odôvodnené) a vždy bol odkázaný na iného zo sťažovateľov, resp. mu bolo povedané, že porušovatelia nevedia, kde sa predmetný trestný spis nachádza.»
2. Sťažovateľ tvrdí, že porušovanie jeho práv „stále pretrváva, a to aj napriek tomu, že sa v danej veci obrátil aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky ako aj na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, no bezúspešne. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sťažovateľa v liste zo dňa 27. 3. 2009... odkázalo, aby o nahliadnutie do spisu požiadal na Okresnom súde v Poprade, pričom opomenulo vziať do úvahy tú skutočnosť, že sťažovateľ tak urobil už pred tým... Napriek tomu, vychádzajúc z listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sťažovateľ chcel opätovne nahliadnuť do súdneho spisu na Okresnom súde v Poprade, no opäť bezúspešne.“. [Sťažovateľ však v sťažnosti a ani v k nej pripojených písomnostiach bližšie nekonkretizoval svoj opätovný postup v naznačenom smere (t. j. realizáciu jeho úmyslu nahliadnuť do súdneho spisu), pozn.].
3. Podľa názoru sťažovateľa menované súdy namietaným postupom porušili jeho „právo na súdnu a inú právnu ochranu (právo na prístup k súdu)“ zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy, a to tým, že mu neumožnili nahliadnuť so súdneho spisu, lebo „Sťažovateľ má ako poškodený v trestnom konaní v súlade s § 69 ods. 1 Trestného poriadku... právo nazerať do spisov..., robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí...“.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nasledovným nálezom:„1. Okresný súd Prešov svojím konaním, ktorým neumožnil nahliadnuť sťažovateľovi do súdneho spisu 33 T 219/2008, porušil základné právo M. Ch. zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy... a článku 6 ods. 1 dohovoru... Krajský súd Prešov svojím konaním, ktorým neumožnil nahliadnuť sťažovateľovi do súdneho spisu, porušil základné právo M. Ch. zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy... a v článku 6 ods. 1 dohovoru... Okresný súd Poprad svojím konaním, ktorým neumožnil nahliadnuť sťažovateľovi do súdneho spisu 5 T 20/2009, porušil základné právo M. Ch. zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy... a článku 6 ods. 1 dohovoru...
2. Ústavný súd... zakazuje Okresnému súdu Prešov, Krajskému súdu Prešov a Okresnému súdu Poprad svojím konaním pokračovať v porušovaní práva sťažovateľa, M. Ch., podľa článku 46 ods. 1 Ústavy... a článku 6 ods. 1 dohovoru...
3. M. Ch. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,-EUR (slovom: Dvetisíc euro), ktoré mu je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. M. Ch. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.“
5. V odpovedi z 22. júla 2009 na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov podania (preukázanie procesného postavenia sťažovateľa ako poškodeného; predloženie dokladu o doručení žiadosti o nahliadnutí do súdneho spisu; preukázanie využitia všetkých právnych prostriedkov, ktoré všeobecne záväzné predpisy umožňujú sťažovateľovi ochranu jeho základných práv a slobôd...) sťažovateľ okrem iného uviedol:
„... Hoci sťažovateľ nemal povinnosť žiadať o vyhotovenie kópie súdneho spisu v písomnej podobe, urobil tak a opätovnú žiadosť o vyhotovenie kópie trestného spisu zo dňa 11. 02. 2009 zaslal poštou na adresu Okresného súdu Prešov k spisovej značke 33 T 219/2008. Podanie žiadosti Okresnému súdu Prešov bolo dôvodné, pretože, ako je to zrejmé z prvej strany obžaloby, táto bola dňa 29. 12. 2008 podaná na Okresný súd Prešov a bola jej priradená spisová značka 33 T 219/08... Z obsahu daného spisu... môže ústavný súd bez pochybností zistiť splnenie tejto požadovanej náležitosti zo strany sťažovateľa.
Sťažovateľ má za to, že ním predložené doklady preukazujú vyčerpanie všetkých právnych prostriedkov, ktoré mu zákon umožňuje na ochranu jeho základných práv a slobôd, o čom svedčia aj vyjadrenia z Generálnej prokuratúry SR (z 17. 2. 2009), Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. 3. 2009, ktoré boli pripojené k prvopisu sťažnosti. Žiaden z dotknutých štátnych orgánov neupovedomil sťažovateľa o jeho práve (či povinnosti) podať sťažnosť predsedovi súdu v tejto veci...
Máme za to, že v danej situácii (keď porušovatelia nevedeli zaujať jednoznačné stanovisko, kde sa spis nachádza) bolo absolútne nadbytočné podávať sťažnosti predsedovi súdu podľa § 62 až 70 štvrtej časti zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov (naviac, keď sťažovateľ nebol na túto možnosť zo strany konajúcich najvyšších štátnych orgánov upozornený).
Z vyššie uvedených dôvodov máme za to, že sú splnené všetky podmienky stanovené v zákone o ústavnom súde pre prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie.“
6. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil tieto písomnosti:
- List z 11. februára 2009 adresovaný okresnému súdu označený ako „Opätovná žiadosť o vyhotovenie kópie trestného spisu“, v ktorom opísal (v zásade totožne ako v sťažnosti) jeho doterajšie aktivity smerujúce k získaniu kópie trestného spisu a v závere uviedol:
„Keďže si už sám neviem rady, obraciam sa znovu týmto listom na Okresný súd Prešov a zároveň na Generálnu Prokuratúru SR a Ministerstvo spravodlivosti SR vo viere, že mi bude do 7 (siedmich) pracovných dní od doručenia tohto listu oznámené, kde si môžem podľa § 69 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného zákona predmetnú kópiu prevziať.
Zároveň posielam tento list aj na Prezídium PZ SR, pretože mám za to, že obvinení neustále priamo alebo nepriamo pokračujú v trestnej činnosti voči mojej osobe a aj naďalej vyvíjajú nátlak a poškodzujú moje práva.“
- Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/1 GPt 417/08-12 zo 17. februára 2009 adresované sťažovateľovi:„Generálna prokuratúra... potvrdzuje týmto príjem Vášho podania zo dňa 11. februára 2009, adresovaného Okresnému súdu v Prešove. Napriek tomu, že po podaní obžaloby zákon neumožňuje prokuratúre žiadnu dispozíciu so spisom a tento je vo výlučnej dispozícii súdu, podanie sme dnes postúpili Krajskej prokuratúre v Košiciach na prípadný ďalší postup.“
- Odpoveď Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. 23912/09-61/D/181 z 27. marca 2009 sťažovateľovi:
„Ministerstvo... potvrdzuje príjem Vášho podania. Po oboznámení sa s jeho obsahom Vám oznamujeme nasledovné:
Rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 20. januára 2009 bola predmetná trestná vec pod sp. zn. 33 T 219/2008 prikázaná v zmysle § 22 ods. 1 Tr. por. na konanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Poprade...
Podľa § 69 Tr. por.... Nakoľko žiadate o vyhotovenie kópie z trestného spisu vedeného už na Okresnom súde v Poprade, je potrebné obrátiť sa priamo so žiadosťou na menovaný súd.“
- Výzvu Okresného súdu Poprad sp. zn. 5 T 20/2009 z 1. júla 2009 sťažovateľovi:„V trestnej veci vedenej na tunajšom súde, pod sp. zn. 5 T 20/2009 proti obv. S. Ž. a obv. JUDr. M. K. Vás vyzývame na možnosť preštudovania spisu vo vopred dohodnutom termíne a zároveň Vás žiadame na predloženie plnej moci zvoleného obhajcu, ak ste si ho zvolil.“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).
Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť podanú sťažovateľom považovať za zjavne neopodstatnenú v celom rozsahu.
9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
10. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom ním označených všeobecných súdov, ktoré mu ako poškodenému v trestnom konaní neumožnili realizovať jeho právo „nazerať do spisov... robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí...“ vyplývajúce z § 69 ods. 1 Trestného poriadku (pozri bližšie aj body 1 až 5 I. časti odôvodnenia).
11. Keďže ústavný súd je v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania, zaoberal sa posudzovaním namietaného porušenia základného práva (resp. práva) uvedeného sťažovateľom (kvalifikovane právne zastúpeným advokátom) v petite jeho žiadosti.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „za účelom nahliadnutia do spisu 33 T 219/2008 a vyhotovenia jeho kópie navštívil sťažovateľ dňa 22. 01. 2009 Okresný súd Prešov. Tento termín bol vopred dohodnutý... V daný deň sa však dozvedel, že... spis... bol odoslaný na Krajský súd... Sťažovateľ tak do predmetného spisu nahliadnuť nemohol.
O deň neskôr sa preto sťažovateľ dostavil na Krajský súd... s rovnakou žiadosťou, kde mu bolo oznámené, že predmetný spis sa nenachádza na krajskom súde... Neskôr mu bolo oznámené, že spis bol odoslaný na Okresný súd Poprad... Listom zo dňa 11. 02. 2009 sa sťažovateľ znovu obrátil na porušovateľa v 1. rade (t. j. okresný súd, pozn.), no svoje právo... nemohol doteraz (t. j. do podania sťažnosti na ústavnom súde, pozn.) využiť, pretože u žiadneho z porušovateľov sa spis v tom čase nenachádzal...“ (pozri bližšie body 1 a 5 I. časti odôvodnenia).
Uvedený list (z 11. februára 2009) zaslal sťažovateľ „zároveň na Generálnu prokuratúru... a Ministerstvu...“, ktoré mu odpovedali listami zo 17. februára 2009, resp. 27. marca 2009 [pozri bližšie bod 6 I. časti odôvodnenia].
12. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, I. ÚS 114/09), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní [vyplývajúce pre posúdenie predmetnej sťažnosti, napr. z príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich postavenie a práva poškodeného v trestnom konaní; z ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), resp. z ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)].
13. Z uvedeného vyplýva (pozri body 1 a 5 I. časti odôvodnenia), že sťažovateľ sa domáhal realizácie svojho práva na okresnom súde 22. januára 2009 a na krajskom súde
23. januára 2009. Tieto súdy mu však podľa názoru ústavného súdu neodmietli nahliadnuť do súdneho spisu, resp. si z neho vyhotoviť výpisky, ale z objektívnych dôvodov (spis sa momentálne nenachádzal v ich dispozícii) nemohli jeho požiadavke vyhovieť. O realizáciu svojho práva opätovne požiadal sťažovateľ listom okresný súd 11. februára 2009 a ďalšie dôkazy o svojich aktivitách s cieľom dosiahnuť realizáciu svojho práva na týchto súdoch v sťažnosti neprodukoval. Najskôr z odpovede ministerstva z 27. marca 2009 (pozri bod 6 I. časti odôvodnenia) sa však dozvedel, že krajský súd rozhodnutím z 20. januára 2009 predmetnú trestnú vec prikázal na konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Poprad.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci v časti námietok voči postupu okresného súdu a krajského súdu nezistil existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným postupom týchto súdov a porušením základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (menované súdy realizáciu sťažovateľovho práva na nahliadnutie do spisu neodopreli; sťažovateľ nevyvíjal náležitú aktivitu na uplatnenie tohto práva, resp. domáhal sa nápravy na tých orgánoch štátu, ktoré nedisponovali právomocou vynútiť realizáciu tohto jeho práva).
14. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol sťažovateľovu sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. (Ďalším možným dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto časti je tiež oneskorenosť podania, t. j. po lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ sa o prikázaní predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Poprad dozvedel najneskôr z odpovede ministerstva z 23. marca 2009 a sťažnosť na ústavnom súde podal 15. júna 2009).
15. Sťažovateľ tiež namietal porušenie označeného základného práva postupom Okresného súdu Poprad. V sťažnosti uviedol (pozri bod 1 I. časti odôvodnenia), že „Po odoslaní... žiadosti o nahliadnutie do spisu sa... dňa 10. 2. 2009 s pracovníčkou... súdu... dohodol, že si pre kópiu spisu môže prísť 11. 02. 2009... o niekoľko hodín neskôr bolo sťažovateľovi... oznámené, že... bol spis odovzdaný súdnej eskorte...“. Svoje ďalšie pokusy („sťažovateľ chcel opätovne nahliadnuť do súdneho spisu..., no opätovne bezúspešne“, pozri bod 2 I. časti odôvodnenia) o nahliadnutie do súdneho spisu však v sťažnosti nekonkretizoval (neuviedol). Taktiež neuviedol, či sa v zmysle upovedomenia generálnej prokuratúry zo 17. februára 2009 informoval „o prípadnom ďalšom postupe“ na Krajskej prokuratúre v Prešove alebo či postupoval v zmysle pokynu ministerstva z 27. marca 2009 a obrátil sa „priamo so žiadosťou na menovaný súd“. Taktiež neuviedol (v doplnení sťažnosti z 22. júla 2009), či a ako reagoval na výzvu Okresného súdu Poprad („... Vás vyzývame na možnosť preštudovania spisu vo vopred dohodnutom termíne...“) z 1. júla 2009.
16. Z obsahu sťažnosti je tiež zrejmé, že sťažovateľ nevyužil ani možnosť účinnej nápravy podaním sťažnosti podľa ustanovení IV. časti štvrtej hlavy zákona o súdoch a nedomáhal sa formou sťažnosti adresovanej predsedovi Okresného súdu Poprad realizácie práva nahliadnuť do súdneho spisu v termíne od 11. februára 2009 do dňa doručenia mu výzvy tohto súdu z 1. júla 2009. Argumentácia sťažovateľa uvedená v jeho odpovedi z 22. júla 2009 na výzvu ústavného súdu [pozri bod 5 I. časti odôvodnenia, že „... bolo absolútne nadbytočné podávať sťažnosti predsedovi súdu podľa § 62 až 70 štvrtej časti zákona... o súdoch... (naviac, keď sťažovateľ nebol na túto možnosť zo strany konajúcich najvyšších štátnych orgánov upozornený)“] doplňuje (utvrdzuje) správnosť konštatácie ústavného súdu nielen o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (vzhľadom aj na zistené v zásade pasívne správanie sťažovateľa pri domáhaní sa svojho práva nahliadnuť do súdneho spisu), ale aj o bezdôvodnom nevyužití nápravy umožnenej sťažovateľovi už uvedeným zákonom o súdoch, ktoré (nevyužitie) spôsobilo neprípustnosť prijatia sťažnosti, a to aj (tiež) z dôvodu vyplývajúceho z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
17. Keďže ústavný súd nezistil dostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom Okresného súdu Poprad a základným právom, porušenie ktorého sťažovateľ namietal, a nezistil ani žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po eventuálnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, odmietol sťažovateľovu sťažnosť aj v tejto jej časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto jej časti je jej neprípustnosť pre nevyužitie možnosti nápravy prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2009