znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 356/08-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10. decembra 2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka vo veci návrhu Z. K., zastúpenej advokátom JUDr. J. S., K., na preskúmanie uznesenia Obecného zastupiteľstva obce H. č. 9/2008 z 29. marca 2008 vydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Obecného zastupiteľstva   obce H.   č.   9/2008 z 29. marca   2008 vydané v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 24. apríla 2008 doručený   návrh   Z.   K.   (ďalej   len   „navrhovateľka“),   ktorým   sa   domáha   preskúmania uznesenia   Obecného   zastupiteľstva   obce   H.   (ďalej   len   „zastupiteľstvo“)   č.   9/2008 z 29. marca   2008 „vo   veci   konfliktu   záujmov   podľa   zák.   č.   357/2004   Z.   z.“,   ktorým jej „uložili pokutu a povinnosti“.

Z návrhu okrem iného vyplýva, že navrhovateľka, ktorá vykonáva funkciu starostky obce H., považuje «... celý postup, konanie a závery, ako aj samotné „rozhodovanie“... za úplne zmätočne, právne nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (nie sú uvedené v texte žiadne dôvody) ako aj pre rozpor s platnou právnou úpravou - ide o formu činnosti obecného zastupiteľstva označenú uznesenie a nie rozhodnutie.

Taktiež postup a spôsob zvolania rokovania obecného zastupiteľstva a jeho „konanie a postupy“ sú v rozpore s platnou právnou úpravou...

Obecné   zastupiteľstvo   umožní   verejnému   funkcionárovi,   proti   ktorému   sa   vedie konanie (starostovi obce), aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné, vykoná ďalšie dokazovanie.

V tomto prípade som nemala možnosť sa k veci vyjadriť a zaujať stanovisko, pretože ani dodnes nie je zrejmé, akého porušenia som sa konkrétne dopustila - aj text uznesenia (rozhodnutia) je len opísaním, právnej úpravy.

V konečnom dôsledku to ani z časových dôvodov nebolo možné pretože sa tak stalo na „rokovaní“ dňa 29. 03. 2008.

Aj   v   tom   treba   vidieť   porušenie   platnej   právnej   úpravy   s nemožnosťou preskúmavania pre nedostatok dôvodov...

Odhliadnuc   od   všetkého   zhora   uvedeného   mám   za   to,   že   text   je   absolútne nezrozumiteľný,   nekonkrétny   a nepreskúmateľný.   Nie   je   jasné,   za   čo   konkrétne   som postihovaná, čo bolo v rozpore s platnou právnou úpravou, čoho som sa dopustila... Poukazujem na ustálenú judikatúru Európskeho súdu, ktorý vo viacerých veciach konštatoval,   že   zrozumiteľnosť   a preskúmateľnosť   nielen   pre   orgán   ale   aj   pre   adresáta je nevyhnutnou podmienkou správnosti a zákonnosti tohto ktorého rozhodnutia. K tomu ešte možno doplniť ustálený postup v prípade uloženia sankcie, kde judikatúra vyžaduje opísanie skutku vo výrokovej časti rozhodnutia.

V tomto zmysle je uznesenie - rozhodnutie úplne právne zmätočné a vadné.»

Na   tomto   základe   sa   navrhovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   zrušil   napadnuté uznesenie.

Z obsahu   k sťažnosti   priloženého   uznesenia   zastupiteľstva   č.   9/2008   z   29.   marca 2008   vyplýva,   že   zastupiteľstvo   na   mimoriadnom   zasadnutí   najskôr   schválilo „návrh na pokračovanie konania podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z... voči starostke obce... a na rozhodnutie   vo   veci   a   uloženie   pokuty   a   zanechanie   činnosti   odporujúcej   tomuto zákonu“ a v bode 2.A prijalo rozhodnutie s výrokom, „... v ktorom sa uvádza aj povinnosť bezodkladne zanechať takúto činnosť a ukladá starostke obce..., za toto konanie pokutu vo výške a povinnosť

a) v sume zodpovedajúcej dvanásťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, za porušenie povinnosti podľa čl. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ktorú je povinná uhradiť do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia na účet obce H.

b) zanechať činnosť, ktorej výkon je nezlučiteľný s výkonom verejnej funkcie podľa tohto   ÚZ,   tzn.   obchodný   a   nájomný   styk   s   obcou   a   do   30   dní   odo   dňa   nadobudnutia právoplatnosti   rozhodnutia   skončiť   alebo   urobiť   zákonom   ustanovený   právny   úkon smerujúci k jej skončeniu a oznámiť to orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

c) v   sume   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného   funkcionára,   za   porušenie povinnosti   podľa   čl.   7   ÚZ   ktorú   je   povinná   uhradiť   do   30   dní   od   doručenia   tohto rozhodnutia na účet obce H.“.

Predmetné   uznesenie   (rozhodnutie)   zastupiteľstva   bolo   zdôvodnené   tým, že „starostka obce... porušila ustanovenie čl. 4 ods. 1, a čl. 4 ods. 2 písm. c2 a písm. c5), a čl. 5 ods. 1, a čl. 7 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 úst. tohto ÚZ.

Pri výkone svojej funkcie ako verejný funkcionár uprednostnila osobný záujem pred verejným   záujmom,   a   ako   verejný   funkcionár   pri   výkone   svojej   funkcie   sa   nezdržala všetkého, čo je v rozpore s týmto ÚZ a využila svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech a sprostredkúvala pre seba obchodný styk s obcou a rozpočtovou organizáciou   alebo   príspevkovou   organizáciou   zriadenou   obcou   a   tým   sa   dostala do zmluvného   a   finančného   styku   sama   so   sebou.   V   tomto   konaní   sa   preukázalo, že funkcionár nesplnil a porušil povinnosti alebo obmedzenia ustanovené týmto ÚZ alebo zákonom a vykonáva činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom verejnej funkcie podľa tohto ÚZ...“.

Ústavný   súd   návrh   navrhovateľky   predbežne   prerokoval   a   uznesením č. k. I. ÚS 356/08-14 z 30. októbra 2008 ho prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd vyžiadal vyjadrenie zastupiteľstva k návrhu, ktoré mu bolo doručené 21. novembra 2008. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:„... dňa 02. 02. 2008 - OZ preukázateľne umožnilo starostke, proti ktorej sa vedie konanie, aby sa vyjadrila k podnetu; a keďže sa nevyjadrila bolo potrebné, vykonať ďalšie dokazovanie.   Starostke   teda   bola   oboznámená...   Oznámenie...   nepodala   starostka   obce komisii obecného zastupiteľstva. Nikomu zo zúčastnených nie je známe, že by podala alebo inak oboznámila týchto poslancov so svojou zákonnou povinnosťou. V zmysle Čl. 4 ÚZ je starosta   povinný   pri   výkone   svojej   funkcie   presadzovať   a   chrániť   verejný   záujem. Pri výkone   svojej   funkcie   verejný   funkcionár   nesmie   uprednostniť   osobný   záujem   pred verejným záujmom.

(2) Verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť   v rozpore   s týmto ústavným zákonom.   Na tento účel   verejný funkcionár nesmie a) využívať   svoju   funkciu,   právomoci   z   nej   vyplývajúce   a   informácie   nadobudnuté   pri   jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb, nájomný vzťah sama so sebou = obchod a pohostinstvo

c) sprostredkúvať pre seba, blízku osobu, obchodný styk so 2. obcou = účet na orgán obce 5. rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou zriadenou obcou = účet na MS a ZŠ. Nájomné zmluvy, obchodný styk s obcou aj s jeho organizáciami napr. MŠ a ZŠ kde podnikateľ na jednej strane a štatutár starosta je jedna a tá istá osoba...

Z horeuvedených   dôvodov   sme   ako   poslanci   presvedčení,   že   sú   splnené   zákonné podmienky   na   to,   aby   Ústavný   súd...   vo   svojom   rozhodnutí   toto   konanie   OZ   H.   voči starostke Z. K. potvrdil.“

Ústavný   súd   zaslal   vyjadrenie   zastupiteľstva   na   vedomie   a prípadné   zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi navrhovateľky. Navrhovateľka sa podaním z 1. decembra 2008 (doručeným ústavnému súdu 5. decembra 2008) vyjadrila k vyjadreniu zastupiteľstva, ktoré odmietla.

II.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v   znení   ústavného   zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) sa tento ústavný zákon sa vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.

Podľa   čl.   3 ods.   1,   3 a 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1... Osobný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám. Rozpor záujmov na účely tohto zákona je skutočnosť, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom.

Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 písm. c) bodu 2 a 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom. Verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie... sprostredkúvať pre seba, blízku osobu, pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu okrem prípadu, ak to pre verejného funkcionára vyplýva z výkonu jeho verejnej funkcie, obchodný styk s... obcou... rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou zriadenou obcou...

Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár nesmie   vykonávať   funkcie,   zamestnania   a   činnosti,   ktoré   sú   nezlučiteľné   s   funkciou verejného funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov.

Podľa čl. 7 ods. 1, 2 a 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas   jej   výkonu   vždy   do   31.   marca   podať   písomné   oznámenie   za   predchádzajúci kalendárny   rok...   K   písomnému   oznámeniu   podľa   odseku   1   verejný   funkcionár   priloží najneskôr do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok... Oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva. Členom tejto komisie môže byť iba poslanec obecného   zastupiteľstva.   Ak   sú   v   obecnom   zastupiteľstve   zástupcovia   politických   strán a politických hnutí alebo nezávislí poslanci, komisia je zložená z jedného zástupcu každej politickej   strany   alebo   politického   hnutia   a   jedného   zástupcu   nezávislých   poslancov. Komisia   musí mať aspoň troch   členov; ak sa tento počet   nedosiahne týmto spôsobom, doplní   sa   počet   členov   komisie   o   zástupcu   politickej   strany   alebo   politického   hnutia s najvyšším počtom poslancov...

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné   alebo   nepravdivé   údaje   alebo   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo...

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie,   v   čom   je   konanie   alebo   opomenutie   verejného   funkcionára   v   rozpore   s   týmto ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   odôvodnenie   a   poučenie   o   opravnom   prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa rozhodnutím podľa   odseku   6   vysloví,   že   verejný   funkcionár   vykonáva   funkciu,   zamestnanie   alebo činnosť,   ktorá   je   nezlučiteľná   s   výkonom   verejnej   funkcie   podľa   Ústavy   Slovenskej republiky, tohto ústavného zákona alebo zákonov, súčasťou rozhodnutia je aj povinnosť bezodkladne zanechať takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) a e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta   sa   ukladá   v   sume   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného   funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7... v sume zodpovedajúcej dvanásťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 4.

Podľa   čl.   9   ods.   13   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   rozhodnutie obsahuje osobné   údaje verejného   funkcionára   v   rozsahu   titul,   meno,   priezvisko,   adresa trvalého bydliska a funkcia.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia   rozhodnutia,   ktorým   bola   vyslovená   strata   mandátu   alebo   funkcie   alebo ktorým   bola uložená pokuta,   podať návrh   na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný   súd Slovenskej   republiky.   Podanie   návrhu   má   odkladný   účinok.   Ústavný   súd   Slovenskej republiky   rozhodne   o   tomto   návrhu   do   60   dní   odo   dňa   jeho   doručenia.   Konanie o preskúmaní takého   rozhodnutia   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Citované ustanovenia čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zakladajú právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľky na preskúmanie napadnutého uznesenia zastupiteľstva.

Podrobnosti   o konaní   v zmysle   štvrtej   vety   citovaného   čl.   10   ods.   3   ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) v ustanoveniach § 73a a § 73b.

Podľa   § 73a   ods. 1   a   2   zákona   o ústavnom   súde   konanie   sa   začína   na   návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie   o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). O podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa § 73b zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných funkcionárov (ods. 1).

O návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí (ods. 2). Ak   senát   ústavného   súdu   zistí,   že   konanie   verejného   funkcionára   je   v   rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší (ods. 3).

Rozhodnutie ústavného súdu je konečné (ods. 4).

III.

Navrhovateľka   vo   svojom   návrhu   na   preskúmanie   rozhodnutia   zastupiteľstva spochybňuje «... celý postup, konanie a závery, ako aj samotné „rozhodovanie“», ktoré považuje „za úplne zmätočne, právne nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (nie sú uvedené v texte žiadne dôvody)“. V tomto ohľade ďalej uviedla, že „... ani dodnes nie   je   zrejmé,   akého   porušenia   som sa   konkrétne dopustila   - aj text   uznesenia (rozhodnutia) je len opísaním právnej úpravy... Odhliadnuc od všetkého... uvedeného mám za to, že text je absolútne nezrozumiteľný, nekonkrétny a nepreskúmateľný. Nie je jasné, za čo konkrétne som postihovaná, čo bolo v rozpore s platnou právnou úpravou, čoho som sa dopustila...“.

Z ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení s čl. 10 ods. 3 štvrtou vetou   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   vyplýva,   že   predmetom   konania o preskúmaní   rozhodnutia   vo veciach   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov,   v rámci   ktorého   ústavný   súd   plní   funkciu   orgánu   rozhodujúceho   o   opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva, je iba posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní; ak senát ústavného súdu po preskúmaní namietaného rozhodnutia výboru   zistí,   že   konanie   verejného   funkcionára   nebolo   v   rozpore   s ústavným   zákonom o ochrane   verejného   záujmu,   tak   ho   zruší,   a   naopak,   ak   po   jeho   preskúmaní   dospeje k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, tak ho potvrdí.

Navrhovateľka   ako   verejná   funkcionárka   vo   vzťahu   k namietanému   rozhodnutiu zastupiteľstva   vydanému v konaní podľa   ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v okolnostiach   daného   prípadu   namieta   predovšetkým   procesné   pochybenie   v   postupe zastupiteľstva   spočívajúce   v   zmätočnosti   vydaného   rozhodnutia.   Tejto   zmätočnosti zodpovedá podľa názoru ústavného súdu predovšetkým nesprávna interpretácia a aplikácia už   citovaných   čl. 9   ods.   6,   10   a 13   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu, t. j. nedostatok   formy   rozhodnutia,   ale   tiež   nedostatočne   zistený   skutkový   stav,   ako aj celková nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Ústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí   byť   akceptovateľné   aj   z   hľadiska   všeobecne   ponímanej   spravodlivosti.   V   konaní vedenom   pod   sp. zn.   IV. ÚS 1/07   už   ústavný   súd   zdôraznil,   že   z jeho   postavenia ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti [čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)] musí pri uplatňovaní svojej právomoci brať zreteľ aj na dodržiavanie procesných   zásad   zaručujúcich   právo   na   spravodlivý   proces   garantované   čl. 46 a nasl. ústavy, a preto aj v okolnostiach prípadu navrhovateľky s prihliadnutím na zistené skutočnosti a svoju funkciu vyplývajúcu mu z čl. 124 ústavy dospel k názoru, že je daný dôvod   na   to,   aby   sa zaoberal   a   zahrnul   do predmetu   svojho   skúmania   v danej   veci aj výhrady   navrhovateľky   smerujúce   voči   nedostatkom   formy   vydaného   (napádaného) rozhodnutia a procesnému postupu zastupiteľstva v konaní v danej veci.

Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že ústavný súd v konaní (o preskúmaní rozhodnutia vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov)   nemôže   posúdiť, či sa dotknutý verejný funkcionár (v danom prípade navrhovateľka) dopustil konania, ktoré je   v rozpore   s ústavným   zákonom   o ochrane   verejného   záujmu,   bez   toho,   aby   najskôr posúdil, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci (v danom prípade zastupiteľstva).

Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitosti tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového   stavu   a   jeho   hodnotenia   v dostatočnom   rozsahu)   predstavuje   nielen   jednu zo základných   podmienok   pre   zákonu   zodpovedajúce   rozhodnutie,   ale   je   tiež   jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a ochrany práv. Preto   nedostatky   formy   rozhodnutia   alebo   povrchnosť   odôvodnenia   je   v   rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.

Vychádzajúc z výroku (o čom a ako rozhodol) i odôvodnenia (prečo tak rozhodol) namietaného   rozhodnutia   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   rozhodnutie   zastupiteľstva z 29. marca   2008   (uvedené   v časti   I.   odôvodnenia)   je   nielen   nepreskúmateľné,   ale   tiež nevykonateľné (čo sa týka jeho výroku) a neobsahuje ani skutkové dôvody, pre ktoré bolo uložené.

Napriek dikcii čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu „pokuta sa ukladá v sume...“ v samotnom rozhodnutí pokuta uložená navrhovateľke nebola určená v konkrétnej čiastke, ale iba tak, že „... ukladá... pokutu vo výške... v sume zodpovedajúcej dvanásťnásobku   mesačného   platu   verejného   funkcionára...“ a „v   sume   zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára...“.

Výrok rozhodnutia (o čom a ako rozhodol) tvorí jeho jadro, a preto musí byť zásadne presný   a konkrétny.   Musí   teda   presne   určovať   práva   a povinnosti   účastníkov   konania (v danom   prípade   stanovenú   povinnosť   pre   navrhovateľku).   K uvedenému   ústavný   súd už iba   dodáva,   že   v minulosti   posudzoval   celý   rad   konaní   podľa   ústavného   zákona o ochrane   verejného   záujmu,   kde   príslušný   orgán   verejnej   moci   v samotnom   výroku rozhodnutia   nesprávne   (na   rozdiel   od   tohto   prípadu)   iba   „prepočítal“   konkrétnu   sumu (výšku) pokuty určenú násobkom mesačného platu verejného funkcionára, a to v súvislosti s nedôsledným   interpretovaním   čl.   9   ods.   15   a 16   citovaného   ústavného   zákona, a v dôsledku toho došlo zo strany ústavného súdu k zrušeniu takýchto rozhodnutí.

Ak   preto   namietané   rozhodnutie   zastupiteľstva   neobsahovalo   konkrétnu   výšku pokuty, ktorá bola uložená navrhovateľke, bolo toto rozhodnutie nepreskúmateľné a ústavný súd ho musel zrušiť už len na základe tohto dôvodu.

K podobným záverom ústavný súd dospel aj v súvislosti s požiadavkou čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu „... rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   odôvodnenie...“,   keďže   zastupiteľstvo   sa   ňou v rozhodnutí z 29. marca 2008 dôsledne neriadilo. Podľa názoru ústavného súdu namietané rozhodnutie z 29. marca 2008 (ako také) prima facie nespĺňa predpoklady decízneho aktu orgánu verejnej moci.

Zastupiteľstvo   v namietanom   rozhodnutí   k tomu,   čo   bolo   dôvodom   na uloženie pokuty   navrhovateľke   a uloženie   jej   ďalšej   povinnosti,   odcitovalo   príslušné   články ústavného   zákona   a   uviedlo,   že „... Pri   výkone   svojej   funkcie   ako   verejný   funkcionár (navrhovateľka, pozn.) uprednostnila osobný záujem pred verejným záujmom, a ako verejný funkcionár   pri   výkone   svojej   funkcie   sa   nezdržala   všetkého,   čo   je   v   rozpore   s   týmto ÚZ a využila svoju funkciu,   právomoci z nej vyplývajúce a   informácie nadobudnuté pri jej výkone   alebo   v   súvislosti   s   jej   výkonom   na   získavanie   výhod   vo   svoj   prospech a sprostredkúvala   pre   seba   obchodný   styk   s   obcou   a   rozpočtovou   organizáciou   alebo príspevkovou organizáciou zriadenou obcou a tým sa dostala do zmluvného a finančného styku sama so sebou...“.

Zhodne   s   navrhovateľkou,   aj   pre   ústavný   súd   bolo   namietané   rozhodnutie nedostatočne   skutkovo   vymedzené   a nevyplýva   z neho,   čo   konkrétne   (za   čo   jej   bola uložená pokuta)   zastupiteľstvo   navrhovateľke   vytýka,   a to   napriek   uvedenému, že „... sprostredkúvala pre seba obchodný styk s obcou a rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou zriadenou obcou a tým sa dostala do zmluvného a finančného styku sama so sebou“. Skutkové vymedzenie vytýkaného porušenia musí byť v rozhodnutí uvedené natoľko dostatočne a presne, aby ho nebolo možné dodatočne zamieňať za dôvod iný,   ktorý   v čase   rozhodovania   nebol   v hre.   Zároveň   potom   platí,   že   dodatočné (do)vysvetlenie skutočného dôvodu je právne bezvýznamné.

Keďže   skutkové   zistenia   zastupiteľstva   nie   sú   v odôvodnení   napadnutého rozhodnutia   nijako   konkretizované,   a   nie   je   ani   dostatočne   zrejmé,   z akých   dôkazov a v akej ich hodnotiacej väzbe bol ustálený skutkový stav veci, z ktorého zastupiteľstvo pri rozhodovaní v danej veci vychádzalo, treba podľa názoru ústavného súdu považovať napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.

V neposlednom   rade   zastupiteľstvo   v   namietanom   rozhodnutí   z   29.   marca   2008 neuviedlo „... osobné údaje verejného funkcionára v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa trvalého   bydliska   a funkcia“ tak,   ako   je   to   uvedené   v   čl.   9   ods.   13   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu.

Ústavou garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy premietnuté pri ochrane práva do ustanoveného postupu vymedzeného podľa povahy veci príslušným procesným poriadkom (a v okolnostiach daného prípadu upravených v čl. 9 ústavného zákona) je svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivého procesu.   Preto   zároveň   predstavuje   aj   základnú   podmienku   zákonného   a ústavne konformného rozhodnutia.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   konštatuje,   že   v danom   konaní vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   neboli vo   vzťahu k navrhovateľke dodržané princípy spravodlivého procesu tým, že zastupiteľstvo neuviedlo konkrétnu výšku uloženej pokuty, a svoje závery oprel o nedostatočne zistený skutkový stav. Vzhľadom na to je potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za rozporné s týmito ústavnými princípmi a ako také aj za arbitrárne.

Pretože   ústavný   súd   je   oprávnený   iba   potvrdiť   alebo   zrušiť   rozhodnutie zastupiteľstva   z   29.   marca   2008   (§   73b   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde),   na   základe už uvedeného zrušil toto rozhodnutie, pričom zároveň platí, že toto rozhodnutie je konečné (§ 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde).

O trovách konania ústavný súd nerozhodoval, pretože si ich náhradu účastníci tohto konania neuplatnili.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2008