znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 354/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej   advokátom   JUDr.   Martinom   Bartkom,   Advokátska   kancelária   JUDr.   MartinBartko – JUDr. Silvia Bartová, Piaristická 6667, Trenčín, vo veci namietaného porušenia jejzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie a prejednaniejej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.11 C 33/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2015doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana spravodlivé súdne konanie a prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn.11 C 33/2012.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «V   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Trenčín   pod   sp. zn.   11   C/33/2012   je sťažovateľka účastníkom konania ako navrhovateľka. Dňa 14.11.2011 sťažovateľka podala na Okresnom súde Trenčín žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za bezdôvodné užívanie   nebytových   priestorov,   ktorých   je   sťažovateľka   spoluvlastníckou.   Vec   je   na Okresnom súde Trenčín vedená pod sp. zn. 11C/33/2012 a je prejednávaná viac ako 3 a pol roka bez náležitého prejednania veci. Uvedená právna vec vo svojej podstate nadväzuje a je skutkovým i právnym pokračovaním inej právnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 8C/41/2000, v ktorej sťažovateľka už podala opakovane sťažnosť predsedovi Okresného súdu Trenčín na prieťahy v konaní a dokonca v tejto veci aj rozhodoval Ústavný súd SR, ktorý svojím nálezom č.k. IV. ÚS 196/2010-25 zo dňa 26.08.2010 rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   SR...   porušeného   bolo.  ...   Napriek   tomuto   nálezu   Ústavného   súdu   SR a vedomosti o prieťahoch v konaní v inej veci sťažovateľky, Okresný súd Trenčín ani v tejto „novej“ sťažovateľkinej veci nekoná plynulé a bez zbytočných prieťahov.

... Dňa 14.11.2011 sťažovateľka svoju žalobu doručila Okresnému súdu Trenčín....   Dňa   23.12.2011   Okresný   súd   Trenčín   vydal   vo   veci   platobný   rozkaz,   ktorým návrhu sťažovateľky vyhovel.

... Dňa 11.01.2012 bol voči tomuto platobnému rozkazu podaný druhou stranou sporu odpor.

... Dňa 30.05.2013 bolo 1. pojednávanie vo veci... Dňa 05.11.2013 bolo 2. pojednávanie vo veci. Ďalšie pojednávania vo veci už neboli doposiaľ. Napriek   podanému   odporu   zo   strany   žalovanej   už   v   januári   2012   sa   prvé pojednávanie vo veci uskutočnilo až po 16 mesiacoch dňa 30.05.2013. Toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci na termín 10.09.2013, avšak druhé pojednávanie sa uskutočnilo   až   05.11.2013.   Od   tej   doby   už   uplynulo   takmer   ďalších   15   mesiacov   bez meritórneho prejednania veci. Vzhľadom na plynutie doby a možnosť premlčania ďalších náhrad za bezdôvodné užívanie sťažovateľkiných priestorov, bola sťažovateľka nútená dňa 10.01.2014 rozšíriť svoj návrh na začatie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobie užívania....

S takýmto postupom Okresného súdu Trenčín sťažovateľka nebola spokojná pretože vo   veci   vznikajú   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   a   preto   vo   veci   podala   dňa   29.05.2015 predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Listom zo dňa 02.06.2015 bola sťažovateľka vyrozumená   o   podanej   sťažnosti   a   bol   jej   oznámený   termín   najbližšieho   pojednávania na deň 18.08.2015, čo je takmer za 3 mesiace od podania sťažnosti na prieťahy.... Sťažovateľka   považuje   v   právnom   štáte   za   neprípustné,   aby   konanie   o   vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje štandardnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov, a ktoré nie je právne ani skutkovo zložité, a naviac ktorému predchádzalo už iné podobné   konanie,   trvalo   neuveriteľných   43   mesiacov   bez   zmysluplného   meritórneho prejednania veci. Sťažovateľka sa narodila v roku 1940 a v čase podania návrhu na začatie konania mala 71 rokov. V súčasnosti má sťažovateľka viac ako 75 rokov a súdne konanie doposiaľ   nie   je   právoplatne   skončené.   Vzhľadom   k   svojmu   veľmi   nepriaznivému zdravotnému   stavu   reálne   hrozí,   že   sa   sťažovateľka   konca   súdneho   konania   a   tým právoplatného rozhodnutia vo veci samej ani nedožije. Neúmerná dĺžka súdneho konania zároveň   veľmi   negatívne   vplýva   aj   na   sťažovateľkin   zdravotný   stav.   V   dôsledku   týchto okolností   musela   sťažovateľka   vyhľadať   odbornú   pomoc   psychiatra,   ktorá   terapia   jej pomáha vo zvládaní náporu na psychiku v dôsledku vleklého sa súdneho sporu o právo na náhradu za užívanie jej vlastníctva, ktorý už výhľadom k celkovej dĺžke konania stráca pre sťažovateľku, ako navrhovateľku v konaní, prakticky význam.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj jej základného právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/33/2012 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C /33/2012 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR...,   ktoré   je   Okresný   súd   Trenčín   povinný   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume 355,72 EUR..., ktorú je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Martina Bartka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietanýmpostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou,porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosťpreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistilžiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   ktorej   reálnosťby mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05,IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.

Sťažovateľka   v   petite   sťažnosti   namietala   porušenie   svojho   základného   právana súdnu   a   inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 33/2012.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostísťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   v   prípadoch,   keď   sa   ňou   namieta   porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovaťproti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   do   základných   právsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnufunkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).

Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistenýprieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postupvšeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možnékvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušeniezákladného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadnenávrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že toto konanie sa začalo 14. novembra 2011, trváviac ako 3 a pol roka a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Predmetom konania sú nárokysťažovateľky   na   vydanie   bezdôvodného   obohatenia   za   užívanie   nebytových   priestorovv spoluvlastníctve   sťažovateľky   odporcami.   Okresný   súd   vo   veci   rozhodol   platobnýmrozkazom z 23. decembra 2011, proti ktorému bol odporcami podaný odpor 11. januára2012. Vo veci boli nariadené pojednávania na 30. máj 2013, ktoré podľa sťažovateľky boloodročené bez prerokovania veci, a na 5. november 2013, na ktorom bola vec prerokovaná.Sťažovateľka   29.   mája   2015   podala   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahyv konaní, ktorá bola vybavená listom podpredsedníčky okresného súdu z 2. júna 2015,v ktorom sa uvádza: „... som sa oboznámila so spisom 11C/33/2012 a zistila, že v tomto je stanovený termín pojednávania na 18.8.2015. Avšak je pravdou, že od posledného úkonu uplynula už značná doba, a preto budem predmetný spis z hľadiska rýchlosti a plynulosti konania sledovať.“

Pokiaľ ide o možnosť porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote postupom okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že postup okresnéhosúdu v posudzovanom konaní s ohľadom na celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 3 a polroka a úkony okresného súdu sa nevyznačuje prieťahmi takej intenzity, ktoré by zakladalireálnu možnosť porušenia označených práv sťažovateľky. Ústavný súd prihliadol na to, žetoho času je vo veci nariadené pojednávanie k jej meritórnemu prerokovaniu. Zároveň jenutné   poznamenať,   že   ďalšie   pretrvávanie   stavu   bez   meritórneho   rozhodnutia   vo   veciintenzitu prieťahov bude zvyšovať, a tým môže prispievať k reálnej možnosti porušeniazákladných práv účastníkov konania.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré sťažovateľka odôvodňovala prieťahmi v postupeokresného   súdu,   ústavný   súd   konštatuje,   že   v   príčinnej   súvislosti   so   sťažovateľkounamietanými prieťahmi v postupe okresného súdu nezistil možnosť porušenia označenéhozákladného práva sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súdesťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľkynezaoberal.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abysťažovateľka za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalok zbytočným   prieťahom   alebo   by   činnosť   okresného   súdu   bola   neefektívna,   predložilaústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015