SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 354/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Bartkom, Advokátska kancelária JUDr. MartinBartko – JUDr. Silvia Bartová, Piaristická 6667, Trenčín, vo veci namietaného porušenia jejzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie a prejednaniejej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.11 C 33/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana spravodlivé súdne konanie a prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn.11 C 33/2012.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 11 C/33/2012 je sťažovateľka účastníkom konania ako navrhovateľka. Dňa 14.11.2011 sťažovateľka podala na Okresnom súde Trenčín žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za bezdôvodné užívanie nebytových priestorov, ktorých je sťažovateľka spoluvlastníckou. Vec je na Okresnom súde Trenčín vedená pod sp. zn. 11C/33/2012 a je prejednávaná viac ako 3 a pol roka bez náležitého prejednania veci. Uvedená právna vec vo svojej podstate nadväzuje a je skutkovým i právnym pokračovaním inej právnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 8C/41/2000, v ktorej sťažovateľka už podala opakovane sťažnosť predsedovi Okresného súdu Trenčín na prieťahy v konaní a dokonca v tejto veci aj rozhodoval Ústavný súd SR, ktorý svojím nálezom č.k. IV. ÚS 196/2010-25 zo dňa 26.08.2010 rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR... porušeného bolo. ... Napriek tomuto nálezu Ústavného súdu SR a vedomosti o prieťahoch v konaní v inej veci sťažovateľky, Okresný súd Trenčín ani v tejto „novej“ sťažovateľkinej veci nekoná plynulé a bez zbytočných prieťahov.
... Dňa 14.11.2011 sťažovateľka svoju žalobu doručila Okresnému súdu Trenčín.... Dňa 23.12.2011 Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým návrhu sťažovateľky vyhovel.
... Dňa 11.01.2012 bol voči tomuto platobnému rozkazu podaný druhou stranou sporu odpor.
... Dňa 30.05.2013 bolo 1. pojednávanie vo veci... Dňa 05.11.2013 bolo 2. pojednávanie vo veci. Ďalšie pojednávania vo veci už neboli doposiaľ. Napriek podanému odporu zo strany žalovanej už v januári 2012 sa prvé pojednávanie vo veci uskutočnilo až po 16 mesiacoch dňa 30.05.2013. Toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci na termín 10.09.2013, avšak druhé pojednávanie sa uskutočnilo až 05.11.2013. Od tej doby už uplynulo takmer ďalších 15 mesiacov bez meritórneho prejednania veci. Vzhľadom na plynutie doby a možnosť premlčania ďalších náhrad za bezdôvodné užívanie sťažovateľkiných priestorov, bola sťažovateľka nútená dňa 10.01.2014 rozšíriť svoj návrh na začatie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobie užívania....
S takýmto postupom Okresného súdu Trenčín sťažovateľka nebola spokojná pretože vo veci vznikajú zbytočné prieťahy v konaní, a preto vo veci podala dňa 29.05.2015 predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Listom zo dňa 02.06.2015 bola sťažovateľka vyrozumená o podanej sťažnosti a bol jej oznámený termín najbližšieho pojednávania na deň 18.08.2015, čo je takmer za 3 mesiace od podania sťažnosti na prieťahy.... Sťažovateľka považuje v právnom štáte za neprípustné, aby konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje štandardnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov, a ktoré nie je právne ani skutkovo zložité, a naviac ktorému predchádzalo už iné podobné konanie, trvalo neuveriteľných 43 mesiacov bez zmysluplného meritórneho prejednania veci. Sťažovateľka sa narodila v roku 1940 a v čase podania návrhu na začatie konania mala 71 rokov. V súčasnosti má sťažovateľka viac ako 75 rokov a súdne konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Vzhľadom k svojmu veľmi nepriaznivému zdravotnému stavu reálne hrozí, že sa sťažovateľka konca súdneho konania a tým právoplatného rozhodnutia vo veci samej ani nedožije. Neúmerná dĺžka súdneho konania zároveň veľmi negatívne vplýva aj na sťažovateľkin zdravotný stav. V dôsledku týchto okolností musela sťažovateľka vyhľadať odbornú pomoc psychiatra, ktorá terapia jej pomáha vo zvládaní náporu na psychiku v dôsledku vleklého sa súdneho sporu o právo na náhradu za užívanie jej vlastníctva, ktorý už výhľadom k celkovej dĺžke konania stráca pre sťažovateľku, ako navrhovateľku v konaní, prakticky význam.»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj jej základného právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/33/2012 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C /33/2012 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR..., ktoré je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛ priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,72 EUR..., ktorú je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Martina Bartka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosťpreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistilžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosťby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,IV. ÚS 221/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.
Sťažovateľka v petite sťažnosti namietala porušenie svojho základného právana súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 33/2012.
Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostísťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovaťproti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných právsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnufunkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).
Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistenýprieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postupvšeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možnékvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušeniezákladného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadnenávrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že toto konanie sa začalo 14. novembra 2011, trváviac ako 3 a pol roka a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Predmetom konania sú nárokysťažovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorovv spoluvlastníctve sťažovateľky odporcami. Okresný súd vo veci rozhodol platobnýmrozkazom z 23. decembra 2011, proti ktorému bol odporcami podaný odpor 11. januára2012. Vo veci boli nariadené pojednávania na 30. máj 2013, ktoré podľa sťažovateľky boloodročené bez prerokovania veci, a na 5. november 2013, na ktorom bola vec prerokovaná.Sťažovateľka 29. mája 2015 podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahyv konaní, ktorá bola vybavená listom podpredsedníčky okresného súdu z 2. júna 2015,v ktorom sa uvádza: „... som sa oboznámila so spisom 11C/33/2012 a zistila, že v tomto je stanovený termín pojednávania na 18.8.2015. Avšak je pravdou, že od posledného úkonu uplynula už značná doba, a preto budem predmetný spis z hľadiska rýchlosti a plynulosti konania sledovať.“
Pokiaľ ide o možnosť porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote postupom okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že postup okresnéhosúdu v posudzovanom konaní s ohľadom na celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 3 a polroka a úkony okresného súdu sa nevyznačuje prieťahmi takej intenzity, ktoré by zakladalireálnu možnosť porušenia označených práv sťažovateľky. Ústavný súd prihliadol na to, žetoho času je vo veci nariadené pojednávanie k jej meritórnemu prerokovaniu. Zároveň jenutné poznamenať, že ďalšie pretrvávanie stavu bez meritórneho rozhodnutia vo veciintenzitu prieťahov bude zvyšovať, a tým môže prispievať k reálnej možnosti porušeniazákladných práv účastníkov konania.
K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré sťažovateľka odôvodňovala prieťahmi v postupeokresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v príčinnej súvislosti so sťažovateľkounamietanými prieťahmi v postupe okresného súdu nezistil možnosť porušenia označenéhozákladného práva sťažovateľky.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdesťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľkynezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abysťažovateľka za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalok zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložilaústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015