znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 354/2013-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   5.   júna   2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   U.,   t.   č.   vo   výkone   väzby,   zastúpeného   obchodnou spoločnosťou M., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. M. M., PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 102/2012 a postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6   Tpo   8/2013 v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti jeho väzby a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. U. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2013 doručená sťažnosť M. U.,   t. č.   vo výkone väzby (ďalej   len „sťažovateľ“), zastúpeného obchodnou spoločnosťou M., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. M. M., PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 102/2012 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 8/2013 v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti jeho väzby.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   obvinený   zo   spáchania obzvlášť závažného zločinu lúpeže spáchanej organizovanou skupinou podľa § 11 ods. 3 Trestného zákona k § 188 ods. 1, 2 písm. c) a 4 písm. a) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. a) a písm. i) Trestného zákona v súbehu so skutkom prečinu poškodzovania cudzej   veci   podľa   §   245   ods.   1   Trestného   zákona   a   skutkom   prečinu šírenia poplašnej správy   podľa   §   361   ods.   1   a   2   Trestného   zákona   v   trestnom   konaní vedenom pod ČVS: ORP-319/OVK-SN-2012.

Uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 102/2012 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 64/2012 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Sťažovateľ   podal   29.   januára   2013   žiadosť   o   prepustenie   z   väzby,   ktorá   bola Okresnej prokuratúre Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“) doručená 30. januára 2013, ktorú   odôvodnil   nečinnosťou   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   a   z   nej   vyplývajúcej nezákonnosti ďalšieho trvania jeho väzby.

Okresná prokuratúra sťažovateľovi upovedomením z 5. februára 2013 doručeným mu 11. februára 2013 oznámila, že jeho žiadosti o prepustenie z väzby nevyhovela, a preto ju predložila   na   rozhodnutie   sudcovi   pre   prípravné   konanie.   Okresný   súd   uznesením sp. zn. 0 Tp   102/2012   z 19.   februára   2013   (ďalej   len   „uznesenie z 19.   februára 2013“) zamietol   žiadosť   sťažovateľa   o   prepustenie   z   väzby   a   zároveň   rozhodol,   že   väzba sťažovateľa   nemôže   byť   nahradená   dohľadom   probačného   a   mediačného   úradníka. V odôvodnení   uznesenia   z   19.   februára   2013   okresný   súd   uviedol,   že: «...   aj   napriek určitému   „pozdržaniu“   vykonávania   procesných   úkonov   v   mesiaci   december   2012   sa v predmetnej   veci   postupuje   v   súlade   s   požiadavkou   prednostného   a   urýchleného vybavovania väzobných vecí.»

V   tejto   súvislosti   sťažovateľ   poukázal   na   to,   že   väzba   u   neho   začala   plynúť už 20. novembra 2012 a do dňa podania jeho žiadosti o prepustenie z väzby, t. j. do 29. januára 2013 bol v jeho veci vykonaný len jeden dôkaz, a to vypracovanie znaleckého posudku Kriminalisticko-expertíznym ústavom Policajného zboru Košice, ktorý mu bol doručený prostredníctvom ním zvoleného obhajcu 10. januára 2013.

Proti uzneseniu z 19. februára 2013 (doručenému sťažovateľovi 28. februára 2013) podal   sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   obhajcu   priamo   do   zápisnice   v   zákonom ustanovenej lehote sťažnosť, ktorej písomné dôvody okresnému súdu zaslal už 21. februára 2013, t. j. ešte predtým, ako mu bolo doručené písomné vyhotovenie tohto uznesenia.

Krajský súd o sťažovateľovej sťažnosti rozhodol až uznesením sp. zn. 6 Tpo 8/2013 z 12.   marca   2013,   t.   j.   po   uplynutí   3   týždňov   od   prijatia   uznesenia   okresného   súdu z 19. februára 2013. Spis v predmetnej veci spolu s vypracovaným uznesením krajského súdu z 12. marca 2013 bol okresnému súdu vrátený až 26. marca 2013.

Z uvedeného vyplýva, že vypracovanie uznesenia krajského súdu z 12. marca 2013 a jeho následné doručenie okresnému súdu trvalo presne dva týždne (uznesenie krajského súdu z 12. marca 2013 bolo sťažovateľovi doručené 9. apríla 2013) a ďalšie dva týždne potreboval okresný súd na doručenie tohto uznesenia sťažovateľovi.

Podľa   sťažovateľa   s   ohľadom   na   skutočnosť,   že   rozhodovanie   o   jeho   žiadosti o prepustenie z väzby trvalo od 30. januára 2013 (doručenie jeho žiadosti o prepustenie z väzby okresnej prokuratúre) až do 9. apríla 2013 (doručenie uznesenia krajského súdu sťažovateľovi),   t.   j.   spolu   70   dní,   možno   konštatovať,   že   postupom   okresného   súdu a krajského   súdu   sa „nevyhovelo   požiadavke   neodkladnosti   rozhodovania   o   žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 Dohovoru“.

Postup   okresného   súdu   a krajského   súdu   v   konaní o   jeho žiadosti   o prepustenie z väzby   z   29.   januára   2013   spôsobil,   že   sťažovateľ   nemal   možnosť   opätovne   požiadať o prepustenie z väzby a kontrolovať zákonnosť svojej väzby v mesačnej periodicite, čím došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhol,   aby vydal nález, v ktorom   vysloví,   že   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 0 Tp   102/2012   a   postupom   krajského   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 8/2013   v   súvislosti   s rozhodovaním   o   zákonnosti   jeho   väzby   došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, uznesenie krajského súdu z 12. marca 2013 v časti týkajúcej sa sťažovateľa zruší a vec vráti na ďalšie konanie, alternatívne uznesenie krajského súdu z 12. marca 2013 zruší v časti týkajúcej sa sťažovateľa a krajskému súdu prikáže prepustiť ho na slobodu, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € a náhradu trov konania v sume 331,13 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom je namietané porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 102/2012 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 8/2013 v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti sťažovateľovej väzby. K porušeniu   sťažovateľových   práv   malo dôjsť   v   dôsledku   toho,   že   okresný   súd a krajský súd nerozhodli o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu urýchlene.

Ústavný súd už v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (v rámci ktorej sa zaoberal   požiadavkou   urýchlenosti   rozhodovania   o   žiadosti   o   prepustenie   z   väzby   aj z hľadiska čl. 5 ods. 4 dohovoru) uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale   na   týždne.   Tejto   požiadavke   preto   spravidla   nemôže   zodpovedať   lehota   konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05).

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva   nasledujúci   chronologický   priebeh   konania o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby:

-29. januára 2013 – okresnej prokuratúre bola doručená žiadosť o prepustenie z väzby sťažovateľa,

-11. februára 2013 – sťažovateľovi bolo doručené upovedomenie okresnej prokuratúry z 5. februára 2013,

-19. februára 2013 – okresný súd uznesením zamietol sťažovateľom podanú žiadosť o jeho prepustenie, sťažovateľ podal priamo do zápisnice na okresnom súde sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu,

- 21. februára 2013 – sťažovateľ zaslal okresnému súdu doplnenie dôvodov svojej sťažnosti,

-28.   februára   2013   –   sťažovateľovi   bolo   doručené   uznesenie   okresného   súdu z 19. februára 2013,

-12.   marca   2013   –   krajský   súd   uznesením   zamietol   sťažovateľovu   sťažnosť   proti uzneseniu okresného súdu z 19. februára 2013,

-26. marca 2013 – spis v predmetnej veci bol vrátený späť okresnému súdu spolu s uznesením okresného súdu z 19. februára 2013,

-9. apríla 2013 – sťažovateľovi bolo doručené uznesenie krajského súdu z 12. marca 2013.

Sám sťažovateľ v sťažnosti namieta, že konanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby trvalo   od   30.   januára   2013   do   9.   apríla   2013   spolu   70   dní,   z   čoho   vyvodil,   že   dĺžka rozhodovania   o   tejto   žiadosti   presiahla   lehotu   jedného   mesiaca   pripadajúcu   na   konanie na jednom stupni súdu zodpovedajúcu požiadavke urýchlenosti konania.

Z priebehu konania v tejto veci je zrejmé, že rozhodovanie okresnej prokuratúry o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby trvalo v tomto prípade 13 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že okresná prokuratúra v danom prípade nevydáva rozhodnutie, ktoré by muselo   byť   náležite   formálne   odôvodnené,   postup   okresnej   prokuratúry   nemožno považovať   za   taký,   ktorý   by   zodpovedal   požiadavke   urýchlenosti   rozhodovania o zákonnosti väzby.

Ústavný   súd   je   však   v   zmysle   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný navrhovaným   petitom,   v   ktorom   sťažovateľ,   zastúpený   kvalifikovaným   právnym zástupcom, porušenie ním označených práv postupom okresnej prokuratúry nenamietal. Zo sťažnosti je zrejmé, že doba, počas ktorej okresný súd a krajský súd vykonávali úkony   súvisiace   so   žiadosťou   sťažovateľa   o   prepustenie   z väzby,   nespadá   do   kategórie týždňov alebo mesiacov a zodpovedá požiadavke urýchleného rozhodovania o zákonnosti väzby.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   pri   jej   predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013