znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 354/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť E. S., B., zastúpenej advokátkou Mgr. A. S., B., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 303/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. S. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra 2009 doručená sťažnosť E. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. A. S., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 303/2005.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «Dňa   19.   10.   2005   podala   sťažovateľka   na   Okresný   súd   Bratislava   IV   žalobu   - označenú ako „žaloba o splnenie povinnosti k rozsudku 9C 66/01-45“ zo dňa 17. 10. 2005. Touto žalobou sa sťažovateľka domáhala najmä toho, aby súd nariadil výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. 2. 2003, č. k.: 9 C 66/01-45 na zabezpečenie bytovej náhrady…

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. 2. 2003 – č. k. 9C 66/01-45 súd zrušil právo spoločného nájmu bytu sťažovateľky a jej bývalého manžela M. S., s tým, že výlučným nájomcom a členom družstva je odporca – M. S. Podľa rozsudku je sťažovateľka povinná byt vypratať a odovzdať odporcovi do 30 dní odo dňa, kedy jej odporca zabezpečí bytovú náhradu vo forme náhradného bytu. Rozsudok sa stal právoplatným 5. 5. 2003. Po vydaní predmetného rozsudku odporca neprejavoval žiadnu snahu k splneniu svojej   povinnosti   zabezpečiť   sťažovateľke   náhradný   byt…   z   dôvodu,   že   spolužitie s odporcom v jednom byte sa stalo pre sťažovateľku neznesiteľným… sťažovateľka… bola nútená sa z tohto bytu odsťahovať…

Hlavnými   dôvodmi   podania   žaloby   sťažovateľky   bolo   jednak   to,   že   odporca sťažovateľke nezabezpečil náhradný byt a tiež, že je neplatičom v predmetom byte… Nakoľko   podanie   sťažovateľky   neobsahovalo   všetky   potrebné   náležitosti, prvostupňový súd vyzval sťažovateľku na doplnenie žaloby. Sťažovateľka žalobu doplnila podaním zo dňa 16. 3. 2006, v ktorom svoj žalobný návrh vymedzila na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Bratislava IV – č. k.: 9C 66/01-45 zo dňa 25. 2. 2003 a to spôsobom uloženia odporcovi povinnosť zabezpečiť jej bytovú náhradu vo forme bytu do 120 dní od právoplatnosti rozhodnutia výmenou sporného družstevného bytu...   za   dve   menšie   bytové   jednotky   v   súčinnosti   s   SBD   Bratislava   I   a   aby   jej   bolo opätovne priznané členstvo v družstve, alebo jej aby odporca zabezpečil bytovú náhradu vo forme bytu v tej istej lehote iným primeraným spôsobom.

Z   dôvodu,   že ani   takto   upravený žalobný   návrh   sťažovateľky   nebol   zrozumiteľný a určitý, súd zaslal sťažovateľke predvolanie na informatívny výsluch, ktoré sa konalo dňa 7. 11. 2006. V závere výsluchu, súd vyzval sťažovateľku na definitívne odstránenie vád návrhu v lehote 30 dní.

V   uvedenej   lehote   mala   sťažovateľka   v   úmysle   nájsť   si   právneho   zástupcu   na zastupovanie v danej veci. Keďže sa jej to nepodarilo požiadala súd o predĺženie lehoty na opätovné   doplnenie   svojho   návrhu   a   následne   požiadala   o   oslobodenie   od   súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov žiadosťou osobne podanou na súd dňa 27. 11. 2006…

O   predmetnom   návrhu   sťažovateľky   súd   rozhodol   až   dňa   12.   9.   2008.   tak,   že sťažovateľke nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a teda ani právo na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Voči tomuto uzneseniu sa sťažovateľka odvolala podaním zo dňa 8. 10. 2008 a na výzvu súdu zo dňa 28. 3 1. 2008 svoje odvolanie doplnila dňa 17. 12. 2008.

Dňa 31. 7. 2009 bolo sťažovateľke doručené Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. 6. 2009, č. k.: 4 Co 35/09-89. Odvolací súd potvrdil uznesenie OS BA IV zo dňa 12. 9. 2008, č. k.: 8C 303/2005-70.

Po vrátení spisového materiálu z odvolacieho súdu prvostupňový súd k dnešnému dňu konať meritórne v danej veci ešte nezačal...

Sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že v jej veci, ktorá sa začala ešte v roku 2005, súd neurobil žiadny úkon smerujúci ku konečnému rozhodnutiu veci, nekonalo sa ani jedno súdne pojednávanie, a to ani nemeritórne. Sťažovateľka sa zaujímala a zaujíma o priebeh konania a nedopustila sa žiadnych skutkov, ktorými buď marila alebo zdržovala priebeh konania...

poukazujeme na postup súdu pri doručovaní súdnych zásielok v danej veci. Týka sa to doručovania uznesenia OS BA IV, č. k.: 8C 303/2005-76, ktorým súd sťažovateľku vyzval na doplnenie odvolania zo dňa 8. 10. 2008, ktoré bolo sťažovateľke zasielané na adresu jej trvalého   bydliska.   Sťažovateľka,   keďže   nebýva   na   tejto   adrese,   mala   zriadenú   službu preposielania zásielok. Zásielka súdu s uvedeným uznesením jej bolo zasielaná, avšak bola označená   poznámkou   „nedoposielať“   a   tak   bola   poštou   vrátená   späť   súdu.   Na   tomto postupe   nie   je   nič   nezvyčajné,   avšak   sťažovateľka   sa   domáhala   na   súde   jej   osobného prevzatia, kde jej poverení pracovníci povedali, že to nie je možné, nakoľko zásielka je stále uložená na pošte na čas odbernej lehoty. Po objasnení tejto situácie príslušnou poštou sa sťažovateľka dozvedela, že pracovníci súdu jej nepodali správnu informáciu a zásielka sa nachádza na súde. Až po písomnej žiadosti sťažovateľky zo dňa 6. 11. 2008, aby je zásielka bola doručená na adresu zamestnávateľa, ako aj všetky ďalšie písomnosti v danej veci, jej bolo doručené uvedené uznesenie dňa 12. 12. 2008.»

V súvislosti s podaním sťažnosti na prieťahy v konaní sťažovateľka uviedla:«… sťažovateľka… podala sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 15. 5. 2009, ktorú adresovala predsedníčke Krajského súdu v Bratislave… Zdôrazňujeme, že sťažovateľka, ako   osoba   práva   neznalá,   napriek   tomu,   že   sťažnosť   podala   na   odvolací   súd,   touto namietala vzniknuté prieťahy aj v konaní na prvom stupni, citujúc z tejto sťažnosti: „Doba, ktorá uplynula od podania môjho návrhu 8C 303/20005 je neprimeraná“...

sťažovateľka podala sťažnosť zo dňa 27. 5. 2009 aj predsedníčke prvostupňového súdu, kde sa sťažovateľa na postup súdu pri doručovaní už vyššie spomínanej písomnosti súdu ale taktiež na prieťahy v konaní, citujeme: „Vážená pani predsedkyňa súdu..., z akého dôvodu v konaní bol nesprávny postup súdu, prieťahy v konaní...“

podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave sťažovateľke oznámila listom zo dňa 2. 6.   2009,   že   jej   sťažnosť   je   nedôvodná…   Prieťahy   v   konaní   na   súde   prvého   stupňa podpredsedníčka   krajského   súdu   nehodnotila,   vecne   príslušnému   prvostupňovému   súdu prešetrenie tejto časti sťažnosti nepostúpila…

sťažovateľka listom zo dňa 11. 6. 2006 požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. 6. 2009, z dôvodu, že mala za to, že jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola posúdená len čiastočne – len za obdobie, počas ktorého sa spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave…

Na   sťažnosť   sťažovateľky   na   postup   prvostupňového   súdu…   odpovedala predsedníčka tohto súdu listom zo dňa 4. 9. 2009... V odpovedi sa však predsedníčka súdu vôbec nezaoberá prehodnotením možných vzniknutých prieťahov v konaní.

Prešetrenie sťažnosti predsedníčka súdu obmedzila len na prešetrenie postupu súdu pri doručovaní súdnych zásielok sťažovateľke.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom porušovateľa - Okresného súdu Bratislava IV v konaní vo veci vedenej pod spis. zn.: 8C 303/2005 porušené.

Okresnému súdu Bratislava IV prikazuje, aby v konaní vo veci vedenej pod spis. zn.: 8C 303/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6. 000,- EUR…, ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   IV   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Bratislava   IV   je   povinný   sťažovateľke   uhradiť   trovy   právneho zastúpenia…, ktoré je povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatností tohoto nálezu na účet jej právnej zástupkyne...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 19. októbra 2005 podala okresnému súdu žalobu, ktorou sa „domáhala najmä toho, aby súd nariadil výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. 2. 2003, č. k.: 9 C 66/01-45 na zabezpečenie bytovej náhrady…“. Konanie o žalobe sťažovateľky bolo okresným súdom   vedené pod sp. zn. 8 C 303/2005.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   8   C   303/2005-17   zo   7.   februára   2006   vyzval sťažovateľku na odstránenie vád žaloby.

Sťažovateľka doplnila svoju žalobu podaním doručeným okresnému súdu 17. marca 2006.

Dňa 7. novembra 2006 vykonal okresný súd informatívny výsluch sťažovateľky, na ktorom uznesením opätovne vyzval sťažovateľku na odstránenie vád žaloby do 30 dní.

Sťažovateľka   24.   novembra   2006   požiadala   okresný   súd   o   predĺženie   lehoty   na odstránenie   vád   žaloby „z dôvodu,   že   sa   jej   nepodarilo   zabezpečiť   si   svojho   právneho zástupcu“.

Dňa   28.   novembra   2006   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov a oslobodenie od súdnych poplatkov.Okresný   súd   uznesením   č.   k. 8 C 303/2005-70 z 12. septembra 2008 (ďalej len „uznesenie   z   12.   septembra   2008“)   nepriznal   sťažovateľke   oslobodenie   od   súdnych poplatkov a jej žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol.

Sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z   12.   septembra 2008.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   8   C   303/2005-76   z   28.   októbra   2008   (ďalej   len „uznesenie z 28. októbra 2008“) vyzval sťažovateľku na doplnenie odvolania o náležitosti v zmysle   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Dňa   7.   novembra   2008   podala   sťažovateľka okresnému súdu žiadosť o doručovanie zásielok na adresu jej zamestnávateľa. Uznesenie okresného súdu z 28. októbra 2008 bolo sťažovateľke doručené 12. decembra 2008.

Sťažovateľka 18. decembra 2008 doplnila svoje odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 12. septembra 2008.

V období od 2. februára 2009 do 14. júla 2009 sa spis okresného súdu nachádzal na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu rozhodnutia o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu z 12. septembra 2008. Krajský súd uznesením č. k. 4 Co 35/2009-89 z 10. júna 2009 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) potvrdil uzneseniu okresného súdu z 12. septembra 2008.

Po   vrátení   spisu   okresnému   súdu   14.   júla 2009   bolo   31. júla 2009   sťažovateľke doručené uznesenie krajského súdu.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 303/2005.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý   určuje   aj   rozsah   právomoci   ústavného   súdu   pri   poskytovaní   ochrany   základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).

Ústavný   súd   opakovane vyslovil,   že   v   prípadoch   sťažností   podľa   čl.   127   ods.   1 ústavy,   v   ktorých   je   namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje   preukázanie   využitia   právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   základných   práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

V období, keď sa spis nachádzal na krajskom súde (od 2. februára 2009 do 14. júla 2009),   sťažovateľka   podala   predsedníčke   krajského   súdu   sťažnosť   z 15.   mája   2009   na prieťahy v konaní, ktorá bola v odpovedi   predsedníčky   krajského súdu   z 2. júna 2009 posúdená ako nedôvodná.

Sťažovateľka podala tiež 27. mája 2009 predsedníčke okresného súdu „sťažnosť na postup súdu“. V podstatnej časti tejto sťažnosti namietala postup okresného súdu pri jej žiadosti o osobné doručenie uznesenia okresného súdu z 28. októbra 2008 a v jej závere uviedla: „Vážená pani predsedkyňa na záver by som rada vedela, z akého dôvodu v konaní bol nesprávny postup súdu, prieťahy v konaní a taktiež si dovolím tvrdiť, že na Vašom súde je   zjavná zaujatosť voči mojej   osobe.“ Podpredsedníčka   okresného   súdu   v odpovedi   zo 4. septembra   2009   reagovala   na   sťažovateľkou   namietaný   postup   okresného   súdu   pri doručovaní uznesenia z 28. októbra 2008 a konštatovala riadne doručenie tohto uznesenia na   adresu   zamestnávateľa   sťažovateľky   potom,   ako   táto   adresa   bola   okresnému   súdu sťažovateľkou oznámená.

Podľa sťažovateľky jej sťažnosť z 15. mája 2009 adresovaná predsedníčke krajského súdu   ako   aj   jej „sťažnosť   na   postup   súdu“ adresovaná   predsedníčke   okresného   súdu obsahovala sťažnosť na prieťahy v označenom konaní pred okresným súdom. Predsedníčka krajského súdu jej sťažnosť vzťahujúcu sa na prieťahy v konaní okresného súdu nepostúpila predsedníčke okresného súdu a predsedníčka okresného súdu „sťažnosť na postup súdu“ nesprávne neposúdila ako sťažnosť na prieťahy v konaní.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný   súd   po   oboznámení   sa   so   sťažnosťami   doručenými   sťažovateľkou predsedníčke   okresného   súdu   a   predsedníčke   krajského   súdu   konštatuje,   že   ich   obsah nenasvedčuje tomu, že ide o sťažnosti na prieťahy v konaní pred okresným súdom. Tomu zodpovedá aj posúdenie týchto sťažností v odpovedi predsedníčky krajského súdu (ktorá sťažnosť   adresovanú krajskému   súdu   posúdila   ako   sťažnosť   na prieťahy v   konaní pred krajským   súdom)   a   v   odpovedi   podpredsedníčky   okresného   súdu   (ktorá   sťažnosť adresovanú   okresnému   súdu   posúdila   ako   sťažnosť   na   postup   okresného   súdu   pri doručovaní konkrétneho uznesenia).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   uzatvára,   že   sťažovateľka   v   posudzovanom prípade nevyužila opravný prostriedok vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu, keďže v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nepodala sťažnosť na prieťahy podľa zákona o súdoch.

Ústavný súd posúdil aj to, či v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri zohľadnení   celkovej   dĺžky   konania   (takmer   štyri   roky),   podanie   žaloby   s   vadami, k odstráneniu ktorých bola sťažovateľka opakovane vyzývaná (pričom z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľka vady svojej žaloby v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už odstránila, a tým umožnila meritórne prerokovanie), podanie nedôvodnej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, ústavný súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú dané také okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol ako neprípustnú   so   zreteľom   na   nesplnenie   podmienky   konania   podľa   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2009