znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 353/2015-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť

vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivýsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6 Pp 117/2014 z 26. februára 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súduSlovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2015doručená sťažnosť

(ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   právana spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len„okresný súd“) sp. zn. 6 Pp 117/2014 z 26. februára 2015 (ďalej len „uznesenie okresnéhosúdu“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„Moja sťažnosť pre porušenie môjho ústavného práva na spravodlivý a zákonný súdny proces, smeruje voči Okresnému súdu Trenčín, uznesenie zo dňa 26. 02. 2015, sp. zn. 6   Pp/117/2014,   v   spojitosti   s   rozhodnutím   Krajského   súdu   Trenčín,   uznesenie,   sp. zn. 2 Tos/44/2015-40, v poradí druhé.

Môj   a   nielen   môj   právny   názor,   ale   aj   názor   Trestného   kolégia   -   NS   SR,   že prejednanie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu na slobodu nestojí mimo rámca práva na spravodlivý súdny proces, garantované článkom 6 dohovoru. Podstata práva na spravodlivý proces spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a v povinnosti súdu nezávisle a nestranne vo veci konať. Krajský súd v svojom uznesení konštatuje, že okresný súd porušil zákon! A ak defacto, de iure, per analogium, moju žiadosť o P. P. zamietol ide zjavne o porušenie môjho ústavného práva. Žiadam Ústavný súd - SR, vzhľadom na moje súčasné postavenie väzňa, žiadam ustanovenie ex offo advokáta, aby podal túto moju ústavnú sťažnosť.

Moja ústavná sťažnosť je zákonná a dôvodná.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   vo   svojej   neperfektnej   sťažnosti   namietaporušenie svojho práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesenímokresného súdu z 26. februára 2015. K namietanému porušeniu označeného práva malopodľa sťažovateľa dôjsť v dôsledku zamietnutia jeho žiadosti o podmienečné prepusteniez výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesením z 26. februára 2015 okresný súd zamietolpodľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Trestnéhozákona   ako   nedôvodný   návrh   sťažovateľa   na   podmienečné   prepustenie   z   výkonu   trestuodňatia slobody.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť.

Krajský   súd   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   o   uvedenej   sťažnosti   rozhodoluznesením č. k. 2 Tos/44/2015-40 z 25. marca 2015 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b)Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu z 26. februára 2015 zrušil v celomrozsahu a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Krajský súd svojeuznesenie   z   25.   marca   2015   odôvodnil   tým,   že   podľa   jeho   zistenia   v   konanípredchádzajúcom uzneseniu okresného súdu z 26. februára 2015 neboli splnené zákonnépodmienky   pre   vykonanie   verejného   zasadnutia   (§   292   ods.   4   Trestného   poriadku)v dôsledku toho, že predvolanie na verejné zasadnutie okresného súdu konané 26. februára2015 bolo sťažovateľovi doručené až 2. marca 2015, t. j. po jeho vykonaní, a zo spisunevyplýva, že by sťažovateľ so skrátením zákonnej lehoty na prípravu verejného zasadnutiasúhlasil.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným   právam a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôdnerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej prerokovanie   (m.   m.IV. ÚS 115/07).

Sťažovateľ mal podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku právo podať protinapadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť (čo aj urobil), o ktorej bol oprávnený a ajpovinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľav danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu na ďalšie prerokovanie a rozhodnutie vtejto veci.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľaodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci,a z tohto dôvodu bolo už ďalej bez právneho významu zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa oustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015