znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 353/2010-23Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   senáte   zloženom   z predsedu   Milana Ľalíka, zo sudkyne   Marianny   Mochnáčovej   a   sudcu   Petra   Brňáka   na   neverejnom   zasadnutí 21. októbra 2010 prerokoval oznámenie JUDr. Š. H. o námietke predpojatosti proti sudcom Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ľudmile   Gajdošíkovej   a   Ladislavovi   Oroszovi v konaní o sťažnosti JUDr. R. U. vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 75/09 a taktor o z h o d o l :

Konanie o námietke predpojatosti podanej JUDr. Š. H. proti sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmile Gajdošíkovej a Ladislavovi Oroszovi z a s t a v u j e. ⬛⬛⬛⬛ O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára 2009 doručená sťažnosť JUDr. R. U., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., B., vo veci namietaného porušenia čl. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžo 114/2008.

Sťažnosť vedená ústavným súdom pôvodne pod sp. zn. Rvp 60/09 bola pridelená sudcovi Ladislavovi Oroszovi ako sudcovi spravodajcovi s tým, že o nej bude rozhodovať IV. senát ústavného súdu.

Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 75/09-23 z 5. marca 2009 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

Podaním doručeným ústavnému súdu 20. apríla 2009 v tom čase podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. Š. H. ako vedľajší účastník konania vzniesol   námietku   predpojatosti   proti   vtedajšej   predsedníčke   IV.   senátu   ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej a členovi tohto senátu Ladislavovi Oroszovi.

JUDr.   Š.   H.   vo   svojom   podaní   k   odmietnutiu   sudkyne   ústavného   súdu   Ľudmily Gajdošíkovej   uviedol,   že „v   súvislosti   s   rozhodovaním   o   ústavnosti   voľby   predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia opozitného vóta vyjadrovala   aj   k   mojim   odborným   schopnostiam   pri   vedení   tejto   voľby   Súdnou   radou Slovenskej   republiky.   Bola   členkou   senátu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   ktoré vydalo rozhodnutie č. II. ÚS 5/03. V ňom sa na viacerých miestach spochybňuje moja odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa obava, že JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných odborných schopnostiach a týmto   presvedčením   by   mala   v   tomto   konaní   rozhodovať   o   kvalifikovanosti   môjho rozhodnutia,   ktorým   som   odvolal   z   funkcie   predsedu   krajského   súdu   R.   U.,   čím   by   sa ohrozila nestrannosť súdu.“.

K   odmietnutiu   sudcu   ústavného   súdu   Ladislava   Orosza   vo   svojom   oznámení JUDr. Š. H. uviedol, že «sa verejne prostredníctvom médií vyjadril niekoľkokrát k mojej odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti s legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky.   Z   mnohých   jeho   vyjadrení   je   možno   uviesť napríklad správu vydanú SITA 15. októbra 2000. L. Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR H. je podľa neho taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný. Na jeho neodbornosť poukazuje aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré odmietlo H. podnet minulý týždeň ako neopodstatnený“. SITA 11. októbra 2000 vydala túto správu: „Rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý dnes na predbežnom pojednávaní odmietol podnet predsedu Najvyššieho súdu SR Š. H., ma neprekvapil. Ak by si H. pozorne preštudoval judikatúru ÚS SR, tak by takto koncipovaný návrh nemohol podať. Podľa predsedu ústavnoprávneho výboru parlamentu Ladislava Orosza, v podaní mal H. namietať   nesúlad   zákona   o   sudcoch   s   Ústavou   SR.   Tak   by   potom   mohol   ústavný   súd rozhodnúť v merite veci Orosz konštatoval, že aj takto nesprávne formulované podanie poukazuje na odborné kvality predsedu NS SR. „H. si mieša jablká s hruškami“, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN P. C. H. možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“

Okrem   mojich   odborných   schopností   sudca   JUDr.   L.   Orosz   spochybnil   aj   moje osobnostné kvality. V rozhovore pre denník SME 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná osoba, než je Š. H. K tomuto názoru som dospel na základe činnosti ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom H.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej inštitúcii, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov. Čo, samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán H. nespĺňa.“

Sudca   JUDr.   L.   Orosz,   ktorý   verejne a   nevyberaným spôsobom   spochybnil moje odborné   a   osobnostné   kvality   má   v   prípade   tejto   sťažnosti   fakticky   posudzovať   kvalitu môjho rozhodovania ako ministra spravodlivosti. Vzhľadom na to, že ma verejne označil za neschopného   vydávať   rozhodnutia   vo   funkcii   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky dá sa dôvodne očakávať, že rovnako bude posudzovať aj kvalitu a odbornosť mojich   rozhodnutí   vo   funkcii   ministra   spravodlivosti.   Preto   mám   odôvodnenú   obavu o predpojatosti sudcu Ladislava Orosza pri rozhodovaní, ktoré sa týka môjho rozhodnutia o odvolaní z funkcie predsedu krajského súdu R. U.».

Sudkyňa   Ľudmila   Gajdošíková   k   námietke   vznesenej   JUDr.   Š.   H.   vo   svojom vyjadrení zo 4. júna 2009 uviedla, že „takto formulovaná námietka predpojatosti, pri ktorej minister   spravodlivosti   používa   ako   dôkaz   rozhodnutie   orgánu   verejnej   moci,   ktorému pripisuje znak subjektívnosti, nemá opodstatnenosť. Považovať rozhodnutie orgánu verejnej moci, s ktorým účastník, resp. vedľajší účastník konania nesúhlasí, len z tohto dôvodu, za subjektívne   hodnotenie   jeho   odbornosti   a   kvalifikovanosti,   je   principiálnym   popretím zmyslu   nezávislého   a   nestranného   rozhodovania   každého   súdu   a   akceptovania   súdnych rozhodnutí vo všeobecnosti. Napokon, v rozhodnutí označenom ministrom spravodlivosti sa žiadne hodnotenie jeho odbornosti a kvalifikovanosti, na ktoré poukazuje, nenachádza. Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejnej prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť. Ja osobne som sa k odborným kvalitám ministra spravodlivosti nikdy nevyjadrovala a   neviem,   z   akého   zdroja   získal   tieto   informácie   a   použil   ich   ako   argument   mojej predpojatosti   voči   jeho   osobe.   Rovnako   neviem,   z   akého   zdroja   získal   minister spravodlivosti, v súvislosti s rozhodnutím sp. zn. II. US 3/05 informácie o výsledku tajného hlasovania   jednotlivých   členov   senátu.   Je   nepochopiteľné,   prečo   chápe   minister spravodlivosti využitie separátneho vóta a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde a jeho nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom   na   to,   že mám   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   IV.   US   75/09   ako   členka IV. senátu   rozhodovať,   oznamujem,   že   námietku   predpojatosti   uplatnenú   ministrom spravodlivosti   považujem   za   nedôvodnú   a   konštatujem,   že   som   spôsobilá   a   pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.

Súčasne Ľudmila Gajdošíková vzniesla námietku predpojatosti proti členom I. senátu ústavného súdu sudcom Milanovi Ľalíkovi a Petrovi Brňákovi, ktorí podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2009 mali spolurozhodovať o námietke podanej JUDr. Š. H. Konanie o podanej námietke bolo zastavené uznesením ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 30/2010 z 28. januára 2010.

Sudca   Ladislav   Orosz   k   námietke   zaujatosti   podanej   JUDr.   Š.   H.   vo svojom vyjadrení   z   5.   júna   2009   uviedol,   že «námietku   predpojatosti   uplatnenú   ministrom považujem   za   nedôvodnú   a   konštatujem,   že   som   spôsobilý   a   pripravený   rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.

V súvislosti s uvedeným konštatovaním považujem za potrebné poukázať na § 14 ods. 3   Občianskeho   súdneho   poriadku,   podľa   ktorého   „Dôvodom   na   vylúčenie   (sudcu, pozn.) nie sú okolnosti, ktoré spočívajú... v jeho rozhodovaní v iných veciach“ v spojení s § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého „Ak sa námietka týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada...“, ktoré treba podľa môjho názoru vzhľadom na § 31a zákona o ústavnom súde, ako aj podstatu a účel citovanej časti § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, primerane uplatniť aj na posúdenie námietky predpojatosti vznesenej ministrom voči mojej osobe. Podstata a účel citovanej   časti   §   14   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku   totiž   podľa   môjho   názoru spočíva v požiadavke vylúčiť, aby rozdielne právne názory sudcu a účastníka konania, ktorý zaujatosť tohto sudcu namieta, k určitým právnym problémom, ku ktorým sa vyjadrovali v minulosti, a ktoré nemajú priamy či nepriamy vzťah k veci, v rámci ktorej bola námietka zaujatosti vznesená, zakladali dôvod na vylúčenie sudcu z rozhodovania predmetnej veci. Zároveň považujem za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že dôvody, ktoré minister uvádza   ako   dôvody   mojej   predpojatosti   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   75/09   v konečnom dôsledku spochybňujú kontrolnú právomoc národnej rady, na ktorej realizácii som sa v rozhodnom čase podieľal ako predseda jej ústavnoprávneho výboru vo vzťahu k výkonu štátnej správy na najvyššom súde, za ktorý v tomto období zodpovedal minister ako vtedajší predseda najvyššieho súdu.

Dôvody,   pre   ktoré   mám   byť   vylúčený   z   rozhodovania   veci   vedenej   pod   sp.   zn. IV. ÚS 75/09,   uvádzané   ministrom,   zasahujú   podľa   môjho   názoru   aj   do   ústavou garantovaného   práva   poslancov   národnej   rady   vyjadreného   v   jeho   čl.   78   ods.   1 (nestíhateľnosť za výroky pri výkone funkcie poslanca), aj keď uznávam, že ide o výklad extenzívny, ale pritom zodpovedajúci podstate a účelu tohto ustanovenia ústavy. Rovnako tak považujem dôvody mojej predpojatosti uvádzané JUDr. Štefanom Harabinom aj ako neprimeraný zásah do článkom 26 ústavy garantovanej slobody prejavu ako základného politického práva, ktoré v podmienkach parlamentnej demokracie požíva zvýšenú ochranu zvlášť vo vzťahu k poslancom parlamentu.».

Súčasne   Ladislav   Orosz   vzniesol   námietku   predpojatosti   proti   členovi   I.   senátu ústavného súdu sudcovi Milanovi Ľalíkovi, ktorý podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2009 mal spolurozhodovať o námietke podanej JUDr. Š. H. Konanie v tejto veci bolo zastavené uznesením ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 30/2010 z 28. januára 2010.

Sťažovateľ vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 14. júla 2009 k námietke predpojatosti vznesenej JUDr. Š. H. uviedol, že bývalý minister spravodlivosti nie je v konaní o sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 75/09 účastníkom konania ani vedľajším účastníkom, preto „ani nemôže predložiť námietku zaujatosti voči konajúcim sudcom s účinkami, ktoré právny poriadok priznáva námietkam predloženým v súlade s príslušnou   právnou   úpravou“. Vo   vzťahu   k   obsahu   vznesenej   námietky   sťažovateľ namietal, že ide o výlučne účelovú námietku, ktorá nijako nesúvisí s konaním o sťažnosti sťažovateľa ani s osobou ministra spravodlivosti. Súčasne sťažovateľ vo svojom vyjadrení vzniesol námietku predpojatosti proti sudcom I. senátu ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi a Petrovi Brňákovi. Konanie o tejto námietke bolo zastavené uznesením ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 271/2010 z 3. júna 2010.

Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2009 predložila   podanie   JUDr.   Š.   H.   podľa   §   28   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním o a postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) I. senátu ústavného súdu na rozhodnutie.

Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného súdu z výkonu   sudcovskej   funkcie   v   ustanoveniach   §   27   a   §   28,   ktoré   v   relevantnom   znení ustanovujú:

Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti (§ 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Účastník   konania   môže   vyhlásiť,   že   niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho predpojatosť (§ 28 ods. 1 prvá veta zákona o ústavnom súde).

Podľa   ustanovenia   §   28   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ide   o   rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.

V konaní o sťažnostiach sú účastníkmi konania v súlade s § 51 zákona o ústavnom súde sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný súd sa stotožňuje s právnym názorom sťažovateľa, podľa ktorého JUDr. Š. H. nie je v konaní o sťažnosti vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 75/09 oprávnený podať námietku predpojatosti, pretože nie je účastníkom tohto konania, a ani v ňom nemá iné zákonom predvídané procesné postavenie, ktoré by ho na podanie námietky priamo oprávňovalo. V predmetnom   konaní   ústavný   súd   rovnako   posudzuje   aj   procesné   postavenie   ministra spravodlivosti.

Vzhľadom   na uvedené   ústavný súd podľa   §   28   ods.   2 zákona o ústavnom   súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 21. októbra 2010